Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov. Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom. Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový.
Druhy zeleru a ich využitie
Existuje niekoľko hlavných druhov zeleru, ktoré sa pestujú pre rôzne účely. Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať. Buľvový zeler sa pestuje pre jeho buľvy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom približne 10 cm. Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára zhrubnutý koreň s dužinatým vnútrom smotanovo bielej farby. Listy rastú v hustej ružici a majú tmavozelenú farbu.
Zeler stopkový sa pestuje pre listové stopky. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť.
Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu.
Výsev a predpestovanie
Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu. Semienka zeleru vysievajte do jemnej pôdy v debničkách alebo zakoreňovačoch. Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme.
S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli. Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C.
Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca.
Zeler môžete začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch. Sadeničky by mali mať štyri až šesť pravých listov. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu.
Výsadba do záhrady
Zeler môžeme začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch od výsevu, ideálne v polovici mája, keď už nehrozia mrazíky. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami.
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.
Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Na spodok jamky nalejte vodu, vložte tam priesadu a zasypte hlinou.
Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Pomôckou pri výsadbe rastlín do sponu je predstava, ako bude zeler vyzerať v dospelosti. Hoci je v máji priesada malá, časom sa rozrastie. Dôležité je, aby každá rastlina mala dostatok priestoru a porast nebol príliš hustý.
Starostlivosť počas vegetácie
Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody.
Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Počas rastu vo vašej záhrade nemusí zeler ohroziť len nesprávna starostlivosť, ale aj často sa vyskytujúce choroby a škodce. Niektorým sa nevyhnete, pri iných vám pomôže prevencia a chemické postreky.
Nevyhnutný je dostatok vody, bez nej budú buľvy malé, dužina nebude správne šťavnatá a hľuzy môžu navyše praskať. Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Zelér vyžaduje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, pretože má plytký koreňový systém, ktorý je citlivý na sucho. Počas obdobia rastu udržuj pôdu stále vlhkú, ale nie premočenú, aby si predišiel hnilobe koreňov. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť v pôde a znižuje výpar vody, čo znižuje potrebu častého polievania.
Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva.
Choroby a škodcovia
Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Fómová škvrnitosť je choroba koreňov zeleru, ktorá sa najprv prejaví ako malé hnedé škvrnky. Potom sa v napadnutých miestach vytvoria trhliny a rozšíri sa to aj na buľvu. Vírusová mozaika vytvorí žlté a biele mapy na listoch, prejavuje sa aj ich deformáciou. Pochmurnatka mrkvová sfarbí listy do žltej až červenej a spomalí ich rast.
Okrem rozšírených chorôb ohrozujú zeler počas rastu aj škodce. Dostanú sa naň z iných druhov zeleniny alebo vtedy, keď je rastlina oslabená. Napadnúť môžu už sadenicu v nádobách. Vošky - jemný hmyz, ktorý okrem zeleru napadá aj množstvo ďalších druhov zeleniny, ovocia aj iných rastlín. Zvyčajne majú zelenú farbu, no sú aj ružové, hnedé a žlté vošky. Pokiaľ napadnú celú rastlinu, spôsobujú žltnutie listov, objavia sa škvrny a zakrpatené výhonky. Vylučujú lepkavé sliny, ktoré potom podporujú rast plesní. Húsenice - ak spozorujete nepravidelné diery v listoch, môže to mať na svedomí tento škodca. Na listoch sa objavujú zhluky vajec, ktoré sú pokryté belavou škrupinou. Mladé larvy sú bledozelené až žlté, staršie sú obvykle tmavšie so svetlou čiarou na boku. Háďatko koreňové - prejavuje sa guľôčkami na koreňoch s priemerom do 3 centimetrov. Výskyt háďatiek znižuje vitalitu rastlín a žltnutie listov, ktoré potom vädnú.
Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami. Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny.
Zber a skladovanie
Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko.
Buľvový zeler je pripravený na zber, keď buľva dosiahne priemer 10-15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.
Zeler stopkový sa zberá priebežne podľa potreby. Prvé hrubšie a pevné stonky môžete rezať už od augusta - vždy však len niekoľko naraz, aby rastlina pokračovala v raste. Keď sa blíži prvý mráz, vyberte z pôdy celú rastlinu aj s koreňom. Stonky skráťte približne 10 centimetrov nad rozvetvením a zeler zabaľte do novinového papiera.
Listový zeler môžeš zbierať priebežne, keď listy dosiahnu dostatočnú veľkosť. Vňať zrežte 2 - 3 centimetre nad srdiečkami, ktoré sa nesmú poškodiť. Potom ju uviažte do menších zväzkov a zaveste v suchom prostredí, aby sa správne usušili.
Skladování kořenové zeleniny
Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty.