Asertívna komunikácia: Kľúč k úspešným vzťahom a sebavedomému životu

Asertivita je schopnosť človeka primeraným spôsobom vyjadrovať svoje potreby, názory či pocity v komunikácii s ostatnými. Niektorí z nás majú túto schopnosť akoby vrodenú, no iní sa ju potrebujú počas života naučiť. Asertívny človek má v úcte seba, ale rovnako aj ostatných. Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne a pritom neobmedzuje slobodu iných. Asertívny človek sa násilne nepresadzuje. Pozná svoje potreby i svoje práva, no rešpektuje i práva a potreby iných. Svoje ciele a záujmy dosahuje pokojným, otvoreným a úprimným spôsobom. Nevynucuje si svoje práva silou ani násilím. Rešpektuje a toleruje ľudí okolo seba. Dokáže osloviť iných ľudí, dokáže ich požiadať o pomoc a spoluprácu. Cieľom asertívnej komunikácie je dosiahnuť obojstrannú spokojnosť a prospech.

Asertívne jednanie si môžeme predstaviť ako opak arogantného jednania. Je to štýl prejavu a komunikácie človeka, ktorý vie podať veci tak, aby nikoho neurazil, či nezranil. Je si vedomý svojich pozitív, či pravdy, no nepotrebuje si to dokazovať výhrou nad ostatnými. Aj nepríjemné veci z jeho úst dokáže človek prijať ľahšie, keďže dokáže komunikovať tak, aby nikomu neublížil. Asertívny človek dokáže vyjadrovať svoj názor slobodne a zároveň akceptovať názory ostatných.

Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať NIE. Asertivita vyžaduje, aby sa človek rozhodoval sám za seba a za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť.

Asertivita je zlatá stredná cesta medzi pasivitou a agresivitou. Ak ste pasívny a nevyjadrujete svoj názor, riskujete, že sa stanete obeťou stresu a frustrácie, čo môže mať dlhodobý negatívny vplyv na vašu psychiku. Na druhej strane, ak sa správate agresívne, môžete narušiť vzťahy a vytvoriť nepriateľské pracovné prostredie. Asertivita sa nachádza na pomedzí medzi pasivitou a agresivitou a je zlatou strednou cestou, ktorá vám umožňuje obhajovať svoje hodnoty a ciele s rešpektom voči ostatným.

Základné znaky a princípy asertívneho správania

Ruka v ruke asertívnej komunikácii ide empatia. Asertívny človek dokáže povedať nie, no primeraným spôsobom, bez toho, že by niekoho urazil, či bol útočný. Asertivita funguje na princípe kompromisov, najmä čo sa týka konfliktných, či vyhrotených situácií. Asertívny človek sa prejavuje priamym a pokojným vystupovaním. Ľudí si týmto dokáže získať na svoju stranu. Z takého človeka vyžaruje pokoj a sebadôvera. Asertívny človek sa vyhýba unáhleným rozhodnutiam, či záverom.

Asertívny človek je úprimný, ako vo svojich činoch, tak aj v reči. Nebojí sa otvorene povedať svoj názor, či pravdu, ale spôsobom, ktorým nikoho nedehonestuje. Nič nepredstiera a nehanbí sa prejaviť svoje pocity alebo myšlienky, za ktorými si stojí. Budujeme si ňou vôľové vlastnosti, a teda aj ovládateľnosť, ktorá je pri asertivite jasne viditeľná. Asertívny človek vie, že tam, kde končí jeho sloboda, začína sloboda druhých.

Asertívny človek sa vyznačuje priamym a pokojným a priamym vystupovaním. Vyžaruje z neho pokoj a sebadôvera. Tomu zodpovedá jeho reč, mimika i držanie tela. Udržuje priamy zrakový kontakt. Akceptuje životný priestor iných ľudí. Hovorí pokojne a k veci. Vyhýba sa unáhleným hodnoteniam, či rýchlym a povrchným záverom. Dokáže rovnako dobre počúvať, ale aj rozprávať. Nemá problém rozhovor ukončiť ani zaujať odmietavý postoj.

Odlíšenie asertívneho správania od agresívneho či pasívneho

Rozdiel je viditeľný, vo veľa smeroch, či ohľadoch. Asertívny človek rovnako rád a dobre hovorí, ako aj počúva. Agresívne správanie porušuje základné princípy ako sú práva, či úcta voči človeku. Celkovo ide o nepriateľské nastavenie voči okoliu. Je viditeľné či už v komunikácii, alebo správaní jedinca. Pasívne správanie môžeme u človeka pozorovať najmä v konfliktných situáciách, kedy sa radšej schová do ústrania, má teda tendenciu sa im vyhýbať, len aby nemusel byť s nikým konfrontovaný. Pasívne správanie sa môže objavovať najmä u ľudí s nízkou sebaúctou, kedy skôr volia únik, ako by sa mali dostať do konfliktu.

Pretože pre amygdalu je prirodzenou reakciou ustrnutie a následný útok alebo útek. Agresívna komunikácia je pritom komunikačný ekvivalent útoku a pasívna úteku. Tieto reakcie sú do veľkej miery automatické, a spustia v mozgu a v tele celú kaskádu ďalších reakcií, ktoré majú spätne vplyv na naše správanie a prežívanie (napríklad sa vylúčia rôzne hormóny ako adrenalín). Asertívna komunikácia - teda nie je prirodzenou reakciou amygdaly. Samozrejme to neznamená, že sa ju nevieme naučiť používať. Vyžaduje však tréning, pretože v podstate musíme preučiť svoj mozog, aby pozastavil reakciu útok alebo únik - a namiesto toho reagoval viac racionálne. Na to je potrebné vybudovať si zvyk, pretože vďaka tomu bude asertívna reakcia postupom času prebiehať automaticky.

Ako sa naučiť byť asertívny v každodennom živote?

Asertívna komunikácia, ako základ pre zdravé vzťahy a spokojné fungovanie nielen s okolím, ale aj so sebou samým, je skvelá motivácia. Je to vecou každodenného tréningu, no určite sa oplatí začať. V prvom rade poznaním seba a svojich pocitov, myšlienok, vecí, ktoré máme radi, a ktoré, naopak, neznášame. Uvedomovať si ich a naučiť sa ich komunikova - a to spôsobom pokojným, no presvedčivým, a byť si vedomý zodpovednosti za ne. Nebyť závislí na tom, aby sme sa druhým zapáčili alebo im vyhoveli, ak to tak necítime. Vedieť povedať nie/neviem, ak je to potrebné. Ak spravíme rozhodnutie, ktorým nikomu neublížime, iba si stojíme za svojimi pocitmi či pravdou, nemusíme sa za to iným ospravedlňovať.

Veľmi efektívne môžu byť aj modelové situácie s človekom, ktorý vie, že sa túto zručnosť chceme naučiť. Spoločne sa môžeme tak zamerať na to, čo ide a čo je treba trénovať ďalej. Často sa učíme o asertivite, nie asertivitu: V tomto spočíva problém klasických školení asertívnej komunikácie. Aj keď dostanete rozsiahle vedomosti o technikách, postupoch či ideálnom vnútornom nastavení, väčšinou takéto školenia trvajú deň-dva, a to je žalostne málo času na vybudovanie si zvyku. Výsledok je, že si ľudia zapamätajú pár techník či spoznajú asertívne práva, ale používajú ich naďalej agresívnym či pasívnym spôsobom. Treba mať na pamäti - že na jednorazových školeniach môžete nadobudnúť silnú motiváciu a inšpiráciu, ale nedosiahnete zmenu, pokiaľ sa nebudete tréningu venovať aj po workshope.

Asertivita vždy začína u človeka, ktorého ráno vidíme v zrkadle. Ak teda nezačneme od seba, vážiť si iných bude pre nás náročné a snaha o asertívne jednanie bude nemožná.

Techniky a aktivity podporujúce rozvoj asertivity

Existuje niekoľko asertívnych techník, pomocou ktorých sa dajú komunikovať hodnoty zmienené vyššie. Samotné poznanie asertívnych techník nerobí z nikoho asertívneho človeka. Techniky bez vnútorného nastavenia sú stále len techniky, ktoré môžu byť použité agresívnym či manipulatívnym spôsobom. To isté platí aj pre vnútorné nastavenie.

Techniky asertívnej komunikácie:

• Technika obohratej platne: Opakujeme svoje požiadavky bez toho, aby sme vysvetľovali dôvody, neútočíme, neodpovedáme na manipulatívne otázky.
• Technika voľných informácií: Poskytujeme voľné informácie partnerovi o svojich myšlienkach, či citoch.
• Technika vyžadovania otázok: Pýtame si informácie, dopytujeme sa, aby sme sa lepšie pochopili.
• Technika otvorených dverí: Kritiku prijímame bez vysvetľovania, uznáme si chybu, kritika v podstate vypovedá o postoji druhej osoby.
• Technika negatívneho opytovania sa: Nielenže kritiku prijímame, ale si pýtame ďalšie výhrady.
• Technika kompromisov: Človek nielen prijíma, ale aj ponúka kompromisy.
• Technika "určovania hraníc": Jasne vymedziť svoje hranice, čím šetríte svoj čas a energiu a zároveň ukážete druhým, čo očakávate a čo ste ochotní akceptovať.
• Technika "Umenie povedať nie": Schopnosť povedať „nie“ jasne a s rešpektom, bez pocitu viny.
• Technika „používania výrokov „ja„“: Zameranie sa na vlastné pocity a potreby bez obviňovania druhých.
• Technika „Vyjadrenie svojich potrieb a pocitov“: Jasné a priame vyjadrenie potrieb a pocitov na predídenie nedorozumeniam.
• Technika „oslovovania ľudí menom“: Vytváranie osobnejšieho a priamejšieho vzťahu pri komunikácii.
• Technika “preskakovania záznamu”: Opakovanie tej istej vety alebo postoja na udržanie pevného názoru.
• Technika priamej komunikácie: Jasné a priame vyjadrenie názoru bez ospravedlňovania.
• Technika “Zrkadlenia”: Opakovanie slov alebo emócií druhej osoby na prejav pochopenia.
• Technika “kladenia otázok”: Prinútenie druhej strany premýšľať o vašej požiadavke.
• Technika “otvorených dverí”: Prijatie kritiky bez obrany a pokojný postup.
• Technika “presmerovania”: Presmerovanie pozornosti na fakty namiesto emócií.
• Technika “pozitívneho ignorovania”: Ignorovanie manipulatívneho správania a udržanie pozornosti na téme.
• Technika “odloženej reakcie”: Požiadanie o čas na rozmyslenie pred reakciou.
• Technika “dohody s kompromisom”: Hľadanie riešenia prijateľného pre obe strany.
• Technika “blokovania manipulácie”: Zdvorilé odmietnutie manipulatívneho prístupu.

Okrem verbálnej komunikácie sa veľká časť asertivity prejavuje neverbálne. To, ako stojíte, výraz tváre alebo tón hlasu môžu mať veľký vplyv na to, ako vás vnímajú.

Neverbálne stratégie:

• Sebavedomá reč tela: Stojíte vzpriamene, ramená máte vzadu, hruď mierne vypnutú a hlavu zdvihnutú? Tieto malé detaily môžu zvýšiť vaše sebavedomie a ukázať, že si stojíte za svojimi slovami.
• Pokojné tempo a príjemný tón reči: Sebavedomí ľudia hovoria pokojne a rozvážne. Nie je potrebné zvyšovať hlas ani hovoriť príliš potichu. Správna komunikácia by mala byť jasná a príjemná na počúvanie.

Ako učiť asertivite deti?

Dnes vieme základy asertívnej komunikácie učiť už tie najmenšie deti. A to spôsobom, ako s nimi komunikujeme my sami, teda najčastejšie rodičia, či starí rodičia. Až neskôr túto úlohu preberá škola. Základy vieme položiť rešpektujúcou a otvorenou komunikáciou. Nechať dieťa povedať svoj názor, pričom je vypočuté bez posudzovania, či zhadzovania. Budujeme v ňom tak pocit, že na jeho názore a na ňom samotnom nám záleží. Hľadať kompromisy a dohody sa dá krásne učiť už najmenšie deti: dáme im možnosť voľby, teda prejavíme im pocit dôležitosti, že o veciach môžu rozhodnúť, alebo nájsť svoje vlastné riešenie. V prípade, že sa stretneme spolu s dieťaťom s človekom, ktorý komunikuje napr. agresívne, vieme sa o tomto spôsobe komunikácie s ním následne porozprávať - aby rozumelo dôsledkom takéhoto jednania pre človeka.

Prečo je asertivita kľúčová pre zdravé vzťahy a duševné zdravie?

Pri asertívnej komunikácii, či asertívnom riešení konfliktov pociťujeme vnútornú spokojnosť, čo je základom pre pozitívne nastavenie našej psychiky. Vyjadriť svoje pocity, buď už pozitívne, alebo negatívne. Vedie taktiež k rozvoju priateľstva, keďže človek, ktorý jedná asertívne je vzorom pre iných, chcú sa mu podobať a byť jeho priateľom. Asertívne riešenie konfliktov vedie k spolupráci a teda má tendenciu upokojovať a hľadať kompromisy, nie boje.

Schopnosť stanoviť hranice, povedať „nie“, používať výroky „ja“, vyjadriť svoje potreby a rešpektovať potreby druhých sú základné zručnosti, ktoré vám umožnia efektívne komunikovať a pôsobiť sebavedomejšie. Tieto asertívne techniky sú nevyhnutné pre úspešnú komunikáciu v pracovnom prostredí, prispievajú k lepším vzťahom na pracovisku a k efektivite práce.

Ak spravíme rozhodnutie, ktorým nikomu neublížime, iba si stojíme za svojimi pocitmi či pravdou, nemusíme sa za to iným ospravedlňovať.

Ísť po ceste asertivity je namáhavé, no z mojej vlastnej skúsenosti to stojí za to. Tak ako všetko, aj asertivita má svoje výhody a nevýhody. Je len na vás, čo si vyberiete. Pre mňa osobne asertivita znamená maximálne množstvo slobody, ktoré si viem na tomto svete predstaviť.

Ak pri komunikácii niektorý z týchto bodov chýba, nejedná sa už o asertívnu komunikáciu. Neznamená to samozrejme, že takáto komunikácia nie je efektívna alebo že je “zlá”. Je však dobré vedieť, že každá forma komunikácie má svoje prirodzené dôsledky. Pokiaľ chcete ovládať asertívnu komunikáciu, nestačí sa naučiť asertívne techniky či uplatňovať svoje asertívne práva. Rovnako dôležité je vnútorné nastavenie. Techniky a vnútorné nastavenie idú ruka v ruke, a je potrebné vytrvalo trénovať a rásť v oboch týchto smeroch, pokiaľ sa chceme naučiť byť naozaj asertívny.

tags: #asertivna #komunikacia #rozhovor #vajce