Veverica stromová alebo veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris) je cicavec z čeľade vevericovité. Je to malý hlodavec s huňatým chvostom, ktorý meria v priemere 25 cm. Veverička je veľká asi 20 - 25 cm a má až 18 cm dlhý chvost. V lete je prevažne sviežo ryšavá, hnedastočervená, ale vyskytuje sa vo viacerých farebných variáciách od hnedej až po tmavohnedú. Tento hlodavec je typické stromové zviera s farbou chrbta od červenej po tmavohnedú a s hmotnosťou nepresahujúcou 300 gramov. Veverica je veľmi čulá a väčšinu dňa strávi na potulkách. Aktívna je najmä cez deň. Žije na stromoch, veľmi dobre sa šplhá a skáče. Pohybuje sa veľmi šikovne aj po tých najvyšších konároch. Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost.
Veveričky sú jedny z najbežnejších divých zvierat v slovenských lesoch a parkoch. Sú to zaujímavé a roztomilé tvory, ktoré sa často objavujú v záhradách, najmä počas chladnejších mesiacov, keď je potravy menej. Veveričky sú aktívne ráno a popoludní a najčastejšie vedú samotársky životný štýl. Veveričky sú tu tak početné a nenávidené ako holuby na Slovensku. Zabudnite na zeleninovú a ovocnú záhradku (všetko zožerú zvery).
Životný štýl a prostredie
Veverica stromová obýva dutiny stromov a staré hniezda, ale aj si stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu. Veverica najčastejšie žije v dierach stromov alebo obsadzuje vtáčie hniezda. Vchod do úkrytu býva zdola a zvyčajne z východnej strany. Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde. Veverica obyčajná je zviera, ktoré sa neukladá na zimný spánok. V zime sa však zásadne mení jej životný štýl - menej často vychádza z diery na strome alebo hniezda a oveľa menej žerie. V zime sú veveričky aktívne iba niekoľko hodín denne. A za túto dobu musia nájsť všetku potravu, ktorú potrebujú.
Pokiaľ vídate veveričky, ako behajú s orieškami od stromu preč a hneď zase späť, pravdepodobne ste svedkom toho, ako si robia zásoby potravy na horšie časy. Orechy a iné plody si schovávajú v hniezdach v korunách stromov, v dutých kmeňoch, niektoré zahrabú do zeme a labkami potom svoju skrýšu zakrývajú hlinou a lístím. Zásoby ukrýva do stromových dutín alebo ich zahrabáva pod zem. Dokáže behať hore dole a zvláčať potravu aj celý deň. Pri množstve svojich podzemných skrýš orieškov a semien veverica občas na niektorú zabudne alebo sa k nej jednoducho nedostane. Tak sa z nej stáva obnovovateľka lesa. Z jej zásob totiž potom vyrastajú nové stromy.
Strava veveríc
Strava veverice obyčajnej pozostáva hlavne zo semien, vrátane: tie zo šišiek, borovicových výhonkov, žaluďov, orechov, púčikov stromov, húb, ovocia, hmyzu a vajec. Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtákov. Schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje. Huby dokonca nastokáva na vetvičky. Veveričky jedia hlavne semená, orechy a puky, ale aj huby a gaštany. Druh potravy sa líši v závislosti na ročnom období. Pred príchodom zimy si veveričky schovávajú potravu na mnohých miestach po celom ich území a k týmto skrýším sa vracajú v zimných mesiacoch.
Na kŕmidle sa potešia slnečnicovým semienkam, lieskovým a vlašským orechom, tekvicovým semienkam, bukviciam či jedlým gaštanom. Treba dávať pozor pri výbere orechov, pretože mandle sú pre veveričku toxické! Semená a orechy môžete dávať lúpané aj nelúpané. Ak s kŕmením ešte len začínate, je lepšie voliť nelúpanú variantu. Ovocie a zeleninu môžete do zásobníka dávať sušené. Napríklad jablká, hrušky, banány, sušenú tekvicu aj mrkvu. Veveričky majú rady ovocie, môžete im vedľa kŕmidla prichystať čerstvé jablká, hrušky alebo slivky. Zo zeleniny je vhodná mrkva, z húb napríklad šampiňóny. Na kmeň stromu im môžete pripevniť rozpolený kokosový orech, z ktorého rady vyhrýzajú dužinu.
Najlepšou potravou pre veveričky je zmes lieskových a vlašských orechov, slnečnicové semienka, mrkva, nakrájané jablko, hrozno, kivi, hruška, brokolica, cuketa a sušené kukuričné zrná. Je tiež pohodlné a bezpečné používať hotovú zmes krmiva pre veveričky. Všeobecne platí, že prikrmovanie im neublíži. Veveričky sa môžu párit už na konci zimy, preto najmä samice potrebujú v polovici zimy veľa potravy.
Kŕmenie divých veveričiek
Pokiaľ aj vás veveričky očarili a v okolí svojej záhrady sem tam nejakú zahliadnete, skúste im ponúknuť niečo dobré na jedenie. Môžete im vyrobiť aj špeciálne kŕmidlo, do ktorého je však potrebné nasypať len určité druhy krmiva. Inštaláciou kŕmidla pre veveričky do záhrady nielen pomôžeme tomuto malému hlodavcovi, ale získame aj nádherný objekt na pozorovanie. Veveričky sú veľmi vďačné za prikrmovanie, najmä v zime, keď si sami nedokážu zabezpečiť dostatok potravy.
Špeciálne kŕmidlo pre veveričky je navrhnuté tak, aby sa k nemu nedostali vtáky. Vďaka priehľadnému plexisklu môžete pozorovať jeho obsah. Veveričky sa však musia naučiť, ako zdvihnúť poklop (striešku). Keďže patria medzi veľmi opatrné tvory, každú novinku vo svojom prostredí najskôr dôkladne preskúmajú. Nečakajte, že každá veverička okamžite pochopí, ako kŕmidlo funguje. Ak sa vám zdá, že z potravy neubúda, môžete veko jemne podložiť, aby veveričky lepšie cítili potravu vo vnútri. Jednoduchý trik jej poskytne väčšiu motiváciu. Kŕmidlo je najlepšie umiestniť do tieňa, aby sa obsah nekazil a nezožltol na priamom slnku.
Ak chceme veveričku nakŕmiť, najlepšie je postaviť jej špeciálne kŕmidlo pre veveričky - aby potrava nebola ľahko dostupná pre iné zvieratá či vtáky. Základom stavby kŕmidla pre veveričky je priesvitná časť, cez ktorú možno veveričku pri práci pozorovať. Táto časť - predný panel je - zhotovená z plexiskla, ktoré je nainštalované v drevenej búdke s kruhovými otvormi po bokoch. Vo vnútri búdky môžeme pre veveričku vyrobiť preliezačku pribitím silných kovových klincov. Pozor však, aby nemali ostré časti, o ktoré by sa zvieratko mohlo zraniť. Druhým variantom je kŕmidlo s výklopnou strieškou. Je jasné, že obsah v búdke musí byť chránený pred vlhkom dažďom aj snehom. A tiež pred nenásytnými vtákmi. Predná časť kŕmidla je opäť z plexiskla. Strieška je z dreva, pod ktoré si veverička musí pre dobroty jednoducho siahnuť. Veveričky sú chytré, prídu na to väčšinou za chvíľu. Stačí im na podestu kŕmidla nasypať pár semienok a ony čoskoro zistia, že sa veko ľahko nadvihne, ani jeho hlasné zaklapávanie im nevadí.
Krmítko pre veveričky
Nezabúdajme, že divá zver potrebuje našu podporu len v tom najťažšom období - počas zimy, snehu či mrazu, keď si sama nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. Inokedy je pre ich dobro lepšie zdržať sa kŕmenia, aby veverička, zvyknutá na ľahký prístup k potrave, príliš nelenila, pretože v takom prípade sa môže dočasná prestávka v kŕmení pre ňu skončiť tragicky. Pamätajte však, že toto zviera, hoci je veľmi pekné, je divoké a nemalo by sa hladkať ani si ho brať domov. Po prvé to bude pre neho veľmi stresujúce a po druhé, veveričky môžu šíriť besnotu, preto je lepšie ich len sledovať z bezpečnej vzdialenosti.
Asi najväčšiu službu veveričkám urobíte, keď im na záhradu vysadíte nejaký strom plodiaci orechy. Okrem liesky a orecha kráľovského môžete veveričkám na záhrade vysadiť aj gaštan jedlý, dub, buk lesný, smrekovec, borovicu alebo smrek. Samozrejme, že pár rokov potrvá, kým stromy poriadne vyrastú a začnú plodiť, dovtedy môžete veveričkám ponúknuť kŕmidlo, do ktorého im budete potravu pravidelne dopĺňať.
Ďalšie zaujímavé zvieratá:
- Hranostaj: Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezená aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine. Na našom území sa zdržuje od nížin až po hory. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach. Hlavnou potravou hranostajov sú hraboši a myši, po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch.
- Škrečok: Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živí sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia. Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s jemnou hlinou alebo sprašou. Môže obývať aj lúky a záhrady.
- Morča: Žije v Južnej Amerike v oblasti hôr, predovšetkým v trávnatých a krovinatých krajoch od nížin Argentíny až po vysokohorské údolia v Andách, kde vystupujú až do výšky 5000 metrov nad morom. Morčatá chovali indiáni už pred 9 tisíc rokmi av niektorých oblastiach sa dokonca ešte chová. Morčatá sa chovali na mäso a tiež ako obetné dary. Tamojší obyvatelia morčatá často správali aj ako maznáčikov pre deti. Chovali je v priekopách pri domoch alebo priamo v domoch. Morča je veľmi spoločenské zviera. Žijú vo veľkých skupinách. Vyhrabávajú si jednoduché zemné nory alebo využívajú opustené brlohy iných zvierat. Sú aktívne za súmraku av noci, čo ich chráni pred predátormi (predovšetkým pred dravcami). Sú to výborní skokani.