Cestovanie po svete nie je len o spoznávaní krajiny, obyvateľov, kultúry či pamiatok. Keď chcete mať silu, aby ste zvládli všetko, čo ste si naplánovali, musíte nabrať dostatok energie. Najlepším spôsobom je pochutnanie si na domácich jedlách... Aj keď v niektorých prípadoch by sme o „pochutnávaní“ veľmi nehovorili. Kuchyňa je dokonalým spôsobom, ako spoznať kultúru krajiny pri cestovaní. Prostredníctvom kuchyne sa môžete dozvedieť o mnohých veciach týkajúcich sa histórie krajiny, jej podnebia, geografického terénu a dokonca aj niektorých zvykov a hovorových zvyklostí. Vzhľadom na rozmanitosť etník na celom svete existuje množstvo exotických jedál zastúpených pre mnohé kultúrne hodnoty. Poďme sa ponoriť do top bizarných jedál na svete, aby sme mali iný pohľad na to, akí kreatívni môžu byť ľudia, pokiaľ ide o jedlo. Nejedol som toho veľa "exotického", ale asi chobotnice? Chobotnicu. Zraloka som tiež jedla. Ale raz chcem ochutnať kobylky, to má pre mňa príchuť exotiky! Krokodíla, žraloka, klokana. Húsenice alebo rôzne červíky... Zostavili sme preto pre vás výber najzvláštnejších pochúťok z celého sveta. Ak si v ňom nájdete náhodou krajinu, do ktorej sa práve chystáte, aspoň budete pripravení!
Hady a iné plazy
Ochutnali ste niekedy hada? Samozrejme. Hady sa jedia vo veľkom vo Vietname, kam často cestujem. Kúsok od hlavného mesta je malá dedinka, ku ktorej sa viaže krásny príbeh. Odvtedy tam každý rok prebiehajú hadie slávnosti, chodia tam sprievody s lampiónmi v tvare hadov, ale hlavne sú tam hadie reštaurácie. Majú tam živé hady v teráriách, môžete si vybrať, ktorý sa vám páči. V ponuke je kobra, bambusový had a ďalšie druhy. Najčastejšie sa to mieša s ryžovým vínom, s ryžovou pálenkou, prípadne aj s vodkou a vy máte následne možnosť tieto panáky s haďou krvou alebo so žlčou vypiť. Hadia krv chutí jemne železito, žlč som neochutnal, ale v každom prípade tam je cítiť hlavne ten alkohol. Ako sa pripravuje hadie mäso? Kuchár hada naporciuje a najčastejšie z neho robí restované mäso so zeleninou alebo polievku. Môžete ho sledovať pri práci v kuchyni. Hady sa líšia veľkosťou, cenou aj chuťou. Ak si objednáte kobru, ktorá je najväčšia a zároveň najdrahšia, ešte vám orestuje pečienku, pretože kobra má pečeň veľkú. Nejde o bežné jedlo, ktoré by sa jedlo všade, navyše kopa Vietnamcov by hada do úst nikdy nedala. Keď tam však majú napríklad rozlúčku so slobodou, potom idú do hadej reštaurácie a dajú si hada, pretože veria, že je dobrý hlavne na tú potenciu. Fungovalo to aj u vás? Bohužiaľ, nie (smiech). V Ázii je veľa vecí, ktoré sú vraj dobré na potenciu. Necelých stodvadsať eur stojí kobra. Lenže kobra je veľká, v rámci ochutnávky si ju medzi sebou môže rozdeliť osem ľudí. Menšie hady, ako je napríklad ten bambusový, stoja okolo dvadsaťpäť eur. Vraj ho odoberú a zmiešajú s alkoholom, v ktorom sa jed denaturuje. Potom si z toho nalievajú panáky. Nikdy v živote som to neochutnal, ani som na to nenarazil, ale miestni sprievodcovia hovorili, že sa to dá zohnať. Vo Vietname sa robí aj hadie víno. Had sa naloží na niekoľko mesiacov do alkoholu a potom sa to pije. Vo Vietname som jedol živé hadie kobrie srdce a hada som jedol skutočne všelikde. Až tak mi nechutí, lebo má priveľa kostí. Podobne ako s fugu, niekedy v tom ostane trošku jedu a môžete dostať anafylaktický šok.
V Konžskej demokratickej republike nám ponúkali údenú opicu, ktorú následne varili v hrnci a skutočne to smrdelo ako čerstvé hovno. Taktiež sa nám tam naskytla možnosť vyskúšať živé húsenice. Presne tie veľké biele s čiernou hlavičkou. Niekto to rád živé a niekto to rád upečie zaživa a dá na to syr. Zobral som teda do rúk bielu tlstú húsenicu, ktorá ešte viac zrýchlila pohyb, keď cítila moju ruku. Okolo mňa boli diváci, ktorí neverili, že to ako beloch dám. Húsenica sa hmýrila ďalej, pokúšala sa dostať von, ale rýchlo som ju prehryzol. A ako to chutí? Nijak. Vážne. Jediné, čo je vážne nepríjemné, je ten pocit, keď tá húsenica vo vašich ústach exploduje.
V Austrálii môžete vyskúšať húsenicu mole Cossid, ktorá má v surovom stave chutiť presne takto. Hovorí sa mu tiež hmyzí kaviár, takže vám asi bude hneď jasné, čo je základom tohto jedla. Presne tak - skladá sa z jedlých lariev a kukiel mravcov zozbieraných z tequily. V krajine sa považuje za pochúťku. Sago húsenice vraj majú krémovú konzistenciu, keď sa jedia surové.
Vajcia s prekvapením a fermentované špeciality
Na Filipínach sme ochutnali miestnu pochúťku s názvom balut. Ide o kačacie embryo, čiže nenarodené kačiatko. Keď je kačiatko tesne pred vyliahnutím, vajce hodia do horúcej pary a potom sa podáva ako veľká delikatesa, ktorú môžeš nájsť nielen na Filipínach, ale aj v Číne, hlavne v jej južnej časti. Má to nešpecifickú chuť. V Číne je zas známou pochúťkou storočné vajce. Ide o obyčajné vajce, ktoré sa uvarí a následne zahrabe do zeme. Čo ťa čaká? Bielko sa medzitým zmenilo na čiernu želatínu a žĺtok je zapáchajúca čierno-zelená hmota. A Ako to chutí? Ako klasické uvarené vajce.
Balut je cenené jedlo na Filipínach a veľmi obľúbené v krajinách juhovýchodnej Ázie. Ide o kačacie vajce, ktoré bolo oplodnené, čo znamená, že obsahuje embryo kačacieho mláďaťa. Celé sa to zvyčajne varí a konzumuje s kumquatom, soľou a korením a trochou koriandra. Môže byť tiež vyprážaný s tamarínom, maslom alebo cesnakom, aby bol príjemnejší pre jedákov.
V skutočnosti nejde o vajce, ktoré by bolo staré niekoľko storočí, no napriek tomu je poriadne zhnité. Po tom, ako je na niekoľko mesiacov uložené v zmesi ílu, popola a páleného vápna, naberie žĺtok tmavo zelenú alebo až čiernu farbu a vyzerá ako sliz.
Ak ste doteraz v našom zozname nenašli nič, na čo by ste povedali, že je to nechutné, možno práve baluty vás k tomu prinútia. Ide totiž o vyvíjajúce sa kačacie embryo, ktoré je uvarené v škrupine. Tak drsne, ako to znie, to aj naozaj vyzerá. Napriek tomu je to jedlo, s ktorým sa na Filipínach stretnete aj na ulici.
Hákarl je fermentovaný žralok - je to čosi strašné a pri konzumácii dá zabrať aj niektorým Islanďanom. Ide o mäso grónskeho žraloka, ktorý je za normálnych okolností nejedlý, pretože obsahuje veľké množstvo amoniaku, neurotoxínu a kyseliny močovej. Aby sa mäso zbavilo jedov, je pol roka „pochované“ v plytkej jame pod zemou. Na ňom sú naukladané kamene ako závažie. To žraloka stlačí a jedovaté látky sú z tela vytlačené. Jedlo sa dá naservírovať pekne, ale naozaj ho ochutnať...
Kiviak to je iné kafé. Už podľa názvu to znie exoticky, no keď sa dozviete, čo to presne je, ručím vám za to, že úplne stratíte chuť do jedla. Prečo? Kvôli jeho silnému zápachu ho musia ľudia konzumovať mimo domu. V podstate ide o tradičnú zimnú špecialitu Inuitov zo severného Grónska. Samotná príprava kiviaku zahŕňa unikátny spôsob skladovania potravín počas zimných mesiacov, kedy je ich nedostatok. Táto pochúťka je vyrobená z fermentovaných morských vtákov, ktoré sa v podstate jedia surové. Zaujíma vás, ako sa vyrába kiviak? Tuleň sa stiahne z kože. Musíte si dať pozor na to, aby na koži neostalo žiadne mäso, iba tuk. Vytvoríte si z toho vak, ktorý naplníte približne tristo až päťsto malými alkovitými vtákmi. Zašijete ho a švy natriete tukom, aby sa dnu nedostali muchy. Takto naplnený tulení vak vložíte pod kamene a necháte ho tam kvasiť tri až osemnásť mesiacov.
Hmyz a morské plody
Na miestnom rybom trhu pred tvojimi očami posekajú chobotnicu, ktorá sa ešte aj potom asi 15 minút hýbe. Malé kúsky chobotnice si dáš na špáradlo a musíš veľmi rýchlo prehltnúť. Živá chobotnica (sannakji) je v Kórei čerstvá, nakrájaná, rýchlo ochutená sezamovým olejom a podáva sa, kým sa chápadlá stále pohybujú. Dodá vám slizkú a žuvaciu textúru, ktorá priťahuje kulinárskych odvážlivcov. Ak vám to nestačí, vedzte, že riad môže byť v skutočnosti dosť nebezpečný, ak sa vám prísavky prilepia na ústa alebo hrdlo.
Japonské "sladkosti" - osie hniezda. V japonskej „sladkosti“ sa totiž ukrývajú skutočné osy. A navyše aj so žihadlami. Ale nie len ona. Vyprážané pavúky sú vo všeobecnosti v niektorých krajinách veľmi populárne. Hoci má zrejme viac mäsa ako taká kobylka, jej brucho je plné vnútorností, vajec a výkalov.
Škorpióny v Číne. Vyskúšal som aj rôzne druhy chrobákov a larvy. V Ázii ide o celkom bežnú pochúťku. Spomenúť môžem aj chrobáky, larvy či škorpióny, ktoré som pre zmenu nedokázala odmietnuť, keď ma nimi ponúkali miestni v Kambodži.
Kobylky sú veľa ľudí, ktorí jedia hmyz ako jedlo, od Thajcov po Tanzáncov. Hmyz sa považuje za výživný zdroj bielkovín. Malé kobylky sa vyprážajú na oleji a potom sa jedia ako hlavné jedlo. Máte radi popcorn? Jeho chuť vraj trochu pripomína veľká stará kobylka ochutená soľou, korením a čili, ktorá sa vypráža vo veľkom woku.
V Mexiku je to bežná záležitosť. Nemusíte sa báť, nie sú živé, ale sušené. Pokiaľ by ste nevedeli, že to sú kobylky, chutí to ako čipsy a v Mexiku ich denne predávajú na tony. Dostanete ich však všade. Mne ich servírovali k mezcalu a tequile v luxusnom hoteli v Cancúne. A ak sú čapulines normálkou, tak jesť mravce asi nie je úplne bežné - jedia sa celé a živé. V Amazonskej džungli ich chodia dolovať z dier v zemi a ak má Indián povedať niečo, čo mu extrémne chutí, ako by sme my možno povedali Beluga kaviár, tak povie mravce.
Exotické ovocie a nápoje
Durian nájdeme všade v juhovýchodnej Ázii. Hovorí sa o ňom ako o najsmradľavejšom ovocí. A je to naozaj také hrozné? Je! Tak, ako my nesieme známym fľašu či bomboniéru, v juhovýchodnej Ázii prevážajú durian a všetko z toho smrdí. Hovorí sa, že ide o ovocie božskej chute, ale pekelnej vône. Ovocie je v juhovýchodnej Ázii skvelé a veľmi lacné, no durian je drahý. Je umenie vybrať si dobrý durian, trik je v tom, že tie hroty musia byť voľné - vtedy je zrelý. No nesmie byť zasa prezrelý. Takýto durian chutí ako cukríky s cibuľou, ale keď kúpite kvalitný durian, je to pochúťka.
"Airag" je pomerne nezvyčajné mlieko, ktoré Mongoli absolútne milujú. Pri príprave tohto jedla mongolskí nomádi podoja koňa, potom zmes vložia do koženej tašky a nechajú ju na slnku asi týždeň. Medzitým ho musia neustále miešať, aby podporili proces fermentácie. Výsledok je kyslý a jemne bublinkový.
Boza je hustý mliečny nápoj, ktorý sa vyrába fermentáciou obilnín ako pšenica, proso, kukurica či bulgur. Na Balkáne (najmä v Bulharsku) je veľmi populárny a pijú ho všetci už od útleho detstva, a to i napriek tomu, že môže obsahovať malé množstvo alkoholu (približne jedno percento). Pohár bozy je rituál, ktorý si Bulhari doprajú ku koláčiku, má jemne kyslú, no prevažne sladkú chuť. Tú niekedy zvýraznia ešte škoricou. Obsah mikroorganizmov v boze z nej pravdepodobne robí vynikajúce probiotikum. Niektorí pôrodníci tvrdia, že zvyšuje tvorbu materského mlieka, a odporúčajú ju piť tehotným ženám. Niekto vraj dokonca verí, že pomáha ženám zväčšiť prsia, no ide skôr o legendu než potvrdený fakt.
Šťavu z cukrovej trstiny môžete ochutnať počas vašich potuliek po Kambodži, Thajsku či Vietname: ideálne priamo na ulici, kde miestni predajcovia zvyknú mať pristavené vozíky, plne naložené dlhými palicami cukrovej trstiny. Naštartujú motorček a do podomácky vyrobeného lisu vopchajú túto palicu, z ktorej priamo pred vašimi očami vytlačia čerstvú trstinovú šťavu. Tá je prirodzene veľmi sladká, no keď do nej prihodia nejaký ten pomaranč či citrón a pár kociek ľadu, ide o úžasne osviežujúci nápoj.
Na známom istanbulskom trhu Grand Bazaar nám predavač v stánku ponúkol ku kebabu ayran. Na prvý pohľad nám tieto dve chute - mäso a mliečny nápoj - nešli k sebe, no neodolali sme a ani vy by ste nemuseli. V Turecku ide o najobľúbenejší nealkoholický nápoj. Chutí podobne ako náš zákvas. Jogurt, voda a soľ sa zmiešajú, napenia a podávajú vychladené. Niekde ho zvyknú dochutiť aj uhorkou či cesnakom. Na tureckom vidieku sa môžete stretnúť s tým, že vám ayran ponúknu na privítanie, ak prídete niekam ako hosť.
Počas návštevy krajín Blízkeho východu natrafíte doslova na každom rohu na útulné lokálne kaviarne. Arabi majú kávovú kultúru hlboko zakorenenú a so žiadosťou o americano s mliekom, prípadne lungo, tu väčšinou nepochodíte. Keď si však vypýtate tradičnú arabskú kávu, milo sa na vás usmejú a ocenia váš výber. Znamená to totiž, že viete, čo je dobré. A práve takáto káva, do ktorej pridávajú okrem množstva cukru aj štipku kardamómu, je typická pre krajiny ako Jordánsko, Izrael, Egypt a ďalšie. Túto kávu s príchuťou orientu vám naservírujú do drobnej šálky a po dopití nájdete na jej spodku ešte kopu usadeniny.
Ako iste viete, saké je tradičný japonský alkoholický nápoj, ktorý sa pije z malých pohárikov. Vedeli ste však, že sa za ním skrýva zaujímavá história? Tá siaha až do 3. storočia nášho letopočtu, no najväčšiu popularitu, aj keď nie práve v najlepšom svetle, získal nápoj počas 2. svetovej vojny, keď ho pili piloti kamikaze na dodanie odvahy. Na jeho výrobu sa používa špeciálny druh dlhozrnnej ryže, ktorá má vysoký obsah škrobu. Jej kvasením sa získava alkohol známy po celom svete. Vedeli ste, že saké sa môže podávať studené aj teplé?
Kalamansi je drobné filipínske citrusové ovocie, ktoré miestni využívajú na prípravu jedál, nápojov, omáčok, džemov a marinád. Vyzerá ako mix limetky a mandarínky, len je omnoho menšie a je v ňom množstvo kôstok. Má výraznú citrusovú chuť, a ak budete niekedy na Filipínach, namiesto koly či ovocných limonád si objednajte kalamansi džús, skvele vás osvieži počas horúceho dňa. Šťavu z lokálne pestovaného kalamansi miestni podávajú zmiešanú s vodou a trochou hnedého cukru. Niekde vám nápoj pripravia z vopred vyrobeného sirupu, no verte nám, z čerstvého ovocia chutí najlepšie. A má aj blahodarné účinky pre organizmus.
Pri návšteve tohto karibského ostrova bezpodmienečne musíte ochutnať mamajuanu. Je to národný nápoj a každá rodina má svoj vlastný tajný recept. Základ spočíva v tom, že kôra zo stromov a rôzne druhy byliniek sa zalejú červeným vínom, medom a rumom. Nálev sa nechá odstáť a neskôr sa podáva v malých kalíškoch. Nápoj má korenisto-sladkastú chuť a ponúknu vám ho v každej reštaurácii či v bare. Je to aj milý suvenír, ak premýšľate, čo by ste si na pamiatku z ostrova odniesli.
Indovia pijú lassi vždy a všade. Doma, v práci, na ulici, dokonca aj v nočných kluboch si namiesto koktailu radšej objednajú toto jogurtové mlieko. Je to v podstate milkshake z jogurtu, vody, štipky korenia a rôznych druhov ovocia. Lassi pôvodne pochádza z oblasti Pandžáb, no nájdete ho v celej krajine. Vybrať si môžete z množstva príchutí, napríklad vzácne a drahšie šafránové lassi, zaujímavo chutí slané lassi, orieškové, do ktorého mixujú mandle, kešu či pistácie, alebo ovocné podľa chuti. Verte nám, čím viac druhov ochutnáte, tým ťažšie bude rozhodnúť sa, ktoré je naj. Dokonca doň niekde pridávajú aj konopu. Dostanete ju, ak si vypýtate bhang lassi, a v Indii je legálna.
Kava - bez dĺžňa - je na Fidži priam posvätným nápojom. Jemný prášok, ktorý je základom kavy, sa vyrába z koreňa rovnomennej rastliny a je dobrým zvykom ho priniesť ako dar, keď idete na návštevu k domorodým obyvateľom. Prášok sa následne zmieša v špeciálnej drevenej nádobe so studenou vodou a pije z malých kokosových mištičiek počas rituálu sevusevu. Vždy pred napitím sa podľa tradície raz tleskne rukami, nahlas povie bula, čo je miestny pozdrav, ktorý zároveň znamená nazdravie, vypije sa na jeden šup celý obsah a na záver sa zatlieska trikrát. Kava chutí trochu ako blato a po niekoľkých dávkach, keď vám z nápoja začne tŕpnuť jazyk, sa dostanete do zvláštneho uvoľneného stavu.
Ďalšie bizarné pochúťky
Jedným z najpodivnejších jedál je polievka zo žalúdka - hotpot vyrobený z čriev a žalúdočnej výstelky vecí, ako sú kravy, kozy a ovce. Nie každý má šálku čaju, ale Japonci ho milujú.
Škóti si zrejme povedali, že pripravovať vnútornosti zvlášť by bolo veľmi dlhé, preto sa rozhodli ich zmiešať všetky dokopy. Vznikol tak haggis, ktorý tvorí pomleté ovčie srdce, pečeň a pľúca zmiešané s cibuľou, ovsenými vločkami a tukom. Ak vám nevadí trochu strašidelné jedlo, potom je khash práve pre vás. Vyrobený je z nôh a hlavy kráv. Kedysi to bolo jedlo konzumované najmä počas zimy, dnes je považované za pochúťku.
Keď už sme pri očiach, nemôžeme obísť ani Japonsko, kde sa často podávajú oči tuniaka.
Jedlo, ktoré nemusíte prežiť. To sa hovorí o prudko jedovatej rybe fugu, ktorej jed je silnejší než kyanid. Dokonca som ju počas môjho posledného zájazdu v Japonsku ochutnal aj so svojimi deťmi. Jej popularita v Japonsku vzrástla po tom, čo si ju operný spevák vložil paličkami do úst a na mieste bol mŕtvy.
Na prvý pohľad nevyzerá casu marzu veľmi nechutne. Taliani sú známi svojím kulinárskym umením. Či sa ale dá slovo „umenie“ použiť aj na označenie syra casu marzu, si nie sme celkom istí. Meno obľúbenej pochúťky na Sardínii v preklade znamená zhnitý syr. Ale ani to celkom nevystihuje jeho podstatu. Ovčí syr je doslova prešpikovaný červami a živými larvami hmyzu. Do syra sa pridávajú larvy syrorodky robnej a kyselina, ktorú vylučujú, rozkladá tuk v syre, robí ho mäkký a tekutý. Niektorí ľudia červíkov vyberajú predtým, ako si dajú sústo. Iní sa však od syra s larvami nenechajú odradiť. Ak by ste sa aj vy rozhodli pre druhú alternatívu, dávajte si pozor na oči.
Shirak sa totiž vyrába zo semena rýb, mäkkýšov a iných vodných živočíchov.
Nielen nechutná, ale aj veľmi krutá je príprava nasledujúceho jedla. Živé stvorenie rozrežú priamo pred vami, pričom jeho srdce stále bije.
Peru vyhralo gurmánskeho svetového Oscara, Leading Culinary Destination, desaťkrát po sebe. Ja vám však dávam do pozornosti zvláštne jedlo cuy. Morské prasiatká voľne pobehujú v kuchyniach Indiánov a domáca pani šupky od zemiakov (ktorých je v Peru 40 druhov) nehádže do koša, ale na hlinenú dlážku. Mal som cuy v Ekvádore aj v Cuzco a keď na mňa cerí zuby, nedokážem to jesť. Každopádne, do tohto rebríčka zvláštnych negustióznych jedál to patrí. Cuy jedia Indiáni už 5 000 rokov a v Peru je mu venovaný štátny sviatok.
Surströmming je des. Je to konzerva, ktorá, keď ju kúpite, je napučaná, pokazená, ide o pokazenú extrémne smradľavú rybu. Strašný hnus, fuj! Švédi ju degustujú na párty - vonku, kde popíjajú tvrdý alkohol Akvavit. Na hlavách majú papierové čiapočky, divné okuliare a bavia sa - je to tradícia.
Najdrahšie pochúťky
Toto jedlo, známe aj ako „kaviár východu“, sa na celom svete považuje za vzácnu pochúťku, no obľúbené je najmä v Ázii. Hniezdo nie je vyrobené z tyčiniek a listov, ale skôr z vtáčích slín. Polievka pozostávajúca z hniezda zaliateho ľahkým kuracím vývarom je údajne jedným z najdrahších živočíšnych produktov, ktoré ľudia jedia na svete, pričom cena sa pohybuje od 30 do 100 dolárov za misku!
Kopi luwak, známa aj ako cibetková káva, je najdrahšia káva na svete, cena je 75 dolárov za štvrť libry. To, čo ho robí takým výnimočným, je charakteristický cyklus spracovania. Malé zviera žijúce na stromoch, cibetka obyčajná, žerie vonkajšiu vrstvu kávovej čerešne, ale nestrávi vnútorné zrno. Potom trus obsahuje neporušenú fazuľu zmiešanú s tráviacimi enzýmami, ktoré miestni obyvatelia zbierajú a predávajú predajcom, ktorí fazuľu pred uvedením na trh sušia na slnku. Slová na ulici tvrdia, že chutí zemito a plesnivo s nádychom karamelu a čokolády. Tak čo, trúfate si to vyskúšať?
10 najodpornejších jedál na svete!!
tags: #najexotickejsie #jedlo #na #svete