Tri gaštanové kone: Láska, vytrvalosť a spravodlivosť na Orave

Tri gaštanové kone od Margity Figuli patria medzi najznámejšie diela slovenskej literatúry. Táto psychologická naturistická novela, označovaná aj ako rozprávka, rozpráva príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať mnohé prekážky, aby našli svoje šťastie. Margita Figuli hneď prvými svojimi rozprávkami upozornila, že v nej rastie slovenskej próze talent, od ktorého možno očakávať nové obohatenie našej literatúry. V prvej knihe Pokušenie skúmala autorka rozličné tematické vrstvy, aby našla najzodpovednejší priestor pre svoj výraz. Tri gaštanové kone sú dielom vyspelého tvorcu, ktorý ovláda všetky zložky svojho umeleckého procesu. Jej výrazová novosť sa tu vyšvihla do novej výšky. Celú oblasť svojej rozprávky, každý zjav svojho skúmania a súd nad skutkami osôb, ktoré sprevádza životom, zahrnula ovzduším vyslobodzujúcej lásky.

Dej a téma novely

Dej novely sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec, Leštiny a v okolitej prírode v bližšie neurčenom čase. Rozprávačom je Peter, čo umožňuje hlbšie priblíženie do vnútra hlavných postáv. Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách: lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu, a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život. Idea diela spočíva v tom, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter). Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hlavného hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.

Peter strávil detstvo i s Magdalénou v rodnej dedine - Turci. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca a mali krčmu pri okresnom meste (Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku a od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana.

Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt. Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu.

Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény. V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostane. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca.

Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.

V dedine, kde spolu s Janom býva, sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší.

Magdaléna podoň spadne a zhrozený Peter znova v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie, útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Magdaléna ťažko ochorie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral, a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.

O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel, slovo „Tulák“. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas zakríknutá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči.

Postavy

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.

• Peter: Kupec dreva, sirota, jeho rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil.
• Magdaléna: Dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Otec je mierny, milý, láskavý, má rád Petra. Matka je však iná, zrak jej zahmlieva túžba po bohatstve. Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Keby nebol prišiel on, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďaľovať svadbu s Janom. Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty.
• Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí má ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečných koní, ktoré bije do krvi.
• Stará Maliarička: Matka Magdy; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu.
• Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou.
• Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.

Symbolika gaštanových koní

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštan. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.

„Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“ Kto by si nepamätal symboliku každého obrazu v najznámejšej próze Margity Figuli Tri gaštanové kone, najčítanejšom diele slovenskej literatúry. Toto klasické dielo patrí do knižnice každého študenta, ale obľúbia si ho aj čitateľky, ktoré majú rady príbehy o láske a o tradičných ľudských hodnotách.

Filmové spracovanie

V roku 1966 bol román sfilmovaný režisérom Ivanom Balaďom. Film Tri gaštanové kone sa natáčal v obci Malatiná a jej okolí. Obec bola vybratá aj preto, že v okolí obce sú pekné scenérie pre filmovanie, nehovoriac o vtedajších pekných tradičných dreveniciach. Obec Malatiná je zároveň v blízkosti obce Vyšný Kubín - rodiska autorky diela. Celý film sa točil prakticky v Malatinej a jej okolí. Filmári hojne využívali aj Malatinskú drevenicu, niekdajšiu školu a krčmu. Dnes je súčasťou múzea oravskej dediny v Zuberci a slúži pre potreby múzea.

V hlavných úlohách sa predstavili Marta Terenová ako Magdaléna a Michal Dočolomanský ako Peter. Úlohu vo filme získal aj Juraj Kukura. Vedeli ste, že to bola jeho prvá herecká skúsenosť? Konkurzu do filmového obsadenia sa zúčastnil zo zvedavosti, pričom ešte netušil, že to je začiatok jeho budúceho smerovania. Hranie ho natoľko oslovilo, že sa po štúdiu priemyselnej školy rozbehol cestou herectva.

Podobne sa vo filme objavilo aj miestne obyvateľstvo v malých filmových roliach. Keď sa aj dnes film Tri gaštanové kone premieta v televízii, tak to staršia generácia celý čas len spomína a komentuje a vysvetľuje mladším rodinným príslušníkom, že táto scéna sa natáčala tam, tento záber bol z Malcova a v tejto scéne bol ten či onen.

Tri gaštanové kone sú dielom, ktoré si zaslúži pozornosť a čítanie. Pred tridsiatimi rokmi, 27. marca 1995 zomrela významná slovenská spisovateľka Margita Figuli. Najmä jej novela Tri gaštanové kone, ktorá vyšla práve pred 85 rokmi, patrí nielen ku kľúčovým v tvorbe lyrizovanej prózy, ale k zásadným dielam celej slovenskej literatúry. Ďalším jej významným a čítaným dielom je rozsiahly historický román Babylon.

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. Jej rodný dom sa zachoval dodnes. Je označený pamätnou tabuľou a je v ňom pamätná izba spisovateľky. Dom stojí aj neďaleko pomníka, ktorý označuje miesto rodného domu básnika, dramatika a prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava. Ľudovú školu vychodila v rodnej obci, študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, ale maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra Banke, odkiaľ ju prepustili v roku 1941 po vydaní protivojnovej novely Olovený vták. Vojnové roky strávila v rodnom Vyšnom Kubíne a venovala sa literárnej činnosti.

Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne knižne debutovala v roku 1936, kedy vyšla bibliofília jej poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu poviedok Pokušenie. Na literárnej scéne sa definitívne presadila v roku 1940 svojim najznámejším dielom Tri gaštanové kone. Túto lyrickú ľúbostnú novelu spopularizoval aj televízny film z roku 1966 v hlavných úlohách s Martou Terenovou a Michalom Dočolomanským. Po ďalšom bibliofilskom vydaní, tento raz poviedky Tri noci a tri sny, ktorú ilustroval Ľudovít Fulla, vydala Margita Figuli v roku 1946 historický štvorzväzkový román Babylon. Jeho dej tvoria posledné roky existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše. Historický opus je aj alegóriou nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci. Po roku 1948 celé dielo Margity Figuli upadlo do nemilosti totalitného režimu a jej vynútené odmlčanie trvalo do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť. Autobiografický charakter má aj memoárová esejistická próza Ariadnina niť. Posledným prozaickým, knižne vydaným dielom Margity Figuli bol román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave Víchor v nás, v značnej miere poplatný dobe. Pre rozhlas napísala hru Sen o živote, je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada či veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi. Venovala sa aj publicistike a prekladala z češtiny.

tags: #tri #gastanove #kone #zaujimavosti