Ak si dnes lámeme hlavu, ako dostať deti k poľnohospodárstvu a jeho profesiám, ktoré si pýtajú šikovné ruky a dôvtipnú hlavičku, nuž ideálnym miestom, kde sa zrodí láska k rastlinám a zvieratám, je rodinná farma. Tu nenápadne hrou a napodobňovaním toho, čo vedia urobiť otec, mama či babička so starým otcom, deti prichádzajú na to, že bez práce nie sú koláče.
Príbeh rodinnej farmy Asztalosovcov v Nových Zámkoch je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú kvalitné a cenovo dostupné šalátové uhorky. Táto rodinná farma, vedená poľnohospodárskymi inžinierkami Betkou a Katkou Asztalosovými, nadväzuje na tradíciu pestovania zeleniny, ktorú začal ich otec Imrich Asztalos.
História a tradícia rodinnej farmy
Keď sa sestry Betka a Katka Asztalosové stali pred 40 rokmi školáčkami, dostali od otca rybičky. Nie akváriové, ale malé nožíky, ktoré im akurátne padli do detskej dlane. Nemali ich na hranie, ale spolu s babičkou, rodáčkou z Békéscsaby, nimi čistili cibuľu a cesnak. Dorábaním zeleniny si rodina mladého družstevníka Imricha Asztalosa a jeho ženy krajčírky Betky vylepšovala príjmy zo zamestnania.
Imrich Asztalos je majster so zlatými rukami. Sám si zostrojil sejačku na mrkvu, pozváral konštrukciu fóliovníka, ktorým prekryl 8-árovú záhradu, zautomatizoval vyhrievanie aj zavlažovanie zeleniny. Tomuto chlapíkovi to technicky páli, s každým rébusom si skôr či neskôr poradí. Mnohí si za nahonobené peniaze z pestovania zeleniny postavili domy, nakúpili autá, Imrich krátko po revolúcii investoval do traktora, aby si uľahčil prácu pri pestovaní zeleniny.
Keď prišiel rok 1989 a s ním veľká zmena, navrhol na jednej z búrlivých schôdzí družstva, aby každá prevádzka hospodárila na svoj účet, nech sa ukáže, kto ako prispieva do spoločnej družstevnej kasy. Burič Asztalos nesklopil uši, odišiel z družstva a začal gazdovať na svojom. Nebolo to jednoduché, bol bezzemok, prišelec z Nesvád, ale mal šťastie.
Stavil na karfiol, ale objavila sa konkurencia z Poľska, ktorá bola lacnejšia. To už prišli na Slovensko veľké nadnárodné obchodné reťazce s úplne inými nárokmi na dodávanú zeleninu.
Inovácie a moderné technológie
Keď rodina zvažovala, čo zo zeleninárstva má najväčší zmysel robiť, jeden z poradcov navrhol, aby minimalizovali riziko. "Prejdite z pestovania pod holým nebom pod zakrytú plochu a skúste robiť to, čoho sa ľudia celoročne neprejedia - šalátové uhorky." Dobrá rada nad zlato.
Imrich Asztalos pochopil, kam mieri poradca, nestačia s obyčajným fóliový tunelom, treba postaviť moderný zastrešený komplex. „Odvážil som sa požiadať o nie malú sumu, išlo o deväť miliónov korún. Bankár na mňa pozrel a vypýtal si štvormiliónovú zábezpeku. Po veľkom dohadovaní mi poskytli úver päť miliónov korún a zvyšok peňazí bol na mne,“ spomína Imrich Asztalos.
Vzápätí vyvstala otázka, ako vyhrievať hospodárstvo. Celé južne Slovensko pláva obrazne povedané na mori horúkej podzemnej vody. V okrese Nové Zámky je najznámejšia obec Podhájska, sú tam známe kúpele, ale aj skleníky, kde pestujú kvety a rajčiny. Rodine Asztalosovcov navrhovali v projekte ako zdroj tepla kotolňu na slamu. To sa Imrichovi nepozdávalo, slama by sa mala vrátiť do pôdy, nie vyrábať oxidy uhlíka.
„Museli sme zohnať 40 pečiatok, trvalo to dva roky, potom sa urobil vrt do hĺbky vyše pol kilometra, kde narazili na vodu s teplotou 64 stupňov Celzia. Stálo to jeden milión eur, ako vidíte, všetko stopercentne funguje,“ vraví Betka Asztalosová. Nuž funguje aj preto, lebo Imrich Asztalos, hlava rodiny, je technicky zdatný. Tam, kde je voda, je veľa čerpadiel, všetky musia stopercentne fungovať, lebo naozaj platí okrídlená Asztalosova veta „všetko je tu na vode“.
Tá musí prúdiť bez zastavenia, jednak vyrába teplo, jednak celá výživa rastlín je postavená na hydroponickom výživnom roztoku. Na jednej rastline ich narastie 60. Vyzerajú, akoby ich jedna mater mala - sú zhruba rovnako dlhé, rovnako hrubé, na zahryznutie krehké, rovnako chutné. To všetko závisí od vlastností odrody, ale najmä od starostlivosti a umu pestovateľov. Vyžaduje to výdrž a um.
Achillovou pätou hydroponického pestovania uhoriek je hubové ochorenie koreňov. Imrich Asztalos prišiel s dvoma novinkami, začal pridávať do vody kyslík a vodu čistí ultrazvukom. Odvtedy sú rastliny zdravšie, lepšie rodia. Keď navštívili Zelstar holandskí poradcovia, nestačili sa čudovať vynachádzavosti slovenských pestovateľov.
„Po celej juhovýchodnej strane hospodárstva a na streche skladov, ktoré ideme dobudovať spolu s administratívnou časťou, rozmiestnime fotovoltické panely. Predpokladáme, že si počas vegetácie vyrobíme dve tretiny požadovanej energie. Myslím na svoje vnúčatá a hovorím si, treba znižovať emisie, ktoré vznikajú pri výrobe energie z fosílnych palív.
Šalátové uhorky: Kvalita a dostupnosť
Šalátová uhorka je obľúbenou a neoddeliteľnou súčasťou mnohých stolov, známa svojou chrumkavosťou, osviežujúcou chuťou a mnohostranným využitím v kuchyni. Na rozdiel od bežnej uhorky je šalátová uhorka menšia, s tenšou kožou a menej semenami, čo ju robí ideálnou pre konzumáciu v surovom stave. Šalátová uhorka je obľúbeným doplnkom do rôznych pokrmov. Je to nielen osviežujúca a nízkokalorická voľba, ale aj skvelý základ pre rôzne uhorkové šaláty. Šalátová uhorka sa dá využiť na mnohé spôsoby. Môžete si ju jednoducho nakrájať do šalátu, použiť ako prísadu do sendvičov, alebo si pripraviť osviežujúci uhorkový nápoj.
„Zelstar spĺňa požiadavky na čerstvosť, rovnaký kaliber, stabilitu dodávok a nestáva sa, že by sme mu uhorky vracali. Plody musia byť denne na pulte,“ zhŕňa požiadavky zákazníkov a reťazca Ľuba Barošová, vedúca nákupu ovocia a zeleniny v spoločnosti Kaufland. Svojho dodávateľa dobre pozná a cení si najmä to, že sa rýchlo učí novým veciam, preto sa stále zlepšuje.
Nároky reťazcov v prvom momente knokautovali nie málo slovenských producentov zeleniny, mnohí sa raz a navždy vzdali jej pestovania a už sa k nej nikdy nevrátili. Zelstar vydržal. Krok za krokom zvládal vysoké nároky. Jeho šťastím bolo mimoriadna schopnosť adaptovať sa na nové obchodné podmienky, ktoré boli považované za zničujúce. Adaptabilitu garantovala investícia do moderného hospodárstva, ale vyrastala aj z odolnosti a húževnatosti samotných pestovateľov, ich schopnosti všetko, čo sa dá, urobiť vo vlastnej réžii.
„Kdesi hlboko vo vedomí ľudí prežíva predstava, že pracovať v poľnohospodárstve je hanba, akoby čosi podradné. Nechápem prečo, počujete to ticho, každý si robí svoje, žiaden stres, nie je to na ako na výrobnej linke vo fabrike. To, že sa slovenský vidiek s väčšou vervou nepúšťa do zeleninárstva súvisí podľa Ľuby Barošovej z Kauflandu s veľkým odklonom krajiny a jej ekonomiky od poľnohospodárstva. To navodilo istú spoločenskú atmosféru. Slovensko stavilo na automobilový priemysel, a dnes vidíme, že chýba pracovná sila a nielen zeleninárstve. Mladí nie sú ochotní toľko pracovať ako kedysi ich rodičia a ohýbať chrbát na poli, hoci aj pri zbere jahôd či malín, to sa už nikomu nechce.
Barošová ju vidí v zániku družstiev a v rozpade pestovateľskej rodovej tradície, ktorá akoby zázrakom prežila v rodine Asztalosovcov. Na Slovensku medzitým vznikajú, ale stále nie v dostatočnej miere, nové ostrovčeky pestovania zeleniny. Fóliová základňa, ktorú mala krajina na prelome 80. a 90. rokov, z ktorej vzišli Asztalosovci, sa rozpadla. Treba premýšľať nad tým, aké impulzy vymyslieť, aby mladí celkom prirodzene našli zmysel v pestovaní obyčajnej zeleniny.
V Kauflande napríklad majú projekt Čerstvé hlavičky, dodávkami čerstvej zeleniny do škôl chcú upozorniť deti, že aj jej pestovanie môže dávať zmysel. Pravda, je to len jedna z možných ciest.
Čo sa týka samotného pestovania, dôležitá je príprava osiva a predsejbová príprava semien. Skôr, ako pristúpime k vlastnému výsevu semien, môžeme pouvažovať nad využitím predsejbovej prípravy semien: zisťujeme kvalitu osiva, zlepšujeme kvalitu osiva, ovplyvňujeme rýchlosť klíčenia, lepšie vzchádzania a v konečnom dôsledku zvýšenie úrod.
Namáčanie je najjednoduchší spôsob predsejbovej prípravy osiva, ktorý urýchľuje klíčenie a zabezpečuje vyrovnanejšie vzchádzanie. Po miernom osušení nabobtnaných semien ich vysievame do dostatočne vlhkej pôdy. Pomaly klíčiace semená (mrkva, petržlen, cibuľa) namáčame 30-60 hodín (po 12 hodinách vymeníme vodu a semená necháme 30 minút na vzduchu). Rýchlejšie klíčiace semená plodovej a hlúbovej zeleniny namáčame 10-12 hodín.
Priama sejba (do voľnej pôdy): Pod pojmom sejba rozumieme správne rozmiestnenie osiva do pôdy v horizontálnom a vertikálnom smere, t. j. plošne i do hĺbky. Je jednou z najdôležitejších operácií v poľnohospodárstve a od jej akosti závisí ďalší vývin rastlín a ich ošetrenie. Prednosťou priamej sejby je, že pri nižších nákladoch dosahujeme obyčajne vyššie úrody. Termín sejby závisí od účelu pestovania zeleniny, od nárokov jednotlivých druhov zeleniny a od dĺžky vegetačného obdobia.
Spôsoby sejby
- Sejba naširoko. Semená sú rozdelené rovnomerne po celej ploche pozemku, pričom sa neprekrývajú. Používa sa len na malých plochách.
- Sejba do riadkov. Vzídené rastliny sa prekrývajú aspoň v jednom smere. Výhodou je možnosť riad kovej kultivácie.
- Sejba do dvojriadkov a pásová sejba. Ide o riadkovú sejbu, pri ktorej sa vždy určitý riadok nevyseje, čím sa umožní úplná riadková kultivácia.
- Štipková sejba a sejba do hniezd. Ide o riadkovú sejbu, pričom je na jednom mieste sústredených niekoľko semien. Takto sejeme napr. uhorky, tekvicu.
V našich klimatických podmienkach musíme veľkú časť zeleninových druhov pestovať z predpestovaného sadiva. Ide najmä o teplomilnú plodovú zeleninu, zeler, skoré kultivary šalátu a hlúboviny.
Priesady majú mať hrubú stonku, dobre vyvinuté korene a majú byť husto olistené. Hypokotyl majú mať krátky. Listy majú mať dobre vyvinuté čepele. Znakom dobre predpestovaných priesad sú zdravé klíčne lístky. Priesady nemajú byť slabé. Počet listov závisí od druhu zeleniny a od spôsobu predpestovania priesad.
Účelom predpestovania zeleninových priesad je dosiahnuť skorý zber, pestovanie teplomilných druhov zeleniny v drsnejších podmienkach, v ktorých by z priamej sejby zle dozreli. Ďalej je to pestovanie zeleniny s dlhým vegetačným obdobím, získanie z jedného pozemku v jednom roku niekoľko úrod, a konečne úspora osiva.
Rozsádza sa vo fáze klíčnych alebo prvých pravých lístkov. Tento spôsob spočíva v tom, že mladé rastliny vyberáme z miesta vysiatia a rozsádzame ich tak, aby boli rovnomerne rozložené na pestovateľskej ploche. Týmto vypestujeme vyrovnané a zdravé priesady. Prednosťou rozsádzania je tiež to, že na ďalšie pestovanie sa vyberú najlepšie vyvinuté rastliny. Priesady vytvoria mohutnejšiu koreňovú sústavu, pretože pri rozsádzaní sa skráti hlavný koreň, čím sa donúti vytvoriť vedľajšie korene.
Balíčkovanie je spôsob predpestovania priesad, pri ktorom vysádzame rastliny s vyvinutými klíčnymi lístkami buď do zemiakových, alebo rašelinovo-substrátových balíčkov, alebo do týchto balíčkov vysievame po jednom, obyčajne obaľovanom semene. Rastliny v balíčkoch dobre zakorenia, a preto ich pestujeme až do obdobia vysádzania. Význam balíčkovania spočíva v tom, že umožňuje rastlinám vytvoriť kompaktný koreňový bal, s ktorým sa vysádzajú do voľnej pôdy, dobre zakorenia a ďalej rastú nerušene, bez tzv. presádzacieho šoku.
Grow CUCUMBER Like a Pro at Home in 30 Days
Čo potrebujeme? Platilo a platí: babka k babce, budú kapce. Čo sa dá, Asztalosovci si urobia vo vlastnej réžii. Napríklad v počas obdobia vegetačného pokoja si sami nainštalovali tieniace fólie. Dodávateľská firma to sľúbila urobiť za 50-tisíc eur, v rodinnej firme usúdili, že to spravia sami. Otec s mamou a oboma dcérami montáž za šesť týždňov aj urobili.
Keď zájde reč na ekonomiku, Betka Asztalosová, ktorá manažuje financie, sa dotkne aj transakčnej dane. „Odvádzame ju, samozrejme, ale stojí nás zhruba toľko, čo sú výplaty našich dvoch zamestnancov. Radšej by sme investovali tieto peniaze do ľudí, ktorí sa do práce v poľnohospodárstve nehrnú.“ Zárobky v Zelstare sú pritom slušné, v čistom si ľudia prídu na 1 200 eur a viac mesačne.
Rodinná farma Zelstar je dôkazom toho, že s poctivou prácou, inovatívnym prístupom a láskou k prírode je možné pestovať kvalitné a cenovo dostupné šalátové uhorky aj v náročných podmienkach.
