Slovenská kuchyňa je známa svojou jednoduchosťou, no zároveň výnimočnou chuťou a pestrosťou.
V jedlách sa spájajú poľnohospodárske tradície, dedinská poctivosť aj vplyvy susedných krajín.
História a Vývoj Slovenskej Kuchyne
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie.
Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať.
Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy.
Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon.
Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod.
Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat.
Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne.
Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb.
Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach.
Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Tradičné Slovenské Pochúťky
Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov.
Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň.
Na raňajky sa podávala polievka a chlieb.
Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes.
Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň.
V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom.
Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom.
Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Jedným z receptov je biela hovädzia polievka: „Podľa počtu osôb sa vezme na každý pol funta hovädziny, postaví sa do vodou naplneného hrnca, šamutina sa usilovne zberá, žeby polievka čistá a priezračná ostala, a nechá sa zvoľna variť.
Kto rád jedáva dobrú hovädziu polievku a kus mäsa, lebo hovädzia polievka je neomylne najlepšia, nesmie byť mäso čerstvé zo zabitého hoväda, ale má byť podľa času, t. j. či je zima, jar, jeseň lebo leto, viac lebo menej odležané.
Do hrnca sa pridajú ešte teľacie kosti a krídelká z morky, z husi a iného hydu.
Keď sa mäso dobre povarilo, pridá sa v studenej vode čisto umytý petržlen, mrkva, paštrnák, pór, zeler, pol hlávky kelu a šupky zo žltej cibule - spolu sa nechajú variť, a keď sa blíži hodina obeda, odloží sa hrniec s polievkou nabok, masť sa z nej zoberie a polievka sa cez čisté plátno alebo cez husté cedidlo precedí a podľa vôle dá sa do nej hocičo, napr.
Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny.
Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace.
Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky.
Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol.
Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok.
Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa.
Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali.
Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive.
Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu.
Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka.
Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas.
Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla.
Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky.
Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách.
Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom.
Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Postup na Lokše:
- Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké.
- Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich.
- Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
- Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky.
Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší.
Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé.
Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií.
Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Postup na Zemiakové Placky:
- Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno.
- Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
- Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
- Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko.
V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať.
Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany.
Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza.
Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče.
Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc.
Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička.
Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka.
Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou.
Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných.
Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453.
Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali.
Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii.
Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci.
Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami.
Skúsené gazdinky však vie pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku.
Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice.
Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy.
Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár.
Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch.
Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia.
Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Postup na Skalický Trdelník:
- Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások.
- Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte.
- Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku.
- Pridajte 3 žĺtky.
- Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka.
- Pripravte si kvások.
- Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko.
- Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút.
- Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
- Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné.
Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch.
Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť.
Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky.
Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.
Rebríček Najhoršie a Najlepšie Hodnotených Slovenských Jedál
Koľko ľudí, toľko chutí!
Toto určite platí o cudzincoch, ktorí prichádzajú na Slovensko za turizmom.
Popri spoznávaní krajiny, zaujímavostí a kultúry ochutnávajú aj naše tradičné jedlá.
Tie môžu byť pre mnohých dosť nezvyčajné, čo prejavili aj vo svojich hodnotenia, ktoré zaznamenal TasteAtlas.
Známy gastroportál zbieral údaje o typických slovenských jedlách do 19. mája 2025, pričom zaznamenal takmer 3700 hodnotení.
Z nich 2719 bolo vyhodnotených ako legitímnych a na ich základe vznikol rebríček 14 najhoršie hodnotených slovenských jedál.
„Rebríčky TasteAtlas by sa nemali považovať za konečný globálny záver o jedle.
Ich účelom je propagovať vynikajúce lokálne jedlá, vštepovať hrdosť na tradičné jedlá a vzbudzovať zvedavosť o gastronómiu, ktorú ľudia ešte neskúšali,“ uvádza TasteAtlas.
Čo teda na Slovensku turistom nechutilo?
Už posledné miesto poriadne prekvapuje, keďže sa tam umiestnil bratislavský rožok.
„Počas histórie sa stal súčasťou rakúskej aj maďarskej kuchyne, kde je známejší ako Pressburger Kipfel a Pozsonyi kifli,“ udáva TasteAtlas.
Tesne pred sladkým pekárenským výrobkom, ktorý má viac ako päťstoročnú históriu a tradične sa plní orechovou alebo makovou plnkou, sa umiestnila žemľovka, teda sladký nákyp, ktorý sa pripravuje z jabĺk a bieleho pečiva namočeného v osladenom mlieku, prípadne vajciach.
Chutí rovnako dobre teplá aj za studena.
Dvanásta priečka patrí makovníku, pred ktorým sa umiestnilo tradičné vianočné medvedie labky.
Desiate miesto patrí nátierke Liptauer (Liptovská nátierka).
Ide o bryndzovú nátierku, ktorá má korene v regióne Liptov a je známa svojou výraznou a pikantnou chuťou.
Podáva sa na chlebíku alebo ako príloha k pivu a vínu.
Deviate miesto patrí strapačkám, na ktoré my domáci nedáme dopustiť a nechápeme, čo na nich niekomu nemôže chutiť.
Ale je to tak, strapačky sa u cudzincov stretli s nepochopením.
Ako gastroportál uvádza, ide o jednoduché, rustikálne slovenské jedlo, ktoré pozostáva z kombinácie halušiek, kyslej kapusty a chrumkavých kúskov slaninky.
O priečku horšie pred strapačkami sa umiestnili karbonátky alebo fašírky.
„Väčšina z nich sa tvaruje do hrubých a okrúhlych placiek, ktoré sa obaľujú v strúhanke a vyprážajú sa do zlato-hnedej farby.
Česi a Slováci ich konzumujú ako rýchly a výživný obed alebo večeru,“ uvádza TasteAtlas.
Ani fliačky s kapustou, ktoré patria k tradičným slovenským jedlám, turistom na na Slovensku nechutia.
Siedme miesto nás zavedie do školských jedální.
Umiestnili sa tu totiž fliačky s kapustou a pred nimi demikát.
Bryndzová polievka, ktorá sa vyrába z bryndze, vajca, sladkej smotany a dochucuje sa soľou, červenou paprikou, petržlenom, pažítkou, strúhaným syrom alebo opečenou slaninou, nie je turistom veľmi po chuti.
Do prvej päťky najhorších slovenských jedál sa dostala tradičná slovenská treska, miesto pred ňou sa ušlo sladkým kokosovým ježom.
Tretia priečka patrí veke, teda bielemu pečivu z pšeničnej múky, ktoré sa u nás tradične používa na prípravu chlebíčkov.
Na druhom mieste sa umiestnil ryžový nákyp, no a jedlo, ktoré jednoznačne u turistov pohorelo, je smotanová nátierka, ktorá rebríčku najhorších jedál kraľuje na prvom mieste.
Slovenská kuchyňa môže byť buď milovaná, alebo nenávidená.
Na prvé miesto sa dostal Ovčí salašnícky údený syr, ktorý získal najvyššie hodnotenie spomedzi slovenských potravín.
Konkrétne 4,6 bodov z 5.
Na druhom mieste s hodnotením 4,5 bodu z 5 sa nachádzajú zemiakové placky.
Bryndzové halušky sú pre mnohých Slovákov symbol krajiny a národnosti.
V rebríčku dostali hodnotenie 4,4 z 5 bodov.
Lokše sú v tesnom závese za haluškami s rovnakým skóre 4,4.
Sú veľmi jednoduché na prípravu, keďže poväčšine obsahujú len zemiaky.
Šišky, obľúbená fašiangová delikatesa, získali hodnotenie 4,3 z 5 bodov.
Guláš získal hodnotenie rovnaké, 4,3 z 5 bodov.
Aj keď má korene v inej krajine, obľubujú ho aj ľudia na Slovensku.
Samotné halušky ako príloha si nájdu tiež svojich obľúbencov.
V rebríčku dostali opäť hodnotenie 4,3 z 5.
Kapustnica nezaostáva a rovnako ju ohodnotili na 4,3 z 5 bodov.
Parené buchty získali tiež 4,3 z 5 bodov.
Desiatym jedlom je tradičná slovenská parenica, ktorá má takisto hodnotenie 4,3 z 5.
Parenicu si môžete kúpiť údenú aj neúdenú.
V minulosti sa parenica vyrábala opäť len na salašoch, no v 21. storočí.
Okrem očakávaných klasík priniesol rebríček TasteAtlas aj niekoľko prekvapení.
Už na 10. mieste sa objavil guláš - jedlo, ktoré má svoj pôvod v Maďarsku, no na Slovensku si vybudovalo silnú tradíciu a dnes patrí k obľúbeným jedlám na oslavách, festivaloch aj rodinných stretnutiach.
Ešte väčším prekvapením sú špekačky, ktoré sa dostali na 14. miesto.
Do rebríčka sa dostala aj ikonická treska v majonéze, a to dokonca na 32. miesto, čo ukazuje, že obľúbené lahôdky z potravín majú v srdciach Slovákov pevné miesto.
A azda najneočakávanejšie prekvapenie prichádza na 37. miesto.
Rebríček TasteAtlas ukazuje, že slovenská kuchyňa je pestrá a plná kontrastov - od tradičných bryndzových halušiek a salašníckeho syra až po nečakané prekvapenia, akými sú špekačky či chlieb veka.
Jedlá z rebríčka nie sú len pokrmom, ale aj súčasťou identity a kultúry, ktorá sa dedí z generácie na generáciu.
tags: #najznamejsiu #obed #na #slovensku #fekisovce