Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Slovák zje za rok v priemere 70 kilogramov mäsa. Jeho spotreba vzrástla za ostatných päť rokov o takmer 37 %. Pandémia nového koronavírusu túto tendenciu výrazne neovplyvnila. Slováci jedia čoraz viac mäsa a ich spotreba sa dostáva na úroveň západných krajín. Dôvodom je zlepšujúca sa ekonomická situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si vďaka vyšším príjmom môžu dopriať viac mäsových výrobkov.
Napriek rastúcemu trendu stále približne 12 % slovenských domácností nemá na stole mäso či ryby častejšie ako dvakrát do týždňa. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem, tým vyššia je aj jej spotreba mäsa a mäsových výrobkov.
V konzumácii mäsa sa už Slovenská republika dostáva nad priemer 27 krajín Európskej únie. Spotreba na hlavu v SR je približne dvakrát vyššia než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, v súčasnosti však opäť stúpa.
Vývoj spotreby mäsa na Slovensku
Spotreba mäsa na Slovensku rastie od roku 2015. V roku 2019 bola celková spotreba 69,3 kg mäsa vyššia oproti roku 2018 o 5 kg (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu (p.b.). Bravčové mäso zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 1,5 p.b.
Podľa odhadov analytikov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa spotreba pohybuje na úrovni 70 kg mäsa na obyvateľa za rok. V jedálničku dlhodobo dominuje bravčové mäso, nasledované hydinou.
Porovnanie so zahraničím
Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa majú aj iné krajiny. Napríklad v Nemecku je to 88,4 kg a v Rakúsku 95,3 kg. Priemerný Čech si dopraje viac ako 82 kg mäsa za rok, v Poľsku je to 80,2 kg a v Maďarsku 71,2 kg.
Počas pandémie sa mierne oslabil svetový obchod s mäsom v dôsledku logistických obmedzení. Medzinárodný pohyb tovaru sa pozastavil, a tak sa po celom svete prevážalo aj menej mäsa. K tomu sa pridávajú aj hospodárske problémy krajín v dôsledku pandémie. V krajinách, ako je Brazília, kde sa tradične konzumuje veľké množstvo mäsa, sa očakáva zníženie spotreby hovädzieho mäsa. Spotrebitelia čoraz častejšie siahajú po lacnejších kuracích alternatívach.
Na Slovensku sa neočakáva výrazné zníženie spotreby mäsa. Skôr sa sleduje nárast spotreby v rodinách s priemernými až vyššími disponibilnými príjmami. Niektorí spotrebitelia prešli aj na rôzne alternatívy mletého mäsa.
Celosvetové trendy a špecifické druhy mäsa
Celosvetovo sa však pozoruje pokles spotreby hovädzieho mäsa. V 60. rokoch 20. storočia hovädzie mäso predstavovalo takmer 40 % spotreby mäsa, teraz je jeho svetový podiel menší ako 20 %. Spotreba bravčového mäsa v posledných niekoľkých desaťročiach mierne vzrástla, ale produkcia v poslednej dobe poklesla. Naopak, hydina sa stáva čoraz populárnejšou. V posledných dvoch rokoch vzrástla produkcia hydiny vo svete o takmer 7,5 %. Niektorí spotrebitelia považujú hydinu za zdravšiu voľbu pre jej nižší obsah tuku, jednoduchšiu prípravu, nižšiu cenu a nižšie emisie CO2 na kilogram v porovnaní s hovädzím mäsom.
Dopady na životné prostredie a zdravie
Produkcia potravín, najmä mäsa, zanecháva na planéte významnú ekostopu. Produkcia mäsa vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí, ktorí viac konzumujú mäso. Vysoká konzumácia mäsa, najmä červeného a spracovaného, zvyšuje riziko rozvoja viacerých civilizačných chorôb, ako napríklad rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Mäso je výživnou potravinou, ale sama o sebe neobsahuje všetky potrebné výživné látky. Dochádza k postupnému znižovaniu množstva vlákniny v strave, pretože mäso a tzv. biele potraviny vytláčajú z jedálnička potraviny s vysokým obsahom vlákniny alebo horčíka.
Pestrosť stravy, vrátane dostatku rôznych druhov potravín, je kľúčová pre zdravý mikrobióm čriev, ktorý má vplyv na celkové fyzické aj duševné zdravie. Strava je tiež jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše gény (epigenetika).
Kvalita bežne dostupného mäsa môže byť ovplyvnená spôsobom chovu zvierat. Zvieratá chované v intenzívnych podmienkach, často bez možnosti pohybu a prístupu na denné svetlo, môžu mať nižšiu výživovú hodnotu mäsa. Odporúča sa vyberať si radšej menej mäsa, ale z kvalitnejších zdrojov.
Môže zníženie spotreby mäsa zachrániť planétu? | UpFront
Vývoj spotreby iných potravín
V roku 2019 sa oproti roku 2018 na Slovensku znížila spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %). Nevýrazné zmeny zaznamenala spotreba vajec, obilnín v hodnote múky a strukovín.
Budúcnosť spotreby mäsa v EÚ
Podľa dlhodobej prognózy Európskej komisie bude produkcia a spotreba bravčového mäsa naďalej klesať, čo je spôsobené novým povedomím spotrebiteľov o udržateľnosti. Otázky udržateľnosti budú v nasledujúcom desaťročí čoraz viac ovplyvňovať produkciu a spotrebu mäsa v EÚ. Očakáva sa rast spotreby hydinového mäsa, zatiaľ čo spotreba bravčového a hovädzieho mäsa by mala klesať.
Rastlinné alternatívy mäsa pravdepodobne nadobudnú na význame, zatiaľ čo laboratórne mäso sa v najbližších desiatich rokoch neočakáva ako významný konkurent z dôvodu problémov s akceptáciou a cenou.
| Krajina | Spotreba (kg/rok) |
|---|---|
| Slovensko | 70 |
| Nemecko | 88,4 |
| Rakúsko | 95,3 |
| Česká republika | > 82 |
| Poľsko | 80,2 |
| Maďarsko | 71,2 |