Kapusta - Všestranná Zelenina v Strave Zvierat a Ľudí

Kapusta a iná kapustová zelenina sú obľúbenou pochúťkou pre mnoho zvierat. Od malých škodcov, ktorí dokážu zničiť úrodu, až po domáce zvieratá, ktoré si radi pochutnajú na zelených listoch. V tomto článku sa pozrieme na rôzne zvieratá, ktoré jedia kapustu, a na to, ako chrániť svoju úrodu pred nimi. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na využitie kapusty v strave rôznych zvierat, pričom zohľadňuje ich špecifické nutričné potreby a potenciálne riziká.

Škodcovia Kapusty v Záhrade

Medzi najčastejších škodcov kapusty patria rôzne druhy hmyzu. Tieto malé tvory dokážu spôsobiť rozsiahle škody na úrode, ak sa proti nim nezakročí.

Krtonôžka Obyčajná (Medvedík Obyčajný)

Medvedík obyčajný, krtonôžka alebo šťúr, po latinsky: Gryllotalpa gryllotalpa, je extrémne odolný a škodlivý hmyz, hlavne pre záhradkárov. Tento masívny hmyz kladie vajíčka až tretí rok. Dospelý medvedík má dĺžku 4 až 6 cm. Na hornej strane je tmavohnedej farby, na spodnej strane trochu bledší. Väčšinu svojho života trávi pod zemou. Má však aj 2 páry krídel, pomocou ktorých dokáže lietať. Názov krtonôžka je odvodený od veľkých predných končatín, ktoré pripomínajú končatiny krtov.

Krtonôžky, nazývané aj šťúry, žijú prevažne v pôde, kde vyhrabávajú dlhé chodby. Na povrch vyliezajú len zriedkavo. Je to vlhkomilný druh, ktorý potrebuje stály prístup k spodnej vode. Vyhovuje mu úrodná, dobre hnojená a zavlažovaná pôda v záhradke, parenisku aj skleníku.

V prvej fáze počas párenia (máj a jún) nakladú samičky do vopred pripravených guľovitých hniezd 100 až 400 vajíčok. Z vajíčok sa vyliahnu biele až svetložlté larvy, ktoré majú až 5 vývinových štádií. V niektorom z týchto štádií aj prezimujú.

Krtonôžka napáda rôzne druhy zeleniny, ako sú mrkva, uhorka, tekvica, paradajky, strukoviny, kapusta a aj iné. Škody, ktoré vám medvedík obyčajný môže spôsobiť vo vašej záhrade, sú pomerne rozsiahle a zničia vaše záhradkárske umenie a námahu, ktorú svojim zeleninovým záhonom venujete.

K prirodzeným nepriateľom medvedíka obyčajného patrí mačka a pes, ktoré si často krát nájdu zábavku v ich likvidácii. S medvedíkom obyčajným si poradia aj ďalší prirodzení nepriatelia, ako sú vrany, sovy, škorce, krty a ježkovia. K biologickým ochranám voči škodcom patria aj parazitické hlístice, ktoré sa pohybujú v pôde a vyhľadávajú potenciálnych hostiteľov.

Ochrana pred krtonôžkou: Pravidelné kyprenie pôdy. Kompostér s pevným dnom. Na jar (najlepšie v máji) urobte vo vašej záhradke niekoľko kôpok hnoja, ktoré budú medvedíka lákať a na jeseň (v októbri) vykopte niekoľko jám (cca 50 cm hlbokých), do ktorých navozíte maštaľný hnoj. Jednoducho z nej nastriháte štvorce a povkladáte ich ešte pred zasadením rastliny do jamiek. Použitie chemických prípravkov alebo prípravkov na rastlinnom základe, napr. Talpa na medvedíky. Na prilákanie dospelých jedincov môžete vyskúšať aj vedro s hnijúcimi zemiakmi a slamou, ktoré vložíte do cca 75 cm hlbokej jamy.

Skočky

Drobné skočky sú značne rozšírené. Patria do radu chrobákov, ktorý škodí vyhrýzaním malých otvorov do listov. Larvy skočky kapustovej dokonca mínujú listy reďkovky a reďkvi. Je jedno či sa jedná o skočku poľnú, kapustovú alebo čiernu. Všetky tri si radi pochutnajú na zelených listoch kapusty, kalerábu či karfiolu, proste na ktorejkoľvek kapustovej zelenine. Tieto malé chrobáčiky v listoch vyhrýzajú malé okrúhle otvory. Mimoriadne im chutia aj klíčne listy vzchádzajúcich rastlín.

Napadnuté rastliny tak zaostávajú v raste a veľmi často hynú. Larvy skočky kapustovej vyhrýzajú chodbičky v listoch reďkovky a reďkvi. Larvy ostatných druhov skočiek žerú na koreňoch rozličných druhov bôbovitých rastlín.

Ochrana pred skočkami: Ničenie burín z čeľade bôbovitých. Pravidelné striekanie rastlín vodou. Postrek prípravkami ako Decis Protech, Karate Zeon 5CS, alebo Samuraj. Lepové doštičky na signalizáciu prítomnosti škodcu.

Kvetárka Kapustová

Kvetárka kapustová si hostiteľskú rastlinu nevyberá. Pochutí si na všetkých druhoch kapustových zelenín, dokonca sa jej nevyhnú ani niektoré buriny z tejto čeľade. V každom prípade platí, že rastlina na ktorej sa usídli neprospieva, ale hynie. Najrozsiahlejšie škody spôsobuje na karfiole. Identifikujete ju podľa vzhľadu rastliny, ktorá je slabá, zaostáva v raste. Neskôr celá žltne, vädne a odumiera. Z pôdy ju ľahko vytiahnete, pričom na koreni môžete pozorovať poškodenie hlavného koreňa a absenciu bočných korienkov.

Ochrana pred kvetárkou kapustovou: Dôsledné striedanie plodín v osevnom postupe. Rýchla likvidácia pozberových zvyškov. Lepové doštičky na signalizáciu škodcu.

Voška Kapustová

Známy prenášač viróz voška kapustová žije na veľkom množstve bôbovitých rastlín a patrí k najnebezpečnejším škodcom kapustovej zeleniny. Po jej usídlení sa na rastlinách dochádza k deformácii listov, neutvárajú sa hlávky, alebo sú deformované, nevyvinuté. V miestach žeru vznikajú na listoch belavé i ružovofialové škvrny.

Ochrana pred voškou kapustovou: Likvidácia hostiteľských rastlín z čeľade bôbovitých. Hlboká orba pôdy po zbere úrody.

Domáce Zvieratá a Kapusta

Niektoré domáce zvieratá si radi pochutnajú na kapuste ako na spestrení stravy. Je však dôležité vedieť, ktoré druhy kapusty sú pre ne vhodné a v akom množstve.

Škrečky

Správna výživa je základom starostlivosti o škrečka. Okrem základných potravín stojí za to ozvláštniť stravu týchto hlodavcov aj drobnými maškrtami. Mnohé z nich nájdete v domácej špajzy. S množstvom maškŕt to však nepreháňajte.

Čo môže škrečok jesť: Zelenina: mrkva, brokolica, cuketa, paprika, tekvica, cuketa, banány, špenát, brusnice a melón. Ovocie: čučoriedky, figy, maliny, ríbezle, jahody, hrozno (vrátane sušených hrozienok) a uhorky. Sušené bylinky: ovos, púpava, kvet nechtíka, žihľava, kvet rumančeka, kvet slnečnice alebo skorocel.

Čo by škrečok nemal jesť: Medzi zakázané potraviny pre škrečky patria príliš slané jedlá ako tyčinky alebo čipsy, cibuľa, cesnak, citrusy, čokoláda a iné sladkosti, surová fazuľa a zemiaky, avokádo, baklažán, cícer, ružičkový kel, granátové jablko, liči, mango, kapusta, rebarbora, šošovica a reďkovka.

Sliepky

Ak sa rozhodnete kŕmiť svoje sliepky zvyškami z kuchyne, musí ísť o nutrične vyvážené zvyšky. Tie jediné totiž majú pre sliepky prospech. Ak ich budete kŕmiť nezdravým zvyškovým jedlom, časom sa u nich objavia zdravotné problémy, nadváha, choroby, vnútorné parazity a klesne, alebo dokonca sa aj zastaví znáška vajec. V najhoršom prípade môže dôjsť i k smrti sliepky.

Bezpečný odpad pre sliepky: Listová zelenina ako kapusta, špenát, repa, kapusta. Mrkva, šalátová uhorka. Varená ryža, zemiaky a cestoviny. Vaječné škrupiny i zvyšky uvarených vajíčok. Zrelé paradajky, hrach i kukurica. Všetko ovocie, najmä jahody, čučoriedky, jablka, melón i banán.

Nebezpečné zvyšky pre sliepky: Surové alebo nevarené zemiaky a zemiakové listy. Šišky, buchty a iné koláče, ktoré obsahujú vysoký podiel cukru. Listy paradajok a zelené paradajky. Listy baklažánu a avokádo. Surové fazule. Huby. Káva a kávová usadenina. Chipsy, hranolky a pizza. Čokoláda. Nevarená ryža. Listy rebarbory.

Kapusta v Strave Psov

Základom stravy vášho psa sú prevažne mäsové výrobky. Treba však pamätať na to, že zelenina je pre vášho psa dôležitou zložkou, ktorú by ste nemali vynechávať z jeho jedálnička.

Kapusta pre psa môže byť dosť problematická, pretože môže spôsobiť nadúvanie. Kyslá kapusta je pre psov rovnako prospešná ako pre ľudí, ale nemalo by sa to s ňou preháňať.

Je mimoriadne dôležité podávať psom krmivo bez soli. Každá zelenina sa preto musí uvariť špeciálne pre neho alebo sa musí pred dochutením vybrať - napríklad z polievky.

Ďalšia vhodná zelenina pre psov: Okrem kapusty existuje množstvo ďalšej zeleniny, ktorú môžete svojmu psovi ponúknuť ako zdravý doplnok stravy:

• Zemiaky: Môžu byť hodnotným doplnkom jedla, ak sú veľmi dobre uvarené alebo mierne prevarené. Treba dbať na to, aby pes nejedol surové zemiaky, ktoré môžu spôsobiť vážne tráviace problémy. Obsahujú toxické glykoalkaloidy solanín, preto treba dbať na to, aby pes nejedol šupky alebo zvyšky z kompostu.
• Mrkva: Pre psa je táto zelenina cennou zložkou dennej stravy, ktorá mu dodáva vitamíny a minerály. Ak váš pes nemá rád surovú zeleninu, skúste mu dať varenú mrkvu, ktorá má trochu inú chuť.
• Tekvica: Je rovnako ako mrkva bohatá na betakarotén a vitamíny A a C. Na jeseň sa preto môže používať zameniteľne s mrkvou, pretože obe sú cennou súčasťou psieho jedla. Tekvicu môžete upiecť aj v rúre, ale majte na pamäti, že vysoká teplota môže tekvicu zbaviť cenných zložiek.

Zo všetkých jesenných druhov zeleniny je najzdravšia a najbezpečnejšia mrkva a hneď za ňou nasleduje tekvica. Zemiaky sa môžu používať ako výplň jedál, ale musia sa správne uvariť a podávať.

Kapusta Obyčajná Hlávková: Charakteristika a Využitie

Kapusta obyčajná hlávková alebo hlávková kapusta (lat. Brassica oleracea var. capitata) je taxón z druhu kapusta obyčajná. Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná hlávková, kapusta hlávková, hlávková kapusta, kapusta; zriedkavo: kapusta obyčajná (v užšom zmysle); ľudovo či nárečovo: zelé, zelie, zeľ, zastarano: hlavatá kapusta, hlavičková kapusta. Výraz hlávková kapusta môže mať tri významy: 1. kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata), 2. zriedkavo: Brassica olereacea convar. capitata (t.j. spravidla: kapusta obyčajná hlávková + hlávkový kel, čiže Brassica oleracea var. capitata + Brassica oleracea var. sabauda), 3. zriedkavo: biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. ...). Tento článok je len o kapuste obyčajnej hlávkovej (Brassica oleracea var. forma/odroda biela (=kapusta obyčajná hlávková biela, kapusta hlávková biela, kapusta biela, biela hlávková kapusta, hlávková kapusta biela, biela kapusta; nevhodne: kapusta biela hlávková; ľudovo zastarano: várová kapusta, hlávkovica, hlávková kapusta [v užšom zmysle]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. alba, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. forma/odroda červená (=kapusta obyčajná hlávková červená, kapusta hlávková červená, kapusta červená, červená hlávková kapusta, hlávková kapusta červená, červená kapusta; nevhodne: kapusta červená hlávková; ľudovo zastarano: červenica; lat. Brassica oleracea var. capitata f. rubra, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. ...). Niekedy sa ako samostatná skupina vydeľuje ešte kapusta špicatá (=špicatá kapusta, kapusta hlávková špicatá, špicatá hlávková kapusta; lat. Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá má zašpicatený tvar (ostatné dve skupiny kapusty obyčajnej hlávkovej sú potom teda guľaté).

Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) v niektorých deleniach patrí spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) - a prípadne aj niektorým ďalším taxónom - do zoskupenia s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata. Toto zoskupenie sa úplne bežne v anglických textoch označuje ako (head) cabbage(s) a v nemeckých ako Kopfkohl(e), jeho slovenské meno hlávková kapusta (v najširšom zmysle) je naopak veľmi zriedkavé. Treba ale dodať, že v niektorých slovenských starších deleniach je názov "Brassica oleracea convar. capitata" (úplným) synonymom pre Brassica oleracea var. capitata, čiže len čisto pre kapustu obyčajnú hlávkovú bez hlávkového kelu.

Pestuje sa ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. Je to dvojročná (na Slovensku jednoročná) nízka bylina. Stonka je zdužnatená a na vrchole má guľovitú kompaktnú hlávku tvorenú husto nakopenými listami. Okraje listov sú ploché, prekrývajú sa a sú pritlačené na seba.

Hlavné zložky jedlej časti kapusty červenej sú: voda (92 %), bielkoviny (1,5 %), sacharidy (3,5 %), balastné látky (2,5 %), minerálne látky (0,7 % - draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,2 %).

Nutričné Vlastnosti Kapusty

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Kapusta obyčajná - je zelená zelenina podobná kelu kučeravému, tvoriacimi pevnú hlávku. Listová kapusta (mangold) nevytvára hlávku, jej listy tvoria prízemnú ružicu. Listy sú hladké zelené a lesklé s výraznou žilnatosťou, zelenkavej farby.

Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K - až 2777% ODD, vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme obsahuje vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev a regulácii krvného tlaku. Pomáha organizmu v nepriaznivom počasí premôcť vírusy a infekcie.

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapusty nachádza navyše pigment antokyán. Ide o silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Kapusta obsahuje tiež veľa druhov vitamínu B, takže sa o nej často hovorí ako o B komplexe. Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inozitol, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Kapusta obsahuje aj betakarotén - provitamín A, ktorý hrá významnú rolu pri ochrane pokožky pred poškodením pri nadmernom opaľovaní. Ďalej kapusta obsahuje vitamín E, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu. V kapuste sa nachádza aj vitamín K, ktorý pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi.

Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.

Hlavnou výhodou kapusty je, že obsahuje veľa vlákniny, podporuje trávenie a obsahuje málo kalórií. Keďže má kapusta v surovom stave len 105 kJ na 100 g je výborným pomocníkom pri chudnutí. Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok. Známe sú aj očistné účinky kapusty. Stačí ráno alebo 3 hodiny po hlavnom jedle vypiť 20 ml čistej šťavy z kyslej kapusty. Prečistíte si tým organizmus a podporíte imunitu. Po tejto kúre ale ostaňte radšej doma.

Kapustu je možné použiť aj ako domáci kozmetický prípravok. Rozmeľte 70 g kapusty na mlynčeku na mäso, pridajte jeden žĺtok, 5 kvapiek vitamínu E a 2 lyžice otrúb. Všetky tieto prísady zamiešajte a naneste na čistú pleť. Nechajte pôsobiť 20 minút a umyte teplou vodou. Potom ešte tvár striedavo opláchnite teplou a studenou vodou a natrite ju ricínovým olejom.

Červená alebo Biela Kapusta - Ktorá je Zdravšia?

Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky. V súčasnej dobe sa skúma využitie tohto antioxidantu pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby. Ide o silné antioxidanty s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Pomáhajú tiež znižovať hladinu cholesterolu a chrániť mozgové bunky.

Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek. Výskumy potvrdzujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Pestovanie a Využitie Kapusty

Všetky druhy kapusty boli vyšľachtené z brukve zelnej (Brassica oleracea). Divoká brukev zelná je dvojročná rastlina pôvodom zo Stredomoria. Jej kultivary sú známe pod súhrnným názvom košťálová zelenina. Jednotlivé kultivary košťálové zeleniny sú na prvý pohľad veľmi odlišné.

K vyšľachteným kultivarom brukve zelnej patria hlávkové zelí (Brassica oleracea convar. capitata), hlávková kapusta (Brassica oleracea convar. sabauda), růžičková kapusta (Brassica oleracea convar. gemmifera), dřeňová kapusta (Brassica oleracea convar medullosa), krmná kapusta (Brassica oleracea convar. acephala), kedluben (Brassica oleracea convar. gongylodes), květák (Brassica oleracea convar. botrytis) a brokolice (Brassica oleracea convar. ...).

Hlávková kapusta (Brassica oleracea convar. sabauda) je dvouletou rostlinou vytvářející jedlou hlávku v prvním roce a květenství v roce druhém. Hlávku tvoří spirálovitě vyrůstající bublinkovité a zkadeřené listy s naznačenými lalokovitými okraji. Košťál je vysoký 30 - 70 cm. Listy jsou obvykle zbarveny do tmavě zelené barvy, ale mohou být i žlutozelené a u okrasných forem dokonce žluté, červené i fialové. Ve druhém roce proroste skrze hlávku lata s čtyřčetnými cizosprašnými květy.

Růžičková kapusta (Brassica oleracea covnar. gemmifera) byla vyšlechtěna v 18. století v Belgii. Její košťál je vysoký 30 - 100 cm. Je obrostlý dlouze řapíkatými opakvejčitými listy, v jejich paždí se vytvářejí malé pevné růžičky.

Kadeřavá kapusta - kadeřávek (Brassica oleracea) netvoří hlávku. Listy rostou ve volné růžici na vysokém košťálu. Listy jsou tmavě zelené, bublinkaté a silně zkadeřené. Kadeřavá kapusta je nejjemnější a nejlahodnější v chladnějších měsících a nejlepší chuť má poté, co přešla mrazem. Škrob obsažený v rostlině se po prvních mrazících mění v cukr, což je důvodem lepší chuti a stravitelnosti.

Kapusta prošla mnoha šlechtitelskými procesy, což se projevuje na širokém spektru dostupných kultivarů. Pozdní odrůdy jsou více odolné chladu, některé dokonce bez problémů snášejí teploty až do -15 °C.

Hlávková kapusta byla vyšlechtěna například v odrůdě Předzvěst. Jedná se o ranou odrůdu vhodnou pro pěstování z předpěstované sadby. Její sklizeň by měla proběhnout do konce června. Rostlina vyrůstá na nízkém košťálu. Hlávky jsou menší, vejčité. Kapusta má žlutozelené až zelené listy. Další odrůdou hlávkové kapusty je hlávková kapusta označená jako Raketa. Tato odrůda je určená zejména k rychlení v nevytápěných fóliových krytech. Rostlina je malá, nízká, na velmi nízkém vnějším košťálu. Středně vzrůstnou odrůdou kapusty je hlávková kapusta Vertus 2. Rostlina je rozložitější, hlávka je ploše kulovitá, pevná, tmavě zelené barvy s velmi silným modravým ojíněním. Na řezu je bílá až žlutá. Růžičková kapusta Dolores F1 je poloraný hybrid vhodný pro jednorázovou sklizeň. Rostlina je vysoká se střední vrcholovou růžicí.

Oku bude nejvíce lahodit okrasná kapusta. Tyto kultivary kapusty vytváří zajímavé tvarové variace. Kadeřávek je dostupný v odrůdě Kapral. Jedná se o poloranou odrůdu, určenou pro přímý konzum. Rostlina je nízká, dosahuje výšku pouze 40 - 60 cm.

Kapustě nejlépe vyhovují středně těžké hlinité humózní půdy. Optimální hodnota pH se je v rozmezí 6 - 7. Raným odrůdám se daří v lehčích půdách s dostatečnou zásobou živin a půdní vláhy.

Čas výsevu závisí na pěstované odrůdě. Nejranější odrůdy růžičkové kapusty vysévejte v únoru do skleníku nebo do pěstebních misek na okenní parapet. Výsadbu na záhony proveďte v dubnu ve sponu cca 40 x 50 cm. První sklizeň můžete očekávat už v květnu či červnu. Vegetační doba rané kapusty se pohybuje v rozmezí 50 - 70 dnů, u letních a poloraných odrůd je to 100 - 120 dnů a u odrůd podzimních 102 - 160 dnů. Podzimní odrůdy kapusty vysaďte na záhon nejpozději do konce června. Sklízet je budete v srpnu a září. Ozimné odrůdy mají vegetační dobu dlouhou 240 - 250 dní. Na záhon se vysazují do konce září a sklízet je pak lze až do ledna.

Kapusta patří k plodinám první trati, miluje totiž dobře vyhnojenou půdu. Na podzim si půdu připravte zapravením chlévského hnoje a podvápněním. Před výsadbou vpravte do půdy dusíkaté hnojivo (vhodné dusíkaté hnojivo). Během vegetace kapustu přihnojte hnojivem NPK. Záhon během vegetace udržujte bez plevelů a v létě ho vydatně zalévejte. Aby se malé hlavičky růžičkové kapusty lépe vyvíjely, můžete v září či říjnu vyštípnout vrcholky.

Pro hlávkovou kapustu platí téměř totožné zásady pěstování. Předpěstované sazeničky se vysazují ve sponu 50 x 40 cm. Hlávky pro skladování musí být pevné a dobře vyvinuté.

Nejhodnější dobou pro výsev okrasné kapusty je červen až červenec. Při pozdějším výsevu by již nemuselo dojít k vytvoření dostatku plně vybarvených listů. Půda by neměla být příliš vyhnojená, protože nadměrné hnojení a vysoké teploty snižují rychlost a intenzitu vybarvení. Při výsevu semena lehce zasypte pískem. Doba klíčení semen se pohybuje v rozmezí 5 - 10 dnů při teplotě 18 - 20 °C. Asi za 3 - 4 týdny po výsevu je vhodná doba pro přesazení rostlinek do květináčů o průměru 9 - 13 cm. Na velikosti květináče a na sponu rostlin závisí velikost budoucí listové růžice. Vhodná vzdálenost mezi rostlinami je cca 30 cm. Při výsadbě v hustším sponu se rostliny špatně vyvíjejí, tvoří malou růžici a mají deformované listy. Růžice se začínají vybarvovat v době poklesu nočních teplot pod 15 °C. K plnému vybarvení rostlin by mělo dojít v závislosti na počásí během září. Při výsadbě dbejte na to, abyste rostliny nenasadili nakřivo, protože by pak měly křivý stonek a pro řez by byly nepoužitelné.

Košťálovou zeleninu nejčastěji napadají škůdci ze skupiny savého a žravého hmyzu (mšice zelná, květilka zelná), dále housenky běláska řepkového a běláska zelného. Může se objevit boulovitost kořenů brukvovitých rostlin či bakteriální černá žilkovistost brukvovitých rostlin.

Kapusta je velmi ceněnou zeleninou, protože je jednou z mála druhů, které na záhonu vydrží i přes zimu. Odolává teplotám až do - 15 °C. Tato zelenina je zdrojem mnoha, pro lidský organismus, nepostradatelných látek. Důležitý je vitamín B1 - thiamin, který podporuje mentální svěžest, soustředění a zvyšuje odolnost vůči stresu. Do jídelníčku by kapustu měly zařadit zejména těhotné a kojící ženy, kuřáci, pravidelní konzumenti alkoholu, fyzicky pracující lidé a děti ve vývinu. Dalším velmi potřebným vitamínem skupiny je kyselina listová. Dnes jsou možnosti získání vitamínu C v zimě téměř nepřeberné, ale v minulosti byla kapusta jednou z mála zdrojů vitamínu C v zimním období. Pomocníka lze v kapustě najít i při problémech s otoky, zadržováním vody v těle, dnou a s revmatem. Důvodem je obsah draslíku, který podporuje vylučování nadměrného množství vody z těla. Tím napomáhá detoxikaci organismu a k odplavování odpadních látek z těla. Vysoký obsah vlákniny prospívá zažívání.

tags: #olneny #kapustny #list