Oplatky sú neodmysliteľnou súčasťou slávnostne prestretého štedrovečerného stola a predstavujú prvý chod tejto štedrej večere s hlbokým symbolickým a posvätným významom. Ich príprava a konzumácia úzko súvisia s kresťanskými tradíciami a majú dlhú históriu, ktorá siaha až k oblátkovým hostiám - liturgickému omšovému chlebu v kresťanskej liturgii.
Starobylá tradícia oblátok
Úkony spojené s prípravou a pečením oblátok majú veľmi starú tradíciu, ktorá korení v tradícii oblátkových hostií - liturgického omšového chleba v podobe oblátkových hostií v kresťanskej liturgii. Výroba a konzumácia oblátok, ktoré sú dnes chápané ako jeden zo symbolov Vianoc, má však aj oveľa starší, kresťanský význam, ktorý nadobúda až obradný charakter. Vianočné oblátky a ich príprava úzko súvisia s hostiami, obradným pečivom vo forme malých oblátok, špecifických pre eucharistiu, sviatosť v dnešnej rímskokatolíckej cirkvi.
Lámanie chleba, alebo „fractio panis“, ako sa obrad spočiatku nazýval, je doložený už v ranokresťanských bohoslužbách, ktoré sa konali v nedeľné dni. Spočiatku slúžil ako obeť, dar Bohu kvasený chlieb, ktorý prinášali veriaci spolu s vínom a inými potravinami. Ranokresťanská bohoslužba bola chápaná ako spoločné hodovanie, ktoré pripomínalo Večeru Pána a jeho sprítomnenie. Odtiaľ pochádza aj samotný názov lámanie chleba. V kresťanstve hlásanú rovnosť bohatých a chudobných malo vyzdvihnúť následné využitie chleba a pokrmov na dobročinnosť. V 2. storočí sa obrad od spoločného hodovania oddelil a postupne sa vyvinula svätá omša (dnešná bohoslužba u katolíkov, u evanjelikov sú to služby Božie), pri ktorej sa prostredníctvom modlitby požehnávajú chlieb a víno. Pôvodné označenie lámanie chleba nahradilo pomenovanie eucharistia, z gréckeho vďakyvzdanie (Eucharistiou je dnes označovaná katolícka liturgia, u evanjelikov je to Večera Pánova.). Hostie časom prešli do podoby nekvaseného chleba, signovanej oblátky so svojimi špecifickými prípravami.
„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“
S tým bezprostredne súvisí aj vznik samotných oblátnic, špeciálneho kovového nástroja slúžiaceho na vyhotovovanie oblátkového pečiva, u nás neskôr najmä vianočných oblátok. Na Slovensku sa oblátky piekli pravdepodobne od druhej polovice 17. storočia najprv v kláštoroch, od 18. storočia si ich piekli aj ľudia - obyčajne to bola úloha učiteľa. Pôvodné oblátky sa piekli len z cesta, v ktorom bola voda a múka. Vypracovalo sa cesto primeranej konzistencie, aby sa neroztekalo, ale zase nesmelo byť ani príliš husté, oblátka by sa neupiekla dobre. Staré oblátnice, pripomínali kliešte a vážili okolo 5 kg. Z vnútornej strany boli biblické výjavy súvisiace s Vianočným obdobím. V oblátniciach sa piekli oblátky priamo na peci. Ešte v 19. storočí si každá rodina objednávala presný počet oblátok u rechtora. Deti mu priniesli múku, prípadne vajcia - každý toľko surovín, koľko kusov oblátok si rodina objednala. Hotové oblátky žiaci spolu s krásnymi vinšami v predvianočnom čase roznášali po rodinách. Za oblátky dostal učiteľ od každej rodiny drobnú výslužku v podobe naturálií alebo surovín potrebných na prípravu štedrej večere.
V druhej polovici 20. storočia sa okrem tvaru oblátok môžeme stretnúť aj s tvarom trubičiek.
Vo vidieckom prostredí stredného Považia, ešte začiatkom 20. storočia mali prípravu oblátok zvyčajne na starosti učitelia z obce, vo výnimočných prípadoch organisti, alebo kňazi. Oblátky sa piekli buď v dome učiteľa, alebo na fare, pričom s ich prípravou pomáhali miništranti, resp. žiaci. Piekli sa v sporáku na otvorenom ohni, v žeravých formách, oblátniciach s vyrytým náboženským obrazcom, ktorý mal väčšinou podobu baránka, kalicha, či kríža s nápisom IHS (skratka mena Ježiš v gréčtine). Forma sa potierala včelím voskom, aby sa oblátky nelepili. Múku obyčajne darovali veriaci z obce a musela byť veľmi kvalitná, s vysokým obsahom lepku. V predvianočnom období žiaci oblátky postupne rozniesli po domoch.
Symbolika a význam oblátok v evanjelickej cirkvi
Podobne, ako pri symbolickej funkcii hostií vo sviatosti eucharistie, aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, jeho telo a každoročne pripomínajú jeho narodenie v betlehemských jasliach. V ľudovej viere však vianočné oblátky postupne nadobudli aj iný symbolický význam.
Potretie oblátok sladkým medom má zabezpečiť celej rodine nasledujúce pozitívne obdobie, aby boli všetci k sebe láskaví a dobrí, deti aby poslúchali, čo pripomína aj s konzumáciou oblátok spojený ďalší štedrovečerný zvyk potretia čiel členov rodiny medom v tvare kríža. Požehnanie v tvare kríža má členov rodiny zároveň chrániť pred chorobami a zlom, zabezpečiť im zdravie, prosperitu. Konzumácia oblátok so svojimi náležitosťami, bola pre jednotlivých členov rodiny pri štedrovečernom stole obradom s veľkým významom, čo dokladá aj skutočnosť, že zvyk bol praktizovaný hneď na začiatku štedrej večere, po spoločnej modlitbe a vinšovaní a že sa tradičné úkony pri konzumácii oblátok v kruhu rodiny dodržiavajú dodnes.
Evanjelická cirkev a reformačné hnutie
Reformácia, ktorá sa začala vystúpením Martina Luthera 31. októbra 1517 pribitím 95 téz na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu, mala hlboký vplyv aj na Slovensko. Lutherova snaha o nápravu cirkvi viedla k vzniku novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a hlavne sa kázalo o láske, milosti a odpustení. Tieto zmeny zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné.
Reformácia sa šírila prostredníctvom kňazov, študentov a kupcov. Vplyv nemeckého obyvateľstva na mestách a intenzívne obchodné a hospodárske styky s Nemeckom uľahčili šírenie reformácie na Slovensku. Študenti zo Slovenska začali vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijali autentické reformačné učenie.
Martin Luther od roku 1512 bol profesorom wittenberskej univerzity. Roku 1518 sa stal tu profesor Filip Melanchton, Lutherov najvernejší spolupracovník. Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež, ktorá predtým odchádzala na štúdium do Krakova, Viedne, Bologne …, začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska boli v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školu napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove.
Evanjelické kostoly na Slovensku a ich história
Evanjelická cirkev má na Slovensku bohatú históriu a tradície. Reformácia sa na území Slovenska rozšírila v 16. storočí a našla si tu mnohých prívržencov. V minulosti boli evanjelici na Slovensku často prenasledovaní a diskriminovaní. Napriek tomu si evanjelická cirkev zachovala svoju identitu a naďalej zohráva dôležitú úlohu v slovenskej spoločnosti.
V Dobšinej boli do roku 1746 len evanjelici. Mesto a cirkev sa spravovali spoločne. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. Cirkev mala aj svoj podiel na príjme mesta. Znakom mesta bol a ešte aj do dnešného dňa je v gotickom slohu postavený evanjelický krížový kostol. Mnohé generácie hľadali v tomto kostole útočisko v dobrých a zlých časoch a silu pre ich ťažkú banícku prácu. Nedá sa presne zistiť, kedy bol kostol postavený. Pravdepodobne to bolo v roku 1480. Tradícia hovorí, že kostol vybudovali Husiti. To ale bude omyl. Stavebný sloh a masa, z ktorej je kostol postavený, ukazuje veľmi zreteľne na stredovekú saskú stavbu. Základ kostola tvorí kríž s dlhšou chrámovou loďou a kratšou priečnou chrámovou loďou. Na východnom konci hlavnej chrámovej lode je oltár (tiež stará nemecká stavba). Kostol má pekný zvučný orgán. Štyri malé vežičky v kútoch vežovej strechy nie sú len architektonickou ozdobou, ale i vonkajším znakom vtedajšieho trhového práva. Okná kostola majú jemne vytesané kamenné rámy a mreže. Každé okno má rôzne, farebné, sklenené ozdobenie. Vo vnútri kostol bola kedysi maľba s freskovými obrazmi. Dokumenty hovoria len toľko, že evanjelický kostol bol už v roku 1670 pekne zariadený a mal aj vežu. V rokoch 1742, 1744, 1827, 1855, 1902, 1944 boli urobené veľké opravy a renovácie.
V Kraľovanoch si evanjelici v roku 1810 postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol, a to na mieste prvej evanjelickej školy. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913.
Financovanie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Financovanie cirkvi je neustále diskutovanou témou, ktorá sa dotýka nielen samotnej cirkvi, ale aj celej spoločnosti. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku predstavuje cirkevný príspevok dôležitý zdroj príjmov a prejav spoluzodpovednosti členov za jej fungovanie a rozvoj.
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. V roku 2019 bol schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu celkových nákladov ECAV. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi.
Sadzby cirkevného príspevku sa v jednotlivých cirkevných zboroch ECAV líšia. Zvyčajne sa určujú ako percento z príjmu člena cirkvi, prípadne ako pevná suma. Niektoré cirkevné zbory ponúkajú aj možnosť platenia cirkevného príspevku formou pravidelných mesačných platieb.
V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní.
Rozdiely medzi Evanjelickou a Katolíckou cirkvou
Hoci obe cirkvi spadajú pod kresťanstvo, existujú medzi nimi teologické a praktické rozdiely:
- Autorita: V katolíckej cirkvi je hlavou cirkvi pápež, v evanjelickej cirkvi je hlavou cirkvi Ježiš Kristus.
- Tradícia: Katolícka cirkev uznáva tradíciu ako zdroj autority, zatiaľ čo evanjelická cirkev sa opiera výlučne o Bibliu.
- Kňazstvo: V katolíckej cirkvi kňazi nemôžu uzatvárať manželstvá (celibát), zatiaľ čo evanjelickí kazatelia môžu mať rodiny.
Pri Večeri Pánovej v evanjelickej cirkvi sa používajú oplátky alebo chlieb a víno. Oplátky symbolizujú Kristovo telo a víno symbolizuje Kristovu krv. Evanjelici veria, že počas Večere Pánovej je Ježiš Kristus duchovne prítomný v posvätených daroch.
V katolíckej cirkvi veria, že Pán Ježiš je prítomný v posvätenom chlebe aj po prijímaní. Na znak toho svieti červené ("večné") svetlo pri skrinke (tabernákulu), do ktorej ukladajú posvätené hostie (oplátky).
Manželstvá medzi evanjelikmi a katolíkmi môžu byť komplikované, najmä pokiaľ ide o výchovu detí. V katolíckej cirkvi musí katolík podpísať, že deti budú vychovávané v katolíckej viere, s čím musí súhlasiť aj nekatolícky partner.
tags: #oplatky #v #evanjelickom #kostole