Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá zaviedla povinné označovanie pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania. Táto povinnosť platí od 14. decembra 2019 a týka sa bravčového, hovädzieho, hydinového, ovčieho a kozieho mäsa. Cieľom novely zákona bola ochrana spotrebiteľa. Už v súčasnosti existuje pri predaji čerstvého, chladeného alebo mrazeného mäsa povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine pôvodu mäsa, ktoré kupuje. Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi. Zariadenia spoločného stravovania by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť sa nevzťahuje na mäsové polotovary.
Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza. Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. priraditeľnosť.
Druhou povinnosťou pre zariadenia spoločného stravovania je povinnosť zabezpečiť informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť. Podľa účelu a zmyslu zákonného ustanovenia je zrejmé, že pri povinnosti podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách ide práve o jedlá pripravované z polotovarov, pri ktorých povinnosť uvádzať informáciu o pôvode mäsa nie je.
Údaje o krajine pôvodu mäsa má zariadenie spoločného stravovania povinnosť získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v tomto rozsahu ich zverejniť. Rozsah zverejňovanej informácie nie je exaktne v zákone uvedený. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať tzv. podrobnosti. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestor na označovanie potravín a v súvislosti so zákonom o potravinách musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenie spoločného stravovania. Samotné ustanovenie síce ukladá určitú povinnosť, ale jej obsah bez vykonávacieho predpisu nie je úplný a pre subjekty, ktoré majú túto povinnosť dodržiavať, nebude bez prijatia vyhlášky aplikovateľný. Uvedené demonštruje aj rozšírenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o potravinách o písm. h), ktoré ministerstvu rozširuje spektrum oblastí, v ktorých je oprávnené vydať vykonávací predpis (vyhlášku) aj o „označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso“.
Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska ešte pred účinnosťou zákona žiadala agrorezort o informáciu o podrobnostiach k zverejňovaniu tejto povinnosti. Zároveň poukázala na krátkosť času od schválenia novely zákona o potravinách v NR SR až po jej účinnosť, pretože mnohé zariadenia spoločného stravovania, nielen reštaurácie, nemali vôbec informáciu o zavedení takejto povinnosti. Podľa AHRS stále platí stav, že ministerstvo doteraz nevydalo predpis, ktorým by zverejnilo pravidlá a spôsoby označovania krajiny pôvodu. Napriek chýbajúcim informáciám Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska pripravila a zverejnila informácie o nových povinnostiach a pripravila pre zariadenia spoločného stravovania aj vzor, ktorý si môžu prevádzkovatelia stiahnuť z jej webu.
Poslankyňa za SNS Eva Antošová uviedla: „Keď idete do obchodu, máte akú-takú šancu dozvedieť sa, odkiaľ pochádza mäso, ktoré kupujete. No v reštauráciách a jedálňach sa môžete spoľahnúť iba na ústnu informáciu čašníka, ktorá nemusí byť pravdivá." Zariadenia spoločného stravovania by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa.
Europoslanci schválili jednotné pravidlá označovania potravín. Všetky druhy mäsa okrem rýb budú musieť byť o niekoľko rokov označené krajinou pôvodu. Na obaloch potravín by sa mali povinne objaviť informácie o nutričných hodnotách či alergénoch. Z pultov by mali zmiznúť potraviny v obaloch s klamlivými informáciami. Rozhodli o tom včera poslanci Európskeho parlamentu, keď schválili nariadenie o označovaní potravín.
Šéfka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová upozorňuje, že povinnosť uvádzať krajinu pôvodu bude znamenať vyššie výdavky napriek tomu, že ide len o jeden údaj. Spracúvatelia mäsa upozorňujú, že budú musieť mať etikety podľa toho, z akej krajiny je ich dodávateľ mäsa. V praxi sa však s novými údajmi nestretneme v obchodoch skôr ako o tri roky. Najmenej toľko majú potravinári na prípravu.
Čo sa zmení v označovaní potravín:
- Výživové označovanie - Informácie o energetickom obsahu, množstve tuku, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov, cukrov, bielkovín a soli budú musieť byť uvedené v jedinej tabuľke na obale, nemusia byť na prednej strane obalu.
- Zvýraznenie alergénov - Všetky prísady vrátane tých, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie, by mali byť na obale potravín uvedené už dnes. Podľa nových pravidiel by však mali byť alergény zvýraznené v zozname prísad balených aj nebalených potravín, ale aj na potravinách ponúkaných v reštauráciách.
- Minimálna veľkosť písma - Európsky parlament zakotvil minimálnu veľkosť písma, ktorým budú musieť byť na obale uvedené povinné údaje.
- Zavádzajúce informácie - Obal potravín by už spotrebiteľov nemal uviesť do omylu.
Európska a slovenská legislatíva kladú dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín, vrátane hydinového mäsa. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Pri nákupe hydinového mäsa je kľúčové sledovať etikety a obaly, ktoré poskytujú informácie o pôvode, zložení a dátume spotreby. Na obale musí byť uvedený názov mäsového výrobku a obchodné meno a sídlo výrobcu. Dôležité je, aby etiketa obsahovala všetky použité suroviny a ostatné látky. Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode. Rovnako aj pôvod vajec nenájdeme na vonkajšom obale vajec, ale priamo na škrupine vajec, kde sa dozvieme informácie o spôsobe chovu, krajine chovu ale aj presnej farme, kde vajce bolo znesené. Pri nákupe hydiny, je dôležité sledovať obsah vody. Ak hydinové mäso obsahuje roztok soli, prídavných látok a prísad, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Čerstvé hydinové mäso by nemalo obsahovať žiadnu vodu.
Legislatíva Slovenskej republiky a Európskej únie upravuje uvádzanie čerstvého hydinového mäsa na trh, veterinárne prehliadky, kontroly a hygienické požiadavky. Hydinové mäso musí byť prehliadnuté post mortem podľa príslušných častí prílohy. Regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva kontroly podľa § 8 ods. 1. Pri doprave musia telá alebo drobky obsahovať okrem údajov podľa bodu 2 časti L prílohy č. 1 k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 200/2010, musia byť vhodne balené podľa časti N prílohy č. 1 k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 200/2010 a prepravované podľa časti O prílohy č. 1 k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 200/2010. Obchodný doklad podľa § 3 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 83/2016 Z. z. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa vykonávajú kontroly podľa § 14 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Čerstvé hydinové mäso získané pred 1. májom 2004 sa mohlo uvádzať len na domáci trh v Slovenskej republike do 31. decembra 2004.
Legislatíva stanovuje prísne hygienické požiadavky na priestory, zariadenia a personál v prevádzkarniach, kde sa spracováva hydinové mäso. Medzi všeobecné požiadavky na priestory patria: umiestnenie a konštrukcia (prevádzkarne musia byť navrhnuté a konštruované tak, aby sa predišlo kontaminácii), materiály (povrchy stien, podláh a zariadení musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné), osvetlenie (priestory musia mať dostatočné osvetlenie), ventilácia (musí byť zabezpečená účinná ventilácia) a ochrana pred škodcami (musia byť zavedené opatrenia na ochranu pred hmyzom, hlodavcami a inými škodcami). Zariadenia musia byť vyrobené z nehrdzavejúcich materiálov a musia sa dať ľahko čistiť a dezinfikovať.
Požiadavky na manipuláciu s mäsom zahŕňajú: ochranu pred kontamináciou (musia sa prijať opatrenia na zabránenie kontaminácie mäsa počas spracovania, balenia a skladovania), teplotné podmienky (mäso sa musí skladovať a prepravovať pri správnych teplotách, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov), čistenie a dezinfekcia (priestory a zariadenia sa musia pravidelne čistiť a dezinfikovať) a osobnú hygienu (zamestnanci musia dodržiavať prísne hygienické predpisy).
Hydina musí prejsť prehliadkou pred a po zabití. Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva pravidelné kontroly v prevádzkarniach. Vykonávajú sa mikrobiologické vyšetrenia mäsa, aby sa zistila prítomnosť škodlivých mikroorganizmov. Pre nízko-kapacitné prevádzkarne platia určité výnimky z hygienických požiadaviek.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 83/2016 Z.z. stanovuje pravidlá pre mäsové výrobky. Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, v označení zloženia sa uvedie druh zvieraťa, z ktorého boli vnútornosti získané. Mäsový výrobok okrem mäsového výrobku baleného do prírodných obalov môže predajca krájať len bez obalu. Nebalený, predajcom vopred nakrájaný mäsový výrobok možno predávať najneskôr do 24 hodín od jeho nakrájania; ak ide o trvanlivý mäsový výrobok, do 48 hodín.
Štátna veterinárna a potravinová správa zohráva kľúčovú úlohu v kontrole kvality a bezpečnosti hydinového mäsa na Slovensku. Úradná kontrola sa musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou v súlade s európskou legislatívou. Medzi najčastejšie riziká spojené s hydinovým mäsom patria baktérie ako salmonela, kampylobakter či listéria. Je dôležité dodržiavať správne postupy pri manipulácii s hydinovým mäsom, aby sa predišlo kontaminácii. Teplota pri skladovaní by nemala byť vyššia ako + 4 stupne.
Európska ako aj slovenská legislatíva presne vymedzuje, ktoré informácie sa musí spotrebiteľ dozvedieť na obale alebo etikete jednotlivých potravín. Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode.
Povinné informácie na cenovkách a chladiacich pultoch
Pre prehľadnosť a lepšiu orientáciu spotrebiteľov je potrebné, aby určité informácie boli zreteľne uvedené priamo na cenovkách alebo na chladiacich pultoch, kde sa mäso predáva. Medzi tieto informácie patrí:
- Názov a adresa výrobcu: Musí byť uvedená úplná a presná adresa výrobcu, vrátane názvu firmy, ulice, PSČ, mesta a štátu. Ak výrobca nie je uvedený, musí byť uvedený dodávateľ.
- Zem pôvodu: Pokiaľ nie je na obale uvedená zem pôvodu, je možné ju odvodiť z "oválu" zo skratky štátu na prvom riadku. Ak nie je uvedený ani ovál, informácie o zemi pôvodu musí poskytnúť výrobca (spravidla to je zem, kde bol výrobok vyrobený).
- Množstvo hlavnej zložky: Toto sa uvádza, pokiaľ to ustanovuje podrobný právny predpis.
- Trieda akosti: Táto informácia je povinná, pokiaľ to stanovuje vykonávací právny predpis. Údaje sa vyžadujú napríklad pri čerstvom mäse a rybách podľa platnej legislatívy.
- Ďalšie údaje: V súlade s článkom 10 odsek 1 Nariadenia EÚ č. 1169/2011.
Informácie dostupné v predajnom pulte alebo v jeho okolí
Nasledujúce informácie musia byť spotrebiteľom k dispozícii v blízkosti predajného pultu s mäsom. Môžu byť uvedené aj na cenovke, prípadne na informačnej tabuli:
- Teplota skladovania: U mäsa a rýb sú legislatívou stanovené spodné a horné hranice skladovania.
- Prítomnosť alergénov: Zoznam alergénov je určený Prílohou II Nariadení EÚ č. 1169/2011. Alergény nemusia byť uvedené u jednozložkových výrobkov (napr. u mäsa a rýb), pretože z názvu je zrejmé, či sa o alergén jedná alebo nie.
Pre uľahčenie prístupu k týmto informáciám je vhodné spojiť povinnosti umiestnením šanónu, nástenky alebo tabletu čo najbližšie k predajnému pultu.
Ďalšie informácie k dispozícii na vyžiadanie
Pre spotrebiteľov, ktorí majú záujem o podrobnejšie informácie, by mali byť k dispozícii nasledujúce údaje:
- Zoznam zložiek: Zloženie výrobkov. Na jednozložkové výrobky, ako je čerstvé mäso a ryby, sa táto povinnosť nevzťahuje.
- Množstvo zdôraznenej zložky: Uvádza sa v prípade, keď sa v názve výrobku poukazuje na nejakú zložku.
Pri zložení výrobku sa odporúča zvýrazniť alergény a spracovať prehľad jednotlivých výrobkov vo forme tabuľky.
Špecifické označovanie čerstvého mäsa a pečiva
Čerstvé mäso je definované ako mäso, ktorého výrobný proces nebol prerušený, napríklad rozmrazením, a má trvanlivosť niekoľko dní, prípadne mesiacov. Registračné číslo alebo referenčné číslo sa uvádza u hovädzieho mäsa. Kategórie dobytka (krava, býk, jalovica atď.) sa uvádza u hovädzieho mäsa pôvodom z Českej republiky. Trieda akosti sa uvádza u hydinového mäsa. Spoločné údaje pre viac druhov mäsa je možné uviesť formou spoločnej ceduľky.
Čerstvé pečivo je definované ako pečivo, ktorého výrobný proces nebol prerušený, napríklad zmrazením po predpečení. U pečiva je uvádzanie zeme pôvodu dobrovoľné. Napriek tomu je nutné vychádzať z údajov od výrobcu, aby nedošlo ku klamaniu spotrebiteľa. V prípade slovenského výrobku možno uviesť "Vyrobené v Slovenskej republike".
Rozmrazené pečivo je definované ako pečivo, ktoré bolo po výrobe zmrazené a pred predajom rozmrazené. Legislatívne zatriedenie rozmrazeného pečiva musí obsahovať ešte prívlastok "rozmrazený".
Dopečené pečivo je definované ako pečivo, ktoré bolo po výrobe zmrazené a pred predajom dopečené priamo na prevádzke. Legislatívne zatriedenie dopečeného pečiva musí obsahovať najviac text "zo zmrazeného polotovaru" (bez označenia "čerstvý").
Ďalšie špecifikácie týkajúce sa pôvodu
Zem pôvodu: Uvádza sa v prípade farmového chovu. U voľne lovených morských rýb sa namiesto zeme pôvodu uvádza oblasť výlovu, u sladkovodných rýb konkrétny sladkovodný útvar a názov štátu. Zoznam zložiek: Zloženie výrobku.
Označovanie hlboko zmrazených výrobkov
Pri hlboko zmrazených výrobkoch je potrebné uviesť:
- Názov potraviny.
- Teplotu skladovania a minimálnu trvanlivosť.
Vzhľadom k tomu, že došlo k vybaleniu výrobkov z primárnych obalov, odporúča sa pôvodný dátum minimálnej trvanlivosti skrátiť a umiestniť v oddelení predaja hlboko zmrazených potravín ceduľu s informáciou o skladovaní a spotrebe. V prípade hlboko zmrazených výrobkov je vhodné uviesť návod k príprave, čo je dobrovoľná informácia, nie informácia povinná.
Rozlišovanie slovenských a zahraničných výrobkov
Je dôležité si uvedomiť, že povinnosti vyhlášky sa vzťahujú iba na slovenské výrobky, preto podľa nej nie sú označené výrobky zo zahraničia. V syroch je z alergénov vždy mlieko. Ďalšie alergény sa vyskytujú u ochutených syroch, prípadne u náhradiek syrov. V mastných výrobkoch môžu byť z alergénov napríklad…
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako gestor na označovanie potravín, musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenia spoločného stravovania.
tags: #oznacovanie #povodu #masa #vykonavaci #predpis