Diskusia o tom, či je paradajka ovocie alebo zelenina, sa často spája s vlnou nepochopenia. Jej použitie v kuchyni nás zvádza zaradiť ju medzi zeleninu, no z botanického hľadiska je pravda úplne iná. Paradajka je, jednoznačne, ovocie. Prečo? Prečítajte si náš článok a dozviete sa viac.
Paradajka je skvelým príkladom toho, ako rôzne perspektívy môžu meniť naše chápanie vecí.
Ako sa botanika pozerá na ovocie?
Z botanického hľadiska je ovocím tá časť rastliny, ktorá sa vyvíja z kvetu a obsahuje semená. Chráni semená a využíva sa na ďalšie rozmnožovanie. Paradajka túto definíciu spĺňa na 100 % - rastie z kvetu a pritom obsahuje drobné semienka, ktoré by ste mohli použiť na pestovanie ďalších paradajok. To ju jednoznačne radí medzi ovocie.
Vedecký názov rastliny je Solanum lycopersicum L., 1753. Synonymá zahŕňajú Lycopersicon lycopersicum (L.) H. Rajčiak jedlý (iné názvy pozri nižšie; lat. Solanum lycopersicum, staršie aj Solanum esculentum, Lycopersicon esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum) je druh z rodu ľuľok (Solanum). Do rodu ľuľok patrí napríklad aj zemiak. Rod ľuľok patrí do čeľade ľuľkovité, do ktorej patrí napríklad aj mandragora alebo petúnia.
Prečo je paradajka často považovaná za zeleninu?
Bez ohľadu na botanické hľadisko naše kulinárske zvyklosti nám ukazujú opačný pohľad. Paradajky sa pridávajú do slaných jedál, ako sú polievky, omáčky či šaláty, a ich chuť je skôr kyslá a jemne sladká, nie typicky sladká ako u iných druhov ovocia. Práve preto paradajky vnímame ako zeleninu.
V potravinárstve sa plod označuje aj ako tomat. Rajčiak jedlý pochádza zo Strednej Ameriky a Južnej Ameriky, pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu Čile po Venezuelu. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali Aztékovia a Mayovia, približne od roku 200 pred naším letopočtom. Pri vykopávkach južne od mesta Mexiko, v jaskyniach v údolí Tehuacán sa našli misky so zvyškami zeleniny (aj paradajok).
Dilema spojená s paradajkou sa dostala aj do súdnej siene
Súdy sa už v minulosti zaoberali sporom, či sú paradajky ovocie alebo zelenina. Tento spor sa dostal až na Najvyšší súd USA v roku 1893. Žalobca síce uvádzal definície odborných slovníkov, Webster's Dictionary, Worcester's Dictionary a Imperial Dictionary, predviedol aj dvoch svedkov - obchodníkov s ovocím a zeleninou, ktorí podporili nárok paradajok na status ovocia. Sudca Horace Gray rozhodol, že paradajky sú zeleninou. Toto nebolo prvýkrát, keď v podobnej veci Najvyšší súd USA rozhodoval o botanickom zatriedení plodín. V roku 1886 v spore Robertson vs. Salomon sudca Joseph Bradley rozhodol o tom, že fazuľa je zeleninou (dovozca vyhlasoval, že ide o semená, žalovaný zase predkladal recept na pečenú fazuľu v paradajkovej omáčke. V nasledujúcich rokoch súdy v USA ešte rozhodli, že hľuzovky či cibuľa sú zeleninou, zatiaľ čo rebarbora je ovocie, a to aj s odôvodnením, že sa z nej robia vynikajúce koláče, teda nemôže ísť o zeleninu. Rovnako tak v roku 1895 rozhodoval Najvyšší súd USA Sonn vs. Magone (1895) o šošovici, ako o zelenine.
V roku 1893 americký najvyšší súd rozhodoval, či sa paradajka bude klasifikovať ako ovocie alebo zelenina pre colné účely. Rozhodnutie bolo pragmatické: z daňového hľadiska sa paradajka považuje za zeleninu, pretože sa v kuchyni používa na prípravu zeleninových pokrmov. To však nič nemení na botanickom pohľade, že ide o ovocie.
Paradajka: Ovocie z botanického hľadiska
Paradajky sa považujú za ovocie alebo zeleninu v závislosti od kontextu. Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie - bobuľa, pozostávajúca zo semenníka, spolu s ich semenami, kvitnúcej rastliny. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie; bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, nie ako dezert.
Paradajky síce na súde svoje (ovocné) víťazstvo nedosiahli, ale na začiatku nového tisícročia im pomohla Európska únia. Tá ich v prílohe č. III smernice 113/2001 vyhlásila za ovocie, aspoň pre účely výroby zaváranín.
Výživové hodnoty a pôvod
Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90% voda, 5% sacharidy a 2,5% bielkoviny. Má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík. Paradajka má mnoho prívlastkov typu "naj" a neexistuje toho veľa, čo by ste o nej netušili. Niekedy bola len divo rastúcou rastlinou. V Európe sa paradajky objavili spolu so zemiakmi a kukuricou až v 16. storočí. Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Je účinný v prevencii rakoviny úst, hrtana, prostaty a hrubého čreva nielen v čerstvej forme.
Kulinárske využitie a zaujímavosti
Aj keď si ovocie spájame prevažne so sladkou a zeleninu so slanou chuťou, nie na všetky potraviny môžeme toto pravidlo aplikovať. Nejasné postavenie majú aj paradajky. To, či sú paradajky ovocie alebo zelenina, záleží od definície, ktorou sa riadime. V kulinárskej terminológii je však ovocie vnímané ako plod so sladkou dužinou či dezert, ktorý sa môže jesť aj samostatne. Bez ohľadu na to, do ktorej kategórie paradajku zaradíme, aj naďalej zostáva jedným z najuniverzálnejších a najobľúbenejších plodov v našej kuchyni. Takže, ak si budete najbližšie pripravovať paradajkovú omáčku, môžete sa v duchu pousmiať nad tým, že varíte v podstate ovocnú polievku.
Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Rastliny paradajky sú jedno až dvojročné. V Španielsku sa ich urodí tak veľa, že sa tu stali každoročnou tradíciou paradajkové „vojny“.