Ryby by mali mať pevné miesto v jedálničku každého z nás. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (chráni telo pred pôsobením ťažkých kovov), a vitamíny D, A a B. Majú len málo tuku, no práve ten je pre naše zdravie nenahraditeľný, keďže ho tvoria predovšetkým omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Tie si naše telo nedokáže vytvoriť samo, je teda potrebné dopĺňať ich v strave. Na tanieri by sa nám preto mali objaviť najmenej 2-krát týždenne.
Rybie mäso je jemné, bez tuhých vlákien, a preto je jeho príprava nenáročná. Ideálny spôsob je krátka úprava v pare s bylinkami a troškou kvalitného rastlinného oleja na záver. Rybie mäso sa rýchlo varí a dá sa upraviť na veľmi pestrú, chutnú, výživnú, ľahko stráviteľnú a zdravie podporujúcu stravu, užitočnú v dietetike mnohých chorôb. Je to surovina pre potravinársky priemysel, z ktorej sa vyrába rozsiahly sortiment rybích špecialít: marinády, konzervy, polokonzervy, údené ryby, šaláty a pod. Vyššou spotrebou rybieho mäsa sa dajú čiastočne tlmiť niektoré negatívne vplyvy z našich zlých stravovacích návykov.
Priaznivý účinok konzumácie rybieho mäsa spočíva v obsahu a zložení bielkovín a tukov. Bielkoviny sú plnohodnotné, majú nízku molekulovú hmotnosť, výhodné zloženie esenciálnych aminokyselín, neobsahujú elastín a medzi svalovými vláknami je málo väziva. Z týchto dôvodov sú ľahko stráviteľné. Tuk rýb je riedky, má vysokú biologickú hodnotu, pretože je nositeľom vitamínov A a B a obsahuje omega- 3 kyseliny, ktoré napomáhajú v prevencii kardiovaskulárnych (srdcovo- cievnych) chorôb. Na dosiahnutie ochranného efektu je potrebné konzumovať 2 až 3 jedlá z rýb týždenne (200 - 300 g), alebo 2 až 3 g rybieho oleja denne. Morské ryby majú vyšší podiel omega- 3 kyselín ako sladkovodné.
Rybie mäso pre svoju výživnú hodnotu a dietetické účinky patrí medzi najhodnotnejšie potraviny živočíšneho pôvodu. Je vhodné aj z hľadiska racionálnej výživy, pretože má nízku kalorickú hodnotu. Je jemné, má charakteristickú chuť a vôňu a je vodnatejšie. Chemické zloženie a postmortálne biochemické procesy vo svalovine rýb veľmi rýchlo spôsobujú mikrobiálnu kazivosť mäsa, preto rybie mäso patrí medzi najmenej udržateľné potraviny. Chemické zloženie rybieho mäsa ovplyvňuje druh ryby (hlavne), štádium pohlavného cyklu, vek, pohlavie, výživa a kŕmenie (druh potravy, krmiva), životné prostredie - kvalita vody.
Zloženie rybieho mäsa
Mäso rýb má vysoký obsah vody, 50 - 83 % a to je tiež jednou z príčin jeho rýchlej kazivosti. Obsah vody nepriamo závisí od obsahu tuku, nízkotučné ryby majú okolo 80 % vody, stredne tučné a tučné majú 50 - 70 % vody. Obsah vody v mäse sa zvyšuje v čase neresu.
Obsah bielkovín v mäse je 15 - 20 %. Sú mimoriadne ľahko stráviteľné pre svoju pomerne nízku molekulovú hmotnosť (stráviteľnosť sa pohybuje v rozmedzí 89 - 96 %). Pre rybie mäso je typické že obsahuje málo väziva medzi svalovými vláknami a neobsahuje bielkovinu elastín a tieto dve vlastnosti umožňujú ľahkú a rýchlu tepelnú úpravu rybieho mäsa. Rybie mäso obsahuje aj málo nestráviteľných látok. Obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny. Priemerná doba trávenia rybieho mäsa je 2 - 3 hod., čo spôsobuje menšiu zasýtenosť, ale nezaťažuje tráviacu sústavu.
Rybie mäso obsahuje málo sacharidov, asi 2 %.
Obsah tuku sa pohybuje od 1 - 35 % a preto sa ryby delia na:
- Nízkotučné - majú menej tuku ako 2 %. Patrí sem väčšina treskovitých rýb a zo sladkovodných šťuka, zubáč, ostriež, atď.
- Stredne tučné - majú 2 až 10 % tuku. Patria sem platýsovité ryby, losos, pstruh, kapor, sumec, atď.
- Tučné ryby - majú viac ako 10 % tuku. Patrí sem sleď, makrela, šprot, úhor, tolstolobiky atď.
Tuk rýb ovplyvňuje akosť mäsa, pretože je nositeľom chuťových vlastností. Obsah tuku v tele rýb závisí od druhu, veku, pohlavného cyklu, ročného obdobia, výživy a kŕmenia, atď. Tuk sa u niektorých rýb hromadí v pečeni - slúži ako zásobáreň energie (napr. tresčia pečeň ktorá sa považuje za lahôdku obsahuje 40 - 60 % tuku, pričom svalovina len 0,4 %). Tuky rýb sú tvorené hlavne nenasýtenými mastnými kyselinami a polyenovými mastnými kyselinami rady n - 3, ktoré sa označujú omega- 3 kyseliny a majú antisklerotický účinok. Z hľadiska výživy je výhodné, že rybí tuk neobsahuje cholesterol. Nevýhodou rybieho tuku je, že ľahko podlieha oxidácii a žltnutiu, čo pri jeho konzumácii môže spôsobiť choroby pečene. Oxidácia tukov sa prejavuje nepríjemným zápachom.
Ich obsah v rybom mäse sa pohybuje okolo 2 %, pričom sú tam hlavne P, Se a Zn. Takmer polovica Európanov si doma dopraje rybu aspoň raz za týždeň, pričom ich spotreba neustále rastie. Ryby či morské plody sú čoraz obľúbenejším zdrojom proteínu aj pre Slovákov a Slovenky. V rokoch 2017 a 2018 sme skonzumovali najviac rybieho mäsa za posledných 10 rokov, čo predstavovalo 5,5 kg na osobu za rok. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje najmä kapor a pstruh, z morských rýb sú na prvých priečkach údená makrela a losos.
Rybie mäso obsahuje dva hlavné typy omega-3 mastných kyselín. Jedným z vitamínov z rýb je aj kyselina eikozapentaénová. Je nesmierne dôležitá pre správnu činnosť bunkových stien, no aj pre zrak a nervový a kardiovaskulárny systém. Napomáha pri udržiavaní pamäti, je nezastupiteľná pre mentálny vývoj detí. EPA a DHA znižujú zrážanlivosť krvi, ak teda beriete lieky proti zrážanlivosti, mali by ste sa o užívaní doplnkov poradiť s lekárom. Najlepším zdrojom omega-3 mastných kyselín sú mastnejšie morské ryby. K druhom s najvyšším obsahom omega-3 mastných kyselín sa najľahšie dostaneme v prímorskej krajine.
Ryby sú okrem skvelého zdroja omega-3 mastných kyselín aj výborným zdrojom vitamínu D. Znižuje riziko niektorých chronických chorôb, napríklad srdcových chorôb a cukrovky 2. typu.
Priemerný Slovák zje ročne len 5 kg, zatiaľ čo Nór 50 kg a Japonec dokonca 90 kg. Vo vyspelých krajinách je spotreba rybieho mäsa 28 kg ročne na obyvateľa, v škandinávskych krajinách dokonca 36 kg. Lekári odporúčajú najmenej 17 kg ročne. U nás je spotreba 3,8 kg na obyvateľa a rok. V rokoch 2017 a 2018 sme skonzumovali najviac rybieho mäsa za posledných 10 rokov, čo predstavovalo 5,5 kg na osobu za rok.
Ročne sa na celom svete vyloví z morí, riek, jazier a rybníkov približne 93 miliónov ton morských a sladkovodných rýb aj živočíchov, z tohto asi 67 miliónov ton, asi 72 % sa využíva na výživu ľudí. Ostatných 23 miliónov ton sa používa na výrobu rybej múčky a oleja. Rozhodujúci podiel výlovu pripadá na morské ryby a živočíchy, asi 87 % z celkového množstva a to znamená, že prevahu v spotrebe majú morské ryby pred sladkovodnými a na technické spracovania sa používajú výlučne morské ryby. Medzi štáty s najväčším výlovom patrí Japonsko.
Za posledných 50 rokov sa spotreba rýb a morských plodov svetovo zdvojnásobila, pričom s rastúcou populáciou môžeme do roku 2050 očakávať ďalší stopercentný nárast súčasnej spotreby. Toto číslo je alarmujúce, nakoľko už teraz trpí značná časť populácie rýb nadmerným výlovom a je na hranici svojho maximálneho potenciálu. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo nie je problém len v rastúcej konzumácii. Hodnotový reťazec pre ryby a morské plody totiž vykazuje obrovské straty. Množstvo rýb a morských plodov, ktoré každý rok vyplytváme, by pritom mohlo pomôcť nakŕmiť milióny ľudí na celom svete. Strata a plytvanie zároveň predstavuje stratu biodiverzity a všetkých zdrojov, ktoré boli použité na chov, odchyt, prepravu či chladenie týchto živočíchov.
Na našom trhu je dostatočná ponuka rybieho mäsa. Uprednostniť by sme mali čerstvé morské druhy pred mrazenými či konzervovanými, pričom je potrebné konzumovať ich aj s tukom. Pri výbere je vhodné zamerať sa na tie morské ryby, ktoré pochádzajú z výlovov voľne žijúcich jedincov. Z morských výlovov ešte stále možno zadovážiť ryby ako tuniak, makrela, sleď, losos divoký, sardinka či pražma. Voľne žijúca ryba si potravu zháňa prirodzene, má dostatok pohybu, a tak sú jej mäso a tuk naturálne a lahodné. Existuje prirodzenejší spôsob získania ryby, než je jej vylovenie z potoka či rieky s následnou tepelnou úpravou? Pre nás je to tá najzdravšia a najprírodnejšia cesta k sviežej, voňavej a čerstvej rybej pochúťke.
Legislatíva a označovanie rybích výrobkov
Legislatíva nestanovuje minimálny podiel tejto zložky vo viaczložkových potravinách, ako sú rybie šaláty alebo termosterilizované rybie šaláty v konzervách. Platí len európske nariadenie o poskytovaní informácií spotrebiteľom. Ak výrobca označí výrobok názvom „tuniakový šalát“, je povinný v označení zloženia uviesť percentuálne zastúpenie zložky ‚tuniak‘. To preto, aby spotrebiteľ mal možnosť rozhodnúť sa, či mu výrobok s daným zložením a percentuálnym zastúpením zložky zdôraznenej v názve vyhovuje. Odporúča sa prečítať si zloženie výrobku v predajni skôr, než ho vložíme do nákupného košíka. Podľa odborníkov slovo šalát znamená, že ide o zmes rôznych surovín. Keďže podiel ryby v nich je pomerne malý, cenovo sú tieto výrobky ľuďom dostupnejšie. Ako si teda vybrať chutný šalát - podľa ceny, podielu rýb alebo chuti? Radí jesť to, čo vám chutí.
Prehľad podielu rýb v šalátoch dokazuje, že vyššia cena ešte nemusí znamenať vyšší podiel rýb. Väčšina z nich obsahuje len 25 % rýb, bežné sú aj konzervy s 20 percentným obsahom rybieho mäsa. V 280-gramovej konzerve tuniakového šalátu je teda len 56 gramov tuniaka, zvyšok je zelenina, zahusťovadlá a koreniny.
Keď sa pred časom v médiách objavila správa hamburských odborníkov, že štvrtina až tretina rybacích výrobkov na európskom trhu je zle označená a drahšie ryby sa nezriedka nahrádzajú lacnejšími, väčšina ľudí si zrejme iba povzdychla: „Tentoraz sú to teda ryby.“ Štátna veterinárna a potravinová správa na otázku, či sa tieto výrobky objavili aj na slovenskom trhu a zistenia nemeckých odborníkov platia aj pre domáci trh, odpovedala, že také analýzy nevykonávajú. Takéto kontroly podľa našich informácií vykonávajú iba vedecké inštitúcie. Medializované informácie sa vraj podarilo zistiť v rámci rôznych projektov a nie pri rutinnej úradnej kontrole potravín. Vedecké inštitúcie v Európe zistili zámenu na 1 500 vzorkách odobratých vo Veľkej Británii, v Írsku, vo Francúzsku, v Španielsku, Portugalsku a Nemecku. Zámenu zaznamenali aj v Spojených štátoch amerických.
Vedúci Katedry hygieny a bezpečnosti potravín Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jozef Golian tvrdí, že situácia nie je ani zďaleka taká dramatická, ako naznačujú zistenia hamburských odborníkov. Argumentuje, že ide len o odhad, keďže žiadne laboratórium nemohlo skontrolovať tretinu celosvetovej produkcie. Ak by sme mali percentuálne odhadnúť, koľko je nekvalitných či falšovaných potravín, tak by to boli malé percentá, respektíve promile. Univerzitný profesor tiež odmieta v minulosti medializované názory, že Slovensko je zberným táborom nekvalitného mäsa vrátane rýb. Nemá to žiadnu logiku, aby niekto triedil ryby podľa kvality a následne ich posielal do rôznych krajín. Pre výrobcu, ktorý v čase spracovania rýb nevie, kde skončia, by to bolo ekonomicky nevýhodné.
Riaditeľ spoločnosti Slovryb Ján Pika upozorňuje, že dodržiavanie prísnych štandardov Európskej únie v oblasti chovu a spracovania rýb v nečlenských štátoch môže vyvolať otázniky. Keď sme sa pýtali zástupcu Európskej komisie, ako je to zabezpečené, povedal, že pred povolením dovozu tam komisia vysiela kontrolnú skupinu. Na základe toho sa vozia ryby z Ázie, Južnej Ameriky či Turecka. Otázne podľa neho je, či všetky ryby pochádzajú z kontrolovaných chovov, alebo sa s ich číslom licencie „zvezú“ aj iné. Problém je i cena, ktorá býva nezriedka nižšia ako v prípade európskych producentov vrátane tých slovenských. Tlak rodinnej ekonomiky je neúprosný, lokálpatriotizmus je regulovaný kúpyschopnosťou obyvateľstva, teda tým, ako hlboko je do vrecka. No nekvalitná strava sa nám raz vypomstí, žiaľ, zrejme na našich deťoch.
Golian pripúšťa, že ak bude o nákupe našincov rozhodovať v prvom rade cena, nemožno očakávať to najlepšie. Ako vraví stará ľudová múdrosť: Za málo peňazí málo muziky. Z hľadiska falšovania rýb sú podľa neho rizikové najmä tie, ktorých je nedostatok a ktoré sú žiadané pre svoje výživové i chuťové vlastnosti, ako napríklad losos. Varovným signálom je okrem iného práve príliš nízka cena.
Ako si vybrať čerstvé ryby
Fakt je, že Slováci dávajú pred rybami prednosť nepomerne tučnejšej bravčovine a viac ako kvalita rybacieho mäsa ich trápi cena. Našinec skonzumuje priemerne päť kilogramov rýb a rybacích výrobkov ročne, čo ani zďaleka nezodpovedá odporúčaniam. Podľa odborníkov by sme mali mať rybu na tanieri aspoň dvakrát do týždňa. Jedna porcia - zodpovedá zhruba 140 gramom - by mala byť z tučnej ryby, ako je losos, tuniak, úhor či makrela.
Riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave Peter Siekel však tvrdí, že rybu by sme nemali jesť viac ako štyrikrát do týždňa. Nie je však rybacina ako rybacina. Stačí sa pozrieť na rybie prsty obľúbené najmä u detí a zaneprázdnených rodičov. Niektoré majú s rybami spoločný iba názov a obsahujú len zlomok rybacieho mäsa.
Štátna veterinárna správa v Česku pred časom rozhodla o stiahnutí niektorých druhov vrátane výrobku Spar, ktorý obsahoval len štrnásť percent rybacieho mäsa namiesto deklarovaných dvadsaťdva a ani to nebolo veľa. Siekel potvrdzuje, že rybie prsty majú menej rybacieho mäsa ako čerstvá ryba. Navyše, rybie prsty obaľované v trojobale a smažené v oleji obsahujú viac tuku ako grilovaná či pečená ryba. Počítať treba aj so strúhankou a s múkou.
Nemilo prekvapiť môžu aj mrazené ryby, ktoré sa ponárajú do vody a následne zmrazujú. Výsledkom takzvaného glazúrovania je vrstva ľadu chrániaca mäso pred vysušením. Nie je však stanovená nijaká hranica, ktorá by to limitovala, a obsah vody vo forme ľadu môže byť vysoký. Kamila Malíková z pražskej Vysokej školy chemicko-technologickej pre české médiá uviedla, že kým v minulosti zostalo po uvarení šesťdesiat percent mäsa, dnes je to bežne štyridsať.
Podľa Goliana by pomohlo, keby sa zákonom stanovil maximálny obsah vody, ktorý sa potom bude aj kontrolovať. Slovenská potravinová správa uvádza, že najčastejším nedostatkom kontrolovaných rybích výrobkov je klamlivo označený pevný podiel glazúrovaných rýb. V praxi to znamená, že zmrazené ryby obsahujú menej mäsa, ako nám tvrdia výrobcovia na obale. Kontrolóri tiež zistili nižší obsah rybieho mäsa v rybích prstoch. Veľa vody môže mať aj mrazené filé a rybie kocky, ktoré sa vykrajujú a lisujú spravidla z podradnejších rýb. Golian pripomína, že to súvisí s cenou. Ak si nemôžete dovoliť čerstvé ryby, ktoré sú drahšie ako mrazené, uprednostniť by ste mali ryby v celku. Pri mrazených však ťažšie zistíte, či sú dobre vyčistené.
Oslovení odborníci sa zhodujú, že ideálne je kupovať čerstvé ryby. Nemožno však očakávať, že v bežnom slovenskom supermarkete dostanete skutočne čerstvú morskú rybu. Tá totiž vydrží iba dva, maximálne tri dni. Potom ju treba zmraziť alebo inak spracovať. Keďže Slovensko má k moru ďaleko a záujem i kúpna sila obyvateľstva sú slabé, väčšina morských rýb je zmrazená. Platí to aj pre naoko čerstvé ryby, ktoré po prevoze do obchodu rozmrazia a dajú na ľad. Sladkovodné ryby z domácej produkcie sú na trhu aj čerstvé.
Ako však Stredoeurópan spozná skutočne čerstvú rybu? Golian odporúča všímať si najmä oči. Staršie ryby ich majú zakalené, sú tam aj senzorické zmeny. Jednoducho, ryba nesmie páchnuť. Koža musí byť lesklá a pevná, žiabre jasnočervené.
Čerstvé ryby treba podľa Goliana skonzumovať hneď, najneskôr do dvoch, maximálne troch dní. Zmrazené ryby nám vydržia najviac rok. Ak je to možné, treba ich zjesť čo najskôr, najlepšie do pol roka. Opakované zmrazovanie a rozmrazovanie je neprípustné, rovnako ako pri iných druhoch potravín.
Jednorazové zmrazovanie neznamená, že výrobok má menej vitamínov a minerálnych látok ako čerstvá ryba. Pri rozmrazovaní sa však uvoľňuje kvapalina a s ňou aj vitamíny rozpustné vo vode a minerálne soli. Pri zachovaní kvapaliny ani pri tepelnej úprave sa podľa neho netreba obávať strát. Ideálne je dusenie a pošírovanie - príprava v tekutine pod bodom varu pri 80 až 95 stupňoch Celzia. Pošírovanie má oproti vareniu tú výhodu, že rybacina sa nezačne rozpadávať a mäso nezostane suché a tuhé. Vyvarovať sa treba vyprážania - vznikajú pri ňom viaceré škodlivé látky, napríklad karcinogénny akrylamid.
Konzervy a iné spôsoby spracovania rýb
K výrazným nutričným stratám nedochádza ani pri správnom chladení, solení či údení, ubezpečuje odborník z Výskumného ústavu potravinárskeho. Netreba však zabúdať, že priveľa soli škodí organizmu. Pri tradičnom údení zas vznikajú viaceré nežiaduce látky vrátane karcinogénneho benzo(a)pyrénu, hoci väčšina podnikov dnes používa také technológie, ktoré by nemali obsahovať škodlivé látky, respektíve ich obsah je minimálny.
Výraznejšie rozdiely z pohľadu živín, ako sú bielkoviny, tuky a sacharidy, nie sú podľa Siekela ani medzi jednotlivými druhmi spracovania rýb. Rybacie konzervy a údené ryby však obsahujú nepomerne viac soli ako čerstvé a mrazené. Treba si tiež uvedomiť, že ryby v oleji majú viac tuku, keďže konzumujeme aj olej, v ktorom sú naložené. Ak teda sardinky či tuniak v konzerve, najlepšie vo vlastnej šťave. Sledovať treba i zloženie paradajkových, paprikových a iných omáčok.
Z výživového pohľadu vraj nie je rozdiel ani medzi celými kusmi ryby a rozdrvenými.
Prečo jesť ryby?
Pravidelná konzumácia rýb znižuje riziko infarktu. Nenasýtené omega-3 mastné kyseliny, ktoré pozitívne pôsobia na činnosť srdca, mozgu a imunitný systém, sa nachádzajú najmä v tučných rybách, ako je makrela, losos, sardinky, sleď, šproty, úhor či čerstvý tuniak. Pri jeho konzervovaní sa však znižuje obsah tuku vo svalovine, preto patria konzervy tuniaka medzi biele ryby. Najtučnejšia je tresčia pečeň. V zásade platí, že morské ryby majú viac nenasýtených omega-3 mastných kyselín ako sladkovodné, priaznivejší je i pomer medzi nenasýtenými omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami. Tie druhé však pomáhajú znižovať krvný cholesterol a lipoproteíny, čím chránia človeka pred srdcovo-cievnymi chorobami. Vitamíny A, D a K sú predovšetkým v pečeni, vitamín B6 a B12 vo svalovine. Rybie sépie a mušle obsahujú vysoké množstvo taurínu, ktorý pomáha pri detoxikácii a vylučovaní cholesterolu. Morské ryby sú unikátnym zdrojom jódu, ktorý je nevyhnutný pre činnosť štítnej žľazy a vývoj plodu. Obsahujú aj viac ďalších minerálnych látok, ako je fosfor, zinok, draslík a železo. Sladkovodné ryby zas majú viac vitamínov skupiny B, ktoré zabezpečujú správne fungovanie organizmu. Malé ryby ako sardinky, ktoré majú drobné kosti, sú dobrým zdrojom vápnika. Ten je dôležitý pre zdravý vývin kostí dospievajúcich a mladých.
Infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda sú dve najčastejšie príčiny úmrtí na svete. Ryby sa považujú za jednu z najlepších potravín, ktoré môžete konzumovať na prevenciu týchto ochorení. Preto vás zrejme neprekvapí, že viaceré rozsiahle pozorovacie štúdie dospeli k záveru, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú ryby, sú menej ohrození predčasným úmrtím na infarkt myokardu, mozgovú príhodu a iné kardiovaskulárne ochorenia.
Omega-3 sú veľmi dôležitou živinou pre správny rast a vývoj. Dôležitá je najmä jedna zo zložiek omega-3 mastných kyselín nazývaná kyselina dokozahexaenová (DHA). Táto kyselina je dôležitá pre správny vývoj mozgu a očí vyvíjajúceho sa plodu. To je pravdepodobne najnaliehavejší dôvod, prečo lekári odporúčajú tehotným ženám zvýšiť konzumáciu rýb. Ale pozor - počas tehotenstva je veľmi dôležité sledovať obsah ortuti v rybách, ktorá môže byť naopak veľmi škodlivá pre vyvíjajúci sa plod. Preto by tehotné ženy mali konzumovať len ryby, ktoré sú v potravinovom reťazci nízko (losos, sardinky, pstruh atď.) a v primeranom množstve za týždeň.
Rybie mäso je veľmi prospešné aj pre mozog, konkrétne pomáha zvyšovať množstvo sivej hmoty v mozgovej kôre, ktorá chráni mozog pred vekom podmienenou atrofiou. Jedným z dôsledkov starnutia mozgu je zhoršovanie jeho funkcií. Je úplne normálne a bežné, že sa mozgové funkcie a pamäť v staršom veku zhoršujú, ale existujú aj závažné neurodegeneratívne ochorenia, ktoré môžu postihnúť mozog, napríklad Alzheimerova choroba. Viaceré štúdie však ukázali, že proces úbytku kognitívnych funkcií je výrazne pomalší u ľudí, ktorí jedia viac rýb.
Depresia je závažné a, žiaľ, čoraz častejšie sa vyskytujúce ochorenie, ktoré postihuje značnú časť populácie. Charakterizuje ju nízka nálada, smútok, nedostatok energie a strata záujmu o život a akúkoľvek činnosť. Viaceré odborné štúdie však dospeli k záveru, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú dostatok rýb, trpia depresiou oveľa menej ako tí, ktorí nemajú v jedálničku dostatok rýb. Viaceré kontrolované klinické štúdie potvrdili, že omega-3 mastné kyseliny sú účinnou prevenciou proti depresii a výrazne zvyšujú účinnosť antidepresívnych liekov.
Vitamín D je v posledných rokoch veľmi diskutovanou témou. Tento dôležitý vitamín funguje v tele ako steroidný hormón a obrovská časť ľudskej populácie na svete ho má nedostatok. Ryby a rybie výrobky sú jednoznačne najlepším potravinovým zdrojom vitamínu D. Pre porovnanie, jedna porcia lososa (približne 120 g) obsahuje až 100 % odporúčanej dennej dávky vitamínu D. Bohatým zdrojom vitamínu D sú aj niektoré rybie oleje, napríklad olej z treščej pečene, a jedna polievková lyžica takéhoto oleja dodá telu viac ako 200 % odporúčanej dennej dávky vitamínu D.
Konzumácia rybieho mäsa znižuje riziko vzniku autoimunitných ochorení vrátane cukrovky I. typu. Autoimunitné ochorenia vznikajú, keď imunitný systém začne omylom napádať a ničiť zdravé tkanivá a bunky ľudského tela. Klasickým príkladom takéhoto ochorenia je cukrovka 1. typu, pri ktorej imunitný systém napáda bunky pankreasu (slinivky brušnej), ktoré produkujú hormón inzulín. Výsledky viacerých klinických štúdií potvrdzujú, že vyššia konzumácia omega-3 mastných kyselín alebo rybieho oleja vedie k zníženiu rizika vzniku cukrovky 1. typu u detí a tiež k zníženiu rizika vzniku autoimunitnej cukrovky u dospelých.
Ochorenie nazývané vekom podmienená makulárna degenerácia je najčastejšou príčinou zhoršenia zraku a slepoty. Postihuje najmä starších ľudí. Existujú dôkazy, že rybie mäso môže do určitej miery chrániť oči a zrak pred týmto ochorením, pretože ryby obsahujú živiny, ktoré sú dôležité pre zdravie očí. Výsledky štúdie sledujúcej priebeh tohto ochorenia u žien dospeli k záveru, že konzumácia rýb znižuje riziko vekom podmienenej makulárnej degenerácie u ženského pohlavia až o 42 %.
Poruchy spánku nie sú v dnešnej dobe žiadnou neznámou chorobou, ktorou trpí čoraz väčšie percento populácie. K zlepšeniu kvality spánku a celkového fungovania počas dňa došlo u ľudí, ktorí jedli lososa trikrát týždenne.
Rybie mäso chutí skvele a jeho príprava je veľmi jednoduchá! Rybie mäso sa skutočne veľmi ľahko pripravuje - zvyčajne ho stačí uvariť na panvici alebo v rúre a za pár minút máte hotové, takže ho zvládne pripraviť aj úplný amatér. Existuje mnoho receptov, do ktorých možno rybie mäso zakomponovať - od rôznych steakov, rizota, cestovinových jedál až po najrôznejšie placky. Dbajte na to, aby ryby, ktoré kupujete, boli naozaj čerstvé, ideálne z voľného chovu, aby mali čo najviac zdraviu prospešných živín. Ryby sú tiež úžasným zdrojom bielkovín a veľmi príjemným doplnkom vášho jedálnička.
Konzumácia rýb skutočne prináša mnoho dôležitých výhod pre celkové zdravie organizmu. Rybie mäso pomáha predchádzať srdcovým ochoreniam a mozgovej mŕtvici, pomáha posilňovať zrak, zabezpečuje správny vývoj a rast detí, je dôležité pre bystrý mozog a navyše výborne chutí! Ryby sú bohatým zdrojom vitamínu D, ktorého má prevažná väčšina populácie nedostatok, ako aj často nedostatkových omega-3 mastných kyselín. Rybie mäso by sme si mali všetci dopriať pravidelne, aspoň 2 - 3-krát týždenne. Naozaj sa oplatí dopriať si ho, aj keď jeho cena v našich podmienkach často nie je práve nízka.
Ako si vybrať čerstvé ryby
tags: #percentualne #vyuzitie #rybieho #masa