Tekvica olejná (Cucurbita pepo L.) je špeciálny typ tekvice, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje semená, ktoré sa používajú na lisovanie oleja alebo sa konzumujú priamo. Je typická tým, že jej semienka sú bez tvrdej šupky, preto sa ľahko čistia a spracovávajú. Dužina týchto tekvíc nebýva hlavným cieľom pestovania, využíva sa skôr druhotne, napríklad na krmivo alebo kompostovanie. Oproti bežným jedlým tekviciam má olejná tekvica často iný tvar a farbu plodov, závisí to od konkrétnej odrody.
Semená sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály, najmä zinok a horčík. Tekvicový olej z týchto semien je cenený pre svoju výraznú chuť a nutričnú hodnotu. V záhrade je zároveň atraktívna kultúra, ktorá rýchlo pokryje väčšiu plochu.
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU so sídlom v Kolíňanoch sa okrem iného zameriava aj na pestovanie tekvice olejnej bezšupkové. Pre tento a budúci rok sú ešte zachované podpory v rámci integrovanej produkcie ale ešte stále nie je jasné, ako to bude po roku 2023. Keby táto podpora skončila, spravilo by nám to dosť veľký škrt v rozpočte podniku, čo predstavuje okolo 125 000 eur.
Výber odrody tekvice olejnej
Tekvica olejná OLGA je odroda bez šupky, špeciálne určená na produkciu semien vhodných na priamu konzumáciu a lisovanie oleja. Tekvica olejná JUNONA je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Semená majú tenký povrch bez tvrdej šupky, takže sú ľahko stráviteľné a ideálne na priame konzumovanie. Plody sú stredne veľké až väčšie, s pevnou šupkou a oranžovou dužinou bohatou na vitamíny, minerály a betakarotén. Vďaka vysokému podielu oleja v semenách je veľmi cenená medzi pestovateľmi aj malovýrobcami domácich olejov.
Podmienky pre pestovanie tekvice olejnej
Tekvica olejná vyžaduje slnečné, teplé stanovište a úrodnú, dobre priepustnú pôdu bohatú na organickú hmotu. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo maštaľný hnoj, aby rastliny mali dostatok živín počas celej sezóny. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Veľmi dôležitý je dostatok priestoru, pretože rastliny vytvárajú dlhé výhony a mohutné listy.
Tekvica JUNONA potrebuje slnečné, teplé a vzdušné stanovište, pretože ide o teplomilnú plodinu citlivú na mrazy. Najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných a dobre priepustných pôdach s dostatkom organickej hmoty. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj, aby mali rastliny dostatok živín počas celej sezóny. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Veľmi dôležitý je dostatok priestoru, pretože rastliny vytvárajú dlhé výhony a mohutné listy. Pri vhodných podmienkach tekvica JUNONA vytvára silné rastliny a bohatú úrodu semien.
Výsev a výsadba
Semená tekvice olejnej OLGA vysievame pod fóliu v apríli do hĺbky 2 - 3 cm. Sadenice presádzame na stále stanovisko od apríla do mája s odporúčaným sponom 200 x 80 cm.
Tekvicu olejnú JUNONA vysievame od apríla do mája priamo na záhon alebo presádzame v máji na stále stanovisko. Semená vysievame do hĺbky 3 - 5 cm, pričom dodržiavame odporúčaný spon 150 x 100 cm.
S výsevom tekvice JUNONA sa začína až po pominutí jarných mrazov, keď sa pôda prehreje na aspoň 12-15 °C. Najčastejšie sa vysieva priamo na záhon od konca apríla do mája, v chladnejších oblastiach skôr v máji. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 3-4 cm po 2-3 kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlina, aby mala dostatok miesta na rast. Odporúčaný spon je približne 1,5-2 m medzi rastlinami aj riadkami, podľa veľkosti plochy a spôsobu pestovania. Pôdu je vhodné po výseve jemne zavlažiť a udržiavať mierne vlhkú, aby semená rovnomerne klíčili. V chladnejších oblastiach pomáha použitie netkanej textílie, ktorá urýchli otepľovanie pôdy a ochrání mladé rastliny.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležitá pravidelná zálievka, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov, bez dlhodobého premokrenia. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť, znížiť rast buriny a chráni povrch pôdy. Rastliny je vhodné pestovať v širšom spone, aby mali dobré prúdenie vzduchu a znížilo sa riziko múčnatky a plesní. Počas sezóny možno podľa potreby prihnojovať organickými alebo vyváženými hnojivami, ktoré podporujú rast a tvorbu semien. Dôležité je tiež sledovať výskyt škodcov, najmä vošiek či slimákov na mladých rastlinách.
Počas vegetácie potrebuje tekvica JUNONA najmä pravidelnú a dostatočnú zálievku, hlavne v období kvitnutia a tvorby plodov. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená, aby korene netrpeli nedostatkom kyslíka. Veľmi užitočné je mulčovanie, ktoré zadržiava vlhkosť a potláča buriny, čím uľahčuje starostlivosť. Správnou starostlivosťou získate zdravý porast s vysokým výnosom semien.
Na našej farme je roboty dosť počas celého roka. Ako to už na dedine býva, tu sa nenudí nikto. Práce na poliach začínajú vo februári, kedy sa pôda pripravuje na sadenie. Naši traktoristi pôdu prevzdušňujú a začiatkom marca začíname sadiť zemiaky. Sadíme len certifikované osivá. Prvé zemiaky už vykúkajú zo zeme v apríli a v júni sa už tešíme na ich zber. Zemiaky pestujeme od skorých po neskoré, tak aby sme zabezpečili požiadavky odberateľov. Našimi odberateľmi sú sklady so zeleninou a ovocím. V budúcnosti by sme sa chceli presadiť aj napriamo v reťazcoch ako prvovýrobcovia, avšak to je náročnejšie. Zemiaky si u nás kupujú aj bežní zákazníci. Ešte sa vrátim k tekviciam. V júni vykúkajú zo zeme prvé tekvice a naši traktoristi pôdu plečkujú od buriny pokiaľ sa tekvice nerozrastú. Počas nasledovných týždňov sa rastliny zapájajú do súvislého porastu. V priebehu tohto obdobia sledujeme ich rast.
Zber a spracovanie semienok
Plody dozrievajú zvyčajne na konci leta a začiatkom jesene, najmä v septembri až októbri. Zber sa vykonáva vtedy, keď sú plody plne vyfarbené, stopka zdrevnatená a semená vnútri tvrdé a vyvinuté. Pred príchodom prvých mrazov je potrebné všetky plody pozbierať, aby sa nepoškodili. Po zbere sa tekvice nechávajú krátko preschnúť, a až potom sa z nich vyberajú a dosušujú semená.
Tekvica JUNONA sa zberá na jeseň, keď sú plody úplne dozreté, šupka tvrdá a stopka zaschnutá. Zber treba stihnúť pred nástupom silnejších mrazov, ktoré by mohli plody poškodiť. Po zbere sa plody nechajú niekoľko dní dosušiť na suchom, teplom a vzdušnom mieste. Následne sa rozrežú a semienka sa ručným alebo mechanickým spôsobom vyberú z dužiny.
Po otvorení plodu je potrebné semienka najprv očistiť od dužiny a dobre opláchnuť vo vode. Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania.
Semená je potrebné dôkladne umyť, zbaviť zvyškov dužiny a dosušiť v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Po vysušení sú pripravené na konzum, praženie, mletie alebo lisovanie oleja. Správne usušené a uskladnené semienka si dlho zachovajú kvalitu aj vysoký obsah cenných látok.
Využitie semienok z tekvice olejnej
Semienka z tekvice olejnej sa používajú na priamu konzumáciu aj na lisovanie oleja. Môžu sa jesť surové, jemne opražené alebo solené ako zdravý snack. V kuchyni sa pridávajú do šalátov, pečiva, kaší, nátierok či müsli, kde zvyšujú nutričnú hodnotu pokrmu. Tekvicový olej z olejných odrôd má intenzívnu chuť a používa sa najmä za studena do šalátov a studených jedál. Semená sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, rastlinné bielkoviny a antioxidanty, čo ich robí veľmi cenenými v zdravej výžive. Často sa im pripisuje aj podpora správnej funkcie prostaty, močových ciest a kardiovaskulárneho systému.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.
Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.
Tekvica olejná štajerská a JUNONA
Tekvica olejná štajerská je neobvyklá odroda tekvice, pretože jej semienka nie sú umiestnené v šupke, ale len voľne v dužine. Plody tekvice majú žltozelené pruhy, semienka majú olivovo zelené sfarbenie. Plody dosahujú veľkosť 20 - 25 cm, hmotnosť 3 - 4 kg. Semienka sa používajú do šalátov alebo s chlebom. Šupka je veľmi tenká a dobre priepustná, takže sa zo semienok extrahuje cenný tekvicový olej.
Tekvica olejná JUNONA je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Tekvicu olejnú JUNONA vysievame od apríla do mája priamo na záhon alebo presádzame v máji na stále stanovisko. Semená vysievame do hĺbky 3 - 5 cm, pričom dodržiavame odporúčaný spon 150 x 100 cm. Rastlina preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, na živiny bohatú pôdu. Pravidelná zálievka je dôležitá, najmä počas suchých období. Na podporu zdravého rastu sa odporúča použiť organické hnojivá.
Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.
Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch.
Ako správne sušiť a skladovať semienka z tekvice olejnej?
Po otvorení plodu je potrebné semienka najprv očistiť od dužiny a dobre opláchnuť vo vode. Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania.
Tekvicový olej lisovaný za studena
Tekvica olejná (Cucurbita pepo L.) je špeciálny typ tekvice, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje semená, ktoré sa používajú na lisovanie oleja alebo sa konzumujú priamo. Je typická tým, že jej semienka sú bez tvrdej šupky, preto sa ľahko čistia a spracovávajú. Dužina týchto tekvíc nebýva hlavným cieľom pestovania, využíva sa skôr druhotne, napríklad na krmivo alebo kompostovanie. Oproti bežným jedlým tekviciam má olejná tekvica často iný tvar a farbu plodov, závisí to od konkrétnej odrody.
Semená sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály, najmä zinok a horčík. Tekvicový olej z týchto semien je cenený pre svoju výraznú chuť a nutričnú hodnotu. V záhrade je zároveň atraktívna kultúra, ktorá rýchlo pokryje väčšiu plochu.
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU so sídlom v Kolíňanoch sa okrem iného zameriava aj na pestovanie tekvice olejnej bezšupkové. Pre tento a budúci rok sú ešte zachované podpory v rámci integrovanej produkcie ale ešte stále nie je jasné, ako to bude po roku 2023. Keby táto podpora skončila, spravilo by nám to dosť veľký škrt v rozpočte podniku, čo predstavuje okolo 125 000 eur.
Výber odrody tekvice olejnej
Tekvica olejná OLGA je odroda bez šupky, špeciálne určená na produkciu semien vhodných na priamu konzumáciu a lisovanie oleja. Tekvica olejná JUNONA je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Semená majú tenký povrch bez tvrdej šupky, takže sú ľahko stráviteľné a ideálne na priame konzumovanie. Plody sú stredne veľké až väčšie, s pevnou šupkou a oranžovou dužinou bohatou na vitamíny, minerály a betakarotén. Vďaka vysokému podielu oleja v semenách je veľmi cenená medzi pestovateľmi aj malovýrobcami domácich olejov.
Podmienky pre pestovanie tekvice olejnej
Tekvica olejná vyžaduje slnečné, teplé stanovište a úrodnú, dobre priepustnú pôdu bohatú na organickú hmotu. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo maštaľný hnoj, aby rastliny mali dostatok živín počas celej sezóny. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Veľmi dôležitý je dostatok priestoru, pretože rastliny vytvárajú dlhé výhony a mohutné listy.
Výsev a výsadba
Semená tekvice olejnej OLGA vysievame pod fóliu v apríli do hĺbky 2 - 3 cm. Sadenice presádzame na stále stanovisko od apríla do mája s odporúčaným sponom 200 x 80 cm.
Tekvicu olejnú JUNONA vysievame od apríla do mája priamo na záhon alebo presádzame v máji na stále stanovisko. Semená vysievame do hĺbky 3 - 5 cm, pričom dodržiavame odporúčaný spon 150 x 100 cm.
S výsevom tekvice JUNONA sa začína až po pominutí jarných mrazov, keď sa pôda prehreje na aspoň 12-15 °C. Najčastejšie sa vysieva priamo na záhon od konca apríla do mája, v chladnejších oblastiach skôr v máji. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 3-4 cm po 2-3 kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlina, aby mala dostatok miesta na rast. Odporúčaný spon je približne 1,5-2 m medzi rastlinami aj riadkami, podľa veľkosti plochy a spôsobu pestovania. Pôdu je vhodné po výseve jemne zavlažiť a udržiavať mierne vlhkú, aby semená rovnomerne klíčili. V chladnejších oblastiach pomáha použitie netkanej textílie, ktorá urýchli otepľovanie pôdy a ochrání mladé rastliny.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležitá pravidelná zálievka, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov, bez dlhodobého premokrenia. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť, znížiť rast buriny a chráni povrch pôdy. Rastliny je vhodné pestovať v širšom spone, aby mali dobré prúdenie vzduchu a znížilo sa riziko múčnatky a plesní. Počas sezóny možno podľa potreby prihnojovať organickými alebo vyváženými hnojivami, ktoré podporujú rast a tvorbu semien. Dôležité je tiež sledovať výskyt škodcov, najmä vošiek či slimákov na mladých rastlinách.
Počas vegetácie potrebuje tekvica JUNONA najmä pravidelnú a dostatočnú zálievku, hlavne v období kvitnutia a tvorby plodov. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená, aby korene netrpeli nedostatkom kyslíka. Veľmi užitočné je mulčovanie, ktoré zadržiava vlhkosť a potláča buriny, čím uľahčuje starostlivosť. Správnou starostlivosťou získate zdravý porast s vysokým výnosom semien.
Na našej farme je roboty dosť počas celého roka. Ako to už na dedine býva, tu sa nenudí nikto. Práce na poliach začínajú vo februári, kedy sa pôda pripravuje na sadenie. Naši traktoristi pôdu prevzdušňujú a začiatkom marca začíname sadiť zemiaky. Sadíme len certifikované osivá. Prvé zemiaky už vykúkajú zo zeme v apríli a v júni sa už tešíme na ich zber. Zemiaky pestujeme od skorých po neskoré, tak aby sme zabezpečili požiadavky odberateľov. Našimi odberateľmi sú sklady so zeleninou a ovocím. V budúcnosti by sme sa chceli presadiť aj napriamo v reťazcoch ako prvovýrobcovia, avšak to je náročnejšie. Zemiaky si u nás kupujú aj bežní zákazníci. Ešte sa vrátim k tekviciam. V júni vykúkajú zo zeme prvé tekvice a naši traktoristi pôdu plečkujú od buriny pokiaľ sa tekvice nerozrastú. Počas nasledovných týždňov sa rastliny zapájajú do súvislého porastu. V priebehu tohto obdobia sledujeme ich rast.
Zber a spracovanie semienok
Plody dozrievajú zvyčajne na konci leta a začiatkom jesene, najmä v septembri až októbri. Zber sa vykonáva vtedy, keď sú plody plne vyfarbené, stopka zdrevnatená a semená vnútri tvrdé a vyvinuté. Pred príchodom prvých mrazov je potrebné všetky plody pozbierať, aby sa nepoškodili. Po zbere sa tekvice nechávajú krátko preschnúť, a až potom sa z nich vyberajú a dosušujú semená.
Tekvica JUNONA sa zberá na jeseň, keď sú plody úplne dozreté, šupka tvrdá a stopka zaschnutá. Zber treba stihnúť pred nástupom silnejších mrazov, ktoré by mohli plody poškodiť. Po zbere sa plody nechajú niekoľko dní dosušiť na suchom, teplom a vzdušnom mieste. Následne sa rozrežú a semienka sa ručným alebo mechanickým spôsobom vyberú z dužiny.
Po otvorení plodu je potrebné semienka najprv očistiť od dužiny a dobre opláchnuť vo vode. Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania.
Semená je potrebné dôkladne umyť, zbaviť zvyškov dužiny a dosušiť v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Po vysušení sú pripravené na konzum, praženie, mletie alebo lisovanie oleja. Správne usušené a uskladnené semienka si dlho zachovajú kvalitu aj vysoký obsah cenných látok.
Využitie semienok z tekvice olejnej
Semienka z tekvice olejnej sa používajú na priamu konzumáciu aj na lisovanie oleja. Môžu sa jesť surové, jemne opražené alebo solené ako zdravý snack. V kuchyni sa pridávajú do šalátov, pečiva, kaší, nátierok či müsli, kde zvyšujú nutričnú hodnotu pokrmu. Tekvicový olej z olejných odrôd má intenzívnu chuť a používa sa najmä za studena do šalátov a studených jedál. Semená sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, rastlinné bielkoviny a antioxidanty, čo ich robí veľmi cenenými v zdravej výžive. Často sa im pripisuje aj podpora správnej funkcie prostaty, močových ciest a kardiovaskulárneho systému.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.
Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.
tags: #pestovanie #tekvice #olejnej