Rok 2009 priniesol na slovenský trh novinky v oblasti žuvačiek, no zároveň evokuje spomienky na časy minulé, keď boli sladkosti súčasťou detstva a nostalgie. Tento článok sa zameriava na žuvačky a iné obľúbené pochúťky, ktoré formovali generácie.
Mentos: Revolúcia v roku 2009 a tradícia
Rok 2009 bol pre žuvačky Mentos revolučný. Na slovenský trh prišiel Mentos s unikátnou novinkou - žuvačkami v tvare kocky Mentos Cube. Tieto žuvačky predstavujú spojenie jedinečného chuťového zážitku s úžasne jemnou konzistenciou. Túto skvelú novinku si môžete vychutnať v dvoch lahodných príchutiach - šťavnatej ovocnej Berries a osviežujúcej mentolovej Ice Mint.
Mentos je svetoznáma značka tradičných oválnych žuvacích cukríkov a žuvačiek, ktoré sa predávajú vo viac ako 100 krajinách sveta. Prvý oválny žuvací cukrík pod značkou Mentos bol vyrobený okolo roku 1950 v Holandsku. Cukríky majú svoj typický oválny tvar s tvrdšou škrupinkou na povrchu a mäkkým žuvacím jadrom vo vnútri. U nás ich nájdete v príchutiach mint, spearmint, fruit, berry mix, cola, watermelon a najnovšie dva druhy v jednom balení - Watermelon/ Mango & Orange. Najobľúbenejšie sú plnené s mäkkým jadrom v konceptoch Pure Fresh, Pure White a Juice Blast. Portfólio žuvačiek je bohaté na rôzne druhy žuvačiek i druhy balení (veľké plastové dózy, praktické malé balenie - plastové dózy do vrecka, papierové krabičky flip top boxy).
Svieži pocit a žiarivý úsmev v každej chvíli dosiahnete pomocou nových originálnych žuvačiek Mentos Pure White Spearmint. V praktickom atraktívnom balení, ktoré sa zmestí do každého vrecka, nájdete 14 skvelých žuvačiek s mäkkým jadrom s extraktom z bieleho čaju. Žuvačky Mentos Pure White Spearmint navyše neobsahujú cukor.
Dlhotrvajúcu sviežosť objavíte aj v novinke Mentos Pure Fresh. Oválne žuvačky s mäkkým jadrom s extraktom zo zeleného čaju sú bez cukru s obsahom sladidla xylitol. V netradičnom balení, ktoré sa zmestuje do každého vrecka, nájdete 14 skvelých žuvačiek so sviežou mätovou príchuťou.
Žuvačky v Československu: Od zákazu k symbolu detstva
Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903. Komunisti ich označili za nehygienické, no pre túžbu verejnosti a obavu z importu zo Západu ich radšej znovu povolili.
Prvé žuvačky v Európe pochádzajú z Česka. Prvá svetová vojna zanechala stopy všade, no v prvej republike obchod a výroba vo Velimi znova prekvitali. Žuvačky i všetky ostatné cukrovinky boli žiadaným artiklom, ktorý sa vyvážal aj do zahraničia. Samozrejmosťou boli najmodernejšie stroje značky Lehmann a Kadema. Okrem cukroviniek sa tiež pražili kakaové bôby a až do druhej svetovej vojny bola fabrika jednou z najväčších výrobní dutých figúrok. Produkovala aj kultové mačacie jazýčky či napolitánky.
Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci. Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený. Žiaľ, niekedy sa stalo, že tetovačka nevyšla najlepšie.
Po druhej svetovej vojne sa na výrobu používal syntetický kaučuk. Pedro bol ružovej farby, tvarom pripomínal kváder s ryhami. Receptúra mala byť kópiou americkej. „Naše žuvačky na rozdiel od západných rýchlo strácali chuť, napriek tomu ich najmä deti dokázali žuť dlhé hodiny a niekedy aj dni,“ uvádza Stoličná. Popri Pedrovi sa vyrábali aj žuvačky značky Sevak, ktoré mali chrániť pred nachladnutím a angínou. Neskôr, v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa začali vyrábať aj ďalšie kultové žuvačky - Bajo. Mnohé z nich sa dali kúpiť jedine v Tuzexe.
„Najmä tie pre deti boli atraktívnejšie, pretože mali na obale rôzne obrázky,“ hovorí Jakubík.
Sladkosti z minulosti: Nostalgia a nezabudnuteľné chute
Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás dokážu preniesť späť do bezstarostných čias. S odstupom času dnešní dospelí s nostalgiou spomínajú práve na cukrovinky. Tento článok je venovaný sladkostiam, ktoré zmizli z pultov obchodov, ale zostali v našich spomienkach.
Vôňa mandarínok kedysi predznamenávala blížiace sa Vianoce. V rukách detí sa objavovali už na Mikuláša, keď si ich našli ukryté v balíčkoch v umytých čižmách. Keďže inokedy ako počas Vianoc sa u nás nepredávali, neraz v obľúbenosti tromfli aj mikulášske sladkosti.
Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce túžilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.
Keď mal niekto možnosť vycestovať na Západ, akosi povinne musel doviezť nejaké sladkosti, často aj pre širšiu rodinu. V mikulášskej čižme sa však objavovali aj cukrovinky z Tuzexu. Samozrejme, najväčšiu časť mikulášskych balíčkov tvorili sladkosti domácej výroby. Mnohé z nich však tiež kopírovali západné predlohy.
Od začiatku si veľkú popularitu získali napríklad tyčinky Deli. Na trhu sa objavili v roku 1980 v troch príchutiach. Nepoložilo ich ani otvorenie trhu o desať rokov neskôr, keď sa do obchodov dostali aj ich skutočné západné predlohy. Prežili však aj iné značky. Lentilky, ktoré sa v modernej podobe predávajú od roku 1954, sú rovnako populárne aj dnes. Každý deň sa vyrobí päť miliónov kusov lentiliek, ročne teda zákazníci zjedia 1 miliardu a 820 miliónov kusov týchto farebných cukríkov.
Niektoré slovenské sladkosti si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože pretrvali desaťročia a stále nám pripomínajú staré dobré časy. Hoci možno chutia trochu inak, stále majú svoje čaro.
Národná sladkosť a iné legendy
- Horalky: Národná sladkosť zo Serede. Horalky od pečivární Sedita môžeme s čistým svedomím považovať za národnú sladkosť. Táto obľúbená maškrta zo Serede nám úspešne pomáha zahnať hlad a chúťky na sladké už od roku 1965.
- Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi. U nich taká obyčaj, pije sa len pigi čaj - znie text piesne z roku 1988 od skupiny Zenit. Je v ňom kus pravdy, pretože legendárny Pigi čaj bol svojho času jediným porciovaným čajom v celom Československu. Pigi čaj, ktorý môžeme s čistým svedomím nazvať aj fenoménom medzi slovenskými čajmi, sa na domácom trhu drží už vyše 50 rokov, a ročne sa ním vraj naplní až 55 miliónov šálok.
- Deva: Návrat legendárnej čokolády. Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode. Hoci fabrika po zmene režimu viackrát zmenila aj majiteľa, v roku 2013 sa jej chopili bratia Kaiferovci z Košíc, ktorí chcú tento čokoládový výrobok opäť dostať do povedomia ľudí - najmä mladšej generácie.
- Snehulky: Mentolové cukríky z Figara. Medzi nestarnúce cukrovinky rozhodne patria aj Snehulky, mentolové cukríky z výroby najstaršej slovenskej cukrovinkárskej fabriky FIGARO. Ich história siaha do roku 1969, kedy ich receptúru vymyslel dlhoročný pracovník a vedúci výroby fabriky FIGARO, Ing. Štrba. Snehulky si okamžite získali množstvo priaznivcov po celom Českloslovensku, a zaradili sa medzi prvé mentolové cukríky na osvieženie dychu v krajine. Tieto legendárne cukríky sa dodnes predávajú nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku a Maďarsku, a sú zaručeným osviežením v každom ročnom období.
- Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede. Ryžové Arizonky sa podľa tradičného postupu a rokmi overenej receptúry vyrábajú v závode B. M. Kávoviny v Seredi už od roku 1966. Šesťdesiat gramové balenie plné pastelovo sfarbených sladkých ryžových pochúťok zhltne na počkanie snáď každý z nás, a to bez rozdielu veku. Či ste malí a či veľkí, Arizonky zostávajú klasikou, ktorá nikdy neomrzí.
- Vinea: Konkurentka Kofoly. Najväčšia konkurentka Kofoly, Vinea, sa zrodila v roku 1973, kedy Vinárske závody v Pezinku obdržali štátnu zakázku, ktorej úlohou bolo vytvoriť konkurenciu pre zahraničné kolové a citrusové nápoje. Po páde komunizmu však pre Vineu nastali temnejšie časy, a jej produkcia sa začala postupne znižovať. Našťastie tento unikátny nápoj s hroznovou chuťou v polovici 90-tych rokov opäť vrátilo do hry vinárstvo Vitis Pezinok. V roku 2008 Vineu odkúpila spoločnosť Kofola a.s.
- BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá. O tom, že je receptúra BB pudingu jedinečná, svedčí aj fakt, že v regáloch našich potravín úspešne zotrváva takmer 70 rokov. Málokto však vie, že za jeho receptúrou stojí piešťanský lekárnik, ktorý pôvodne hľadal dietetickú výživu pre dojčatá. Aj keď sa prvotná výroba BB pudingu spustila v piešťanskom podniku Panvita, po vojne sa presťahovala do Slovakofarmy v Hlohovci. V polovici 50. rokov však výrobu BB pudingu prevzali Škrobárne Boleráz, ktoré preň zároveň dodávali kukuričný škrob. V 90-tych rokoch bol BB puding odkúpený spoločnosťou Dr. Oetker, ktorá ho vyrába dodnes.
- Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo. História najznámejšieho slovenského piva Zlatý Bažant siaha až do roku 1969, kedy bol v Hurbanove založený pivovar. Prečo práve Hurbanovo? Mohla za to atraktívna poloha tohto malého mestečka, ktoré sa vďaka svojej ideálnej klíme a úrode kvalitného jačmeňa stalo Mekkou slovenského pivovarníctva. Okrem toho je však okolie Hurbanova známe aj pre zvýšený výskyt bažantov, a presne tento fakt stál aj pri zrode názvu tohto zlatistého moku. Populárne slovenské pivo Zlatý Bažant bolo už 10 rokov po založení hurbanovského pivovaru vyvážané do 12 krajín, čím si zaslúžene získalo označenie svetové slovenské pivo. Zlatý Bažant bol taktiež prvým pivom v Československu, ktoré sa začalo predávať v plechovkách, a to konkrétne v roku 1971.
- Kukuričné chrumky MIVA: Kto by nezbožňoval túto tradičnú slanú pochúťku, ktorá nesmie už roky chýbať v žiadnej správnej slovenskej krčme či bufete? Kukuričné arašidové chrumky od nitrianskej spoločnosti MIVA, ktoré sa vyrábajú od roku 1974, však nájdeš aj na pultoch supermarketov. Obľúbené chrumky sú už od čias socializmu vyhľadávanou pochúťkou na každej oslave, či len tak, pri posedení s priateľmi.
Sladkosti, ktoré zmizli z pultov
Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi.
Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.
- Vlnky: Legendárny keksík z Opavy. Keks Vlnky sa začal vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek. Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem.
- Rumové pralinky: História lahodných rumových praliniek sa datuje až do roku 1965. Pralinky prežili aj pád socializmu a rozdelenie Československa. V roku 2014 prešiel ich obal dizajnovou zmenou, no dnes už na nich môžeme iba spomínať.
- Resanka: Pre dnešných školákov je Resanka neznámym pojmom, ale pre narodených v 90. rokoch bola veľkým hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za pár korún pochutnali na sladkom croissante plnenom rôznymi príchuťami. Okrem sladkej náplne sme v Resanke našli aj nálepky, ktoré sme zbierali a lepili do albumu.
Ďalšie spomienky na sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú:
- Miláčik
- Sójová čokoláda
- Čokoláda Barila
- Zmrzlina Polárka
- Jahodová dreň
- Zoretka
- Zemiakový cukor
- Zmrzlinka
- Košický krém
- Farebné malinovky
- Ovocný jogurt
Spomienky na sladkosti z detstva vyvolávajú úsmev na tvári. Mikuláš už čoskoro príde a obdaruje všetky deti, ktoré poslúchali. Mandarínky, arašidy, extrémne tvrdé žuvačky či mentolky nemohli chýbať žiadnemu dieťaťu v čižmičke. Teraz u nás dostať kúpiť čokolády či cukríky od výmyslu sveta.
Spomienky na detstvo sú spojené aj s cukríkmi ako Bonpari (vyrábané od roku 1977) a Lentilky (vyrábané od roku 1907, veľkovýroba od roku 1954).
Sladkosti, které se jedly za minulého režimu: Pamatujete na ně?
Prípady súvisiace so žuvačkami a mladistvými
V roku 2009 došlo aj k prípadom, kde žuvačky figurovali v spojitosti s trestnou činnosťou mladistvých. Prázdninové dni si zrejme krátili štyria tínedžeri, medzi nimi aj jedno dievča, ktorí vykradli novinový stánok. Štvorlístok už čelí obvineniam z krádeže. Traja mladíci (16, 16 a 18 r.) a šestnásťročná dievčina sa vlámali do novinového stánku na Odborárskej ulici v Novom Meste nad Váhom. Odniesli si cigarety a žuvačky za 325 eur.
Ako agentúru SITA informovala trenčianska policajná hovorkyňa Katarína Hlaváčová, jeden z chlapcov - šestnásťročný Michal vykradol aj stánok na Železničnej ulici. Ulakomil sa na cukrovinky, nealkoholické nápoje a mrazené výrobky, čím spôsobil škodu za asi 550 eur. Trestná sadzba je v takýchto prípadoch až dva roky, mladistvým sa znižuje na polovicu.
Mimo témy: Ples v opere a spoločenské prešľapy
Nechýbajú ani menej vážne témy, ktoré sa v roku 2009 objavili v súvislosti s verejne známymi osobnosťami. Zdena Studenková si dala pančušky k sandálikom, podnikateľ odhodil žuvačku na červený koberec. BRATISLAVA - Nehviezdili! Každým rokom býva na Plese v opere trapasov menej a menej. Ale ani jedenásty ročník nebol ten prelomový, na ktorom by sa nenašla ani jedna chybička. O najväčší prešľap sa postaral podnikateľ Roman Donoval, ktorý odhodil žuvačku na červený koberec. Prešvihla to aj Zdena Studenková (56) pančuškami v remienkových sandáloch. Tak toto by sa naozaj nemalo stávať! Podnikateľ prišiel na Ples v opere so žuvačkou v ústach. Jeho prežúvanie sa naozaj nedalo nevšimnúť. Donoval však svoj prešľap zaklincoval tým, že siahol do úst a... Žuvačku vyhodil na červený koberec!
Strieda to! V roku 2009 prišla Studenková na ples v pomerne gýčových šatách. Rok nato túto prestížnu udalosť moderovala a vyzerala tip-top. Tento raz jej to však opäť príliš nevyšlo. Leopardí vzor nie je práve najvhodnejší. Navyše, blondínka si obliekla silonkové pančušky napriek tomu, že na nohách mala sandále. A to je považované za faux pas. Možno trochu staromódne pravidlo, ale... Dáma by mala na ples prísť v mužskom sprievode. Jednou z dôležitých súčastí plesu je totiž tanec. A valčík sa naozaj netancuje s kamarátkou. Okrem toho, Vendula a jej spoločníčka zvolili príliš podobné šaty, čo tiež nie je obvyklé. Ples je výnimočná príležitosť, kde by každá žena mala vyzerať jedinečne. Budúci manžel Sisy Sklovskej tiež šliapol vedľa. Páni by mali mať tmavé oblečenie s maximálne vlasovým prúžkom, pán Lelkeš si však vzal vzorované sako. Ďalšiu vzorku nájdeme na jeho motýliku a šerpe, ešte aj košeľa je rebrovaná. Všetkého priveľa škodí!
