Plytvanie potravinami na Slovensku: Rozsiahly problém s vážnymi dôsledkami

Plytvanie potravinami predstavuje celosvetový problém, ktorý má významný a negatívny dopad na naše životné prostredie. Keď vyhadzujeme nezjedené jedlo, spolu s ním končia v koši aj vzácne prírodné zdroje ako voda, pôda, energia a práca, ktoré boli spotrebované pri jeho pestovaní, spracovaní a distribúcii.

Uhlíková stopa potravinového odpadu je alarmujúca - predstavuje až 3,5 miliardy ton oxidu uhličitého, čo zodpovedá 8 % celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Len Čína a USA majú väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad. Až 28 percent poľnohospodárskej pôdy na svete, čo je 1,4 miliardy hektárov, sa využíva na produkciu potravín, ktoré sa napokon stanú odpadom. Táto plocha sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu dohromady.

Na celom svete sa každý rok vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo je až jedna tretina všetkých vyrobených potravín. V Európskej únii toto číslo dosahuje až 89 miliónov ton ročne, pričom len z domácností pochádza približne 37 miliónov ton. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) Slováci ročne vyhodia do kontajnerov 900 tisíc ton potravín.

Plytvanie potravinami je tiež neetické vzhľadom na problém chudoby vo svete. 870 miliónov ľudí na svete trpí hladom, zatiaľ čo v celej Európskej únii žije na hranici chudoby 79 miliónov ľudí. Na Slovensku sa tento počet pohybuje okolo 715 tisíc ľudí.

Plytvanie potravinami v období rokov 2010 - 2016 prispelo k 10 % emisií plynov zodpovedných za globálne otepľovanie. Väčšina potravinového odpadu na Slovensku končí na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Problémom sú nielen spotrebitelia, ale aj farmári, spracovatelia, dodávatelia a prevádzky ako reštaurácie, hotely, rýchle občerstvenie a obchody s potravinami, ktoré produkujú státisíce ton odpadu ročne.

Príčiny a dôsledky plytvania potravinami

Podľa prieskumu agentúry Ipsos Slováci vyhodia mesačne potraviny v hodnote približne 30 eur na osobu, čo predstavuje ročne 360 eur na osobu, ktoré skončia v koši. Najčastejšie sa vyhadzuje čerstvé pečivo, ovocie a zelenina. Zbytočne veľké nákupy často vedú k nadmernému plytvaniu. Sociológ Jakub Šajban z agentúry Ipsos poukazuje na to, že impulzívne nakupovanie a emócie hrajú silnú rolu, rovnako ako nedostatok času na nákupy, čo vedie k nákupu lákavých produktov bez premyslenia ich skutočnej potreby. Veľkým problémom je aj nakupovanie potravín, keď je človek hladný.

Najviac potravinového odpadu vzniká počas sviatkov, najmä cez Vianoce. Podľa prieskumu agentúry A.K.O. pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR približne 23 % Slovákov priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla. Až 74 % respondentov uviedlo, že navarili viac, ako sa zjedlo, a v 34 % prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.

Globálne sa odhaduje, že ročne sa vyhodí približne 931 miliónov ton jedla, čo je takmer 17 % všetkých dostupných potravín. Približne 40 - 50 % komunálneho odpadu na Slovensku tvorí biologický odpad. Bežný Slovák vyprodukuje priemerne okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú až 900 tisíc ton ročne).

Plytvanie potravinami znamená plytvanie zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo.

Ako predchádzať plytvaniu potravinami?

Existuje množstvo nápadov a riešení, ako predísť vzniku alebo aspoň znížiť množstvo potravinového odpadu, ušetriť peniaze a znížiť negatívne dopady na životné prostredie.

Tipy pre domácnosti:

• Plánujte si nákupy: Kupujte len to, čo naozaj potrebujete. Pred nákupom si skontrolujte domáce zásoby a vytvorte si nákupný zoznam. Nekupujte potraviny zbytočne do zásoby. Nakupujte mimo hladu.
• Nakupujte nebalené potraviny: Ak je to možné, uprednostnite nebalené potraviny (ovocie, zelenina, pečivo), aby ste si mohli nabrať len potrebné množstvo a znížiť tak aj množstvo odpadu z obalov.
• Rozumne s dátumami spotreby: Dátum minimálnej trvanlivosti (napr. na cestovinách, sušienkach) je orientačný - potraviny sú často konzumovateľné aj po jeho uplynutí. Dátum spotreby/Spotrebujte do (napr. na jogurtoch, mäse) je záväzný pre zdravie.
• Správne skladovanie: Potraviny so starším dátumom spotreby ukladajte dopredu na poličky, aby ste ich stihli včas skonzumovať. Riaďte sa odporúčaniami výrobcov na skladovanie. V chladničke uchovávajte potraviny pri teplote 1 až 5 °C. Potraviny z otvorených balení prekladajte do uzatvárateľných nádob.
• Primerané porcie: Radšej si naberte na tanier menej a v prípade potreby si doložte.
• Spotrebujte všetko: Zo zvyškov jedál a nedojedených potravín pripravte nové pokrmy, ako sú guláše, šaláty, nátierky. Nebojte sa experimentovať v kuchyni. Starší chlieb môžete zapiecť, prezreté ovocie použiť do dezertov či kokteilov.
• Mrazenie: Chlieb, mäso, ryby, zelenina, ovocie, bylinky a mliečne výrobky dobre znášajú mrazenie.
• Darujte prebytky: Ak máte doma prebytok potravín, ponúknite ich známym alebo darujte sociálne slabším ľuďom či organizáciám.
• Kompostovanie: Šupy zo zeleniny a ovocia, zvyšky varenej stravy a pokazené potraviny môžete skompostovať a získať tak kvalitné hnojivo.

Tipy pre prevádzky:

• Sledujte a zaznamenávajte odpad: Pravidelne sledujte a zaznamenávajte množstvo vznikajúceho potravinového odpadu na presné štatistiky.
• Objednávajte menšie množstvá: Objednávajte menšie množstvá pečiva a chleba v kratších intervaloch, aby ste lepšie odhadli záujem kupujúcich a zabezpečili čerstvý tovar.
• Správne skladovanie: Zabezpečte správne skladovanie potravín, aby ste zachovali ich čerstvosť a predišli pokazeniu.
• Rotácia tovaru: Potraviny so skorším dátumom spotreby umiestňujte dopredu v policiach a pravidelne ich kontrolujte.
• Darujte nepredané potraviny: Potraviny, ktoré sa nepredali alebo hrozí, že sa nepredajú a sú požívateľné, darujte Potravinovej banke Slovenska, občianskym združeniam alebo charitatívnym organizáciám.
• Vytvárajte vlastné projekty: Zvážte vytvorenie vlastných projektov na darovanie nepredaných a požívateľných potravín.
• Triedenie odpadu: Trieďte odpad z potravín podľa jeho ďalšieho zhodnotenia (kompostárne, bioplynovej stanice, skrmovanie).
• Minimalizujte orez a zvyšky: Pri príprave jedla sa vyhnite zbytočným orezom mäsa, rýb, zeleniny a ovocia. Zo zvyškov potravín pripravte iné jedlá.
• Plánujte menu: Starostlivo plánujte menu tak, aby ste vedeli využiť zvyšné potraviny z predchádzajúceho dňa.
• Rôzne veľkosti porcií: Zaveďte v jedálnom lístku rôzne veľkosti porcií.
• Zabaľte nezjedené jedlo: Ak zákazník nedojede svoje jedlo, ponúknite mu možnosť zabaliť si ho do ekologického obalu.

Európsky týždeň znižovania množstva odpadu (EWWR) je najväčšou kampaňou na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu v Európe, ktorá sa každoročne zameriava na špecifickú tému, vrátane potravinového odpadu.

Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie a uvedomili si, že plytvanie potravinami je plytvanie prírodnými zdrojmi, prácou aj energiou, a je nemorálne voči ľuďom, ktorí trpia hladom.

tags: #plytvanie #jedla #na #sslovensku