Zabezpečiť hygienické a pohodlné prostredie by malo byť na prvom mieste v starostlivosti o imobilného pacienta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor. Nikdy nekŕmte pacienta poležiačky alebo ak má zaklonenú hlavu. Ak sa pacient nevie sám posadiť, je nevyhnutné ho polohovať do polosedu tak, že ho objímeme, chytíme za ramená a vytiahneme do sedu. Ak máte na lôžku svojho blízkeho v domácnosti a k dispozícii vozík, mali by ste zabezpečiť, aby pacient mohol sedieť na vozíku za stolom s ostatnými členmi rodiny.
Čistota je polovica života. Jednoduché vylepšenia ako sú podbradníky pomáhajú v udržiavaní hygieny pacienta, ako aj jeho okolia. Podbradníky chránia pred umazaním zvyškami potravy a tekutín odev pacienta, obliečky a bielizeň. Fólie zabraňujú pretekaniu a vrecko umiestnené v spodnej časti podbradníka zachytáva zvyšky potravín.
Špecifické potreby stravovania u rôznych skupín pacientov
Rôzne skupiny pacientov majú špecifické nutričné potreby, ktoré je potrebné zohľadniť pri zostavovaní jedálnička.
Stravovanie starších pacientov
Starší pacienti majú spomalený metabolizmus a zníženú fyzickú aktivitu, preto potrebujú nižší energetický príjem, aby sa nezvyšovala telesná hmotnosť. Často trpia problémami, ako je strata zubov, zmeny na sliznici ďasien, zubné protézy a znížená produkcia slín, čo vedie k slabšiemu požutiu potravy. Obmedzený príjem mäsa a surového ovocia, ktorý nahrádzame kašovitou stravou, mletým mäsom, ovocím vo forme šalátov, štiav.
Stravovanie detských pacientov
Strava detí od 1 roka sa zavádza postupne a kŕmi ich sestra. Je podobná strave dospelým s vyšším obsahom mlieka. Dôležité je, aby sa strava pripravovala vždy čerstvá. Po kŕmení sa deťom pomáha odgrgnúť a podáva sa im čaj.
Špecifické aspekty stravovania v zdravotníckych zariadeniach
Stravovanie v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach predstavuje špecifickú oblasť, kde sú štandardy podávania jedla obzvlášť prísne. Dôvodom je oslabená imunita pacientov a ich zvýšená náchylnosť na infekcie.
Diétny systém v nemocniciach
V nemocniciach sa obvykle používa jednotný diétny systém, ktorý pozostáva zo zoznamu diét označených číslom alebo pomenovaním. Klasická diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie. Diétu vždy ordinuje lekár a za prípravu zodpovedá diétne oddelenie a asistent výživy.
Príklady špeciálnych diét:
- Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Sú to funkčné poruchy žalúdka, funkčná žalúdočná dyspepsia, poruchy sekrécie (hyperacidita), chronický zápal žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia žalúdka a žlčníka v pokojovom štádiu. Ďalej sem patria horúčkovité stavy a stavy po infarkte myokardu.
- Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov. Pre diabetikov mladšieho veku alebo s väčšou energetickou spotrebou platí jej modifikácia (prepočet jedálneho lístka na množstvo výmenných sacharidových - chlebových jednotiek).
Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona - Zabezpečenie diétneho stravovania - je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie deti/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi/žiakmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami (napr. cukrovka, potravinové alergie, a pod.).
Spôsoby prepravy jedál v nemocniciach
Existujú rôzne spôsoby prepravy jedál pacientom v nemocniciach. Klasický spôsob je vozíkový systém, kde sa jedlo rozváža na vozíkoch. Modernejší je podnosový systém, kde má každý pacient na podnose uvedené meno a číslo diéty. Taniere s teplým jedlom sa vkladajú do obalu, ktorý udrží teplo, prípadne sa podnosy vkladajú do kulinára (kontajnera).
- Vozíkový systém (klasický spôsob prepravy)
- Podnosový systém (modernejší spôsob prepravy), každý pacient má na podnose meno a číslo diéty, taniere s teplým jedlom sa vložia do obalu, kt. udrží teplo, prípadne sa podnosy vkladajú do kulinára (kontajner).
Bezpečné a hygienické stravovacie praktiky
V oblasti stravovania, najmä v cateringu, je kvalita jedla definovaná nielen chuťou a estetickou prezentáciou, ale predovšetkým bezpečnosťou a zdravotnou nezávadnosťou. Profesionálne cateringové spoločnosti si musia byť vedomé, že podávanie jedál pre väčší počet hostí so sebou nesie obrovskú zodpovednosť za ich zdravie a pohodu. Dôsledné dodržiavanie štandardov v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín je absolútnou nevyhnutnosťou. Bezpečné a hygienické stravovacie praktiky sú základným pilierom profesionálneho cateringu. Zaručujú nielen zdravotnú nezávadnosť podávaných jedál, ale aj pocit istoty a spokojnosti u klientov a hostí. Dodržiavanie hygienických pravidiel nie je len formalitou - je to kľúč k dôvere klientov.
Výber kvalitných a čerstvých surovín
Základom každého bezpečného a chutného jedla sú kvalitné, čerstvé a overené suroviny. Je nevyhnutné uprednostňovať dodávateľov, ktorí sú dôveryhodní a preukazujú vysoké štandardy v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín. Dôkladná kontrola surovín pri preberaní je rovnako dôležitá - treba sa zamerať na dátum spotreby, vzhľad a celkovú kvalitu.
Správne skladovanie a manipulácia so surovinami
Po výbere kvalitných surovín nasleduje ich správne skladovanie a manipulácia. Potraviny sa musia uchovávať pri presne stanovených teplotách a oddelene podľa druhu, aby sa predišlo krížovej kontaminácii. Napríklad, surové mäso by nikdy nemalo prísť do kontaktu s hotovými jedlami alebo zeleninou určenou na priamu konzumáciu. Dôležité je tiež pravidelné monitorovanie teplôt v chladničkách a skladoch.
Bezpečná príprava jedál
Samotná príprava jedál je kritickým bodom, kde sa dajú ovplyvniť mnohé riziká. Dôsledné dodržiavanie správnych teplôt pri varení a pečení je nevyhnutné na elimináciu škodlivých mikroorganizmov.
Bezpečnosť potravín za pár sekúnd
Výživa imobilných a dlhodobo chorých pacientov
Pri ošetrovaní chorých, najmä imobilných, môže byť znížený príjem tekutín a stravy cez ústa, alebo absolútna porucha prehĺtania. Často takýchto pacientov v akútnom štádiu kŕmime sondou, ktorá sa zavádza do žalúdka priamo cez nosovú dierku. Výživa významne ovplyvňuje celkovú úroveň zdravotného stavu a aj dĺžku života. Kachexia je závažným problémom, ktorá vzniká pri poruchách stravovania a prehĺtania. Včasná enterálna výživa pacientov významne redukuje prípadné komplikácie. Patrí medzi moderné klinické paralely parenterálnej výživy. Prednosťou v jej podávaní je vylúčenie rizík vyplývajúcich z katetrizácie veľkých žíl (centrálny venózny katéter), dlhodobého zavedenia žilových vstupov, fyziologickejšia kompenzácia prípadných kvalitatívnych deficitov parenterálnej výživy, možnosť plného zabezpečenia nutričných potrieb pacientov.
Podávanie stravy sondou
Cieľom edukácie je naučiť techniku podávania stravy, tekutín a liekov sondou rodinu pacienta. Pri príprave alebo otvorení výživy dodržiavajte hygienické zásady, v chladničke je možné stravu skladovať do 24 hodín. Nikdy nenechávajte otvorenú fľašu s výživou na teplom alebo slnečnom mieste. Pri stravovaní vysaďte pacienta do sedu na posteli, alebo ho posaďte do kresla (ak to dovoľuje jeho zdravotný stav). Pred každým podávaním novej dávky je nutné odsať žalúdočný obsah a tak sa presvedčiť, či je žalúdok prázdny. Pokiaľ je v žalúdku výživa, dávku nepodávajte, odčerpaný obsah opätovne vstreknite do žalúdka. Koniec sondy otvorte, napojte striekačku a pomaly aplikujte dávku nad úrovňou žalúdka. So sondou nemanipulujte, nezasúvajte dovnútra, nevyberajte. Prípadnú komplikáciu riešte vždy v spolupráci s obvodným lekárom. Kontrola sondy: pred podávaním stravy, po kašli, zvracaní, pri spätnom návrate stravy do dutiny ústnej, pri zmene dĺžky sondy. Výmena sondy: ŽS - obvodným lekárom, po 3- 4 týždňoch, aby nevznikli dekubity.
Príprava domácej sondovej stravy
Zmesi na enterálnu výživu sa pripravujú komerčne už ako tekutá strava (k okamžitému použitiu), alebo si ich môžete pripraviť z prášku doma. Štandardne by dávka mala obsahovať bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály, vitamíny a energetická hodnota by mala byť 4,2 kJ/ml. Dospelý človek potrebuje zvyčajne 300-500 ml zmesi na jedno kŕmenie. Príjem tekutín za 24 hodín je cca 2 litre, čo je aj denná potreba plne pripravenej výživy cez ŽS. Pri takejto výžive, ale stále platí: Ak pacient prijíma tekutiny aj ústami, aj keď v malých dávkach treba to skúšať aj naďalej. Ale pozor, nie ak pacientovi zabieha, alebo nedokáže prehltnúť podávanú stravu! Kuchynská príprava spočíva vo výrobe z bežných surovín a upravená je v mixéri, za prísnych hygienických podmienok. Pri takejto príprave treba mať na zreteli, že strava, ktorá pôjde do sondy musí byť poriadne rozmixovaná a zriedená, aby bola viac tekutá ako kašovitá, aby sa Vám neupchala sonda. Vhodné sú polievky (vývary z mäsa, bujóny), omáčky (pasírované, slabá rajčiaková, smotanová,..), múčniky (riedky puding, krupica, smotana). Do jedálneho lístka zaraďujeme dostatok ovocia, zeleniny, dbáme na správnu kalorickú a biologickú hodnotu potravy a jej pestrosť.
Polymérová výživa, ktorá sa vyrába vo väčšom balení a to od 400 - 1000 ml. Všetky prípravky enterálnej výživy je možné dostať aj na lekársky predpis (s rôznym doplatkom), ktorý Vám môže napísať Váš obvodný lekár. Plná dávka tekutej enterálnej výživy 2000 ml zaistí minimálne odporúčaný denný prísun energie, vlákniny, minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov. Môže slúžiť aj ako doplnok Vami pripravenej stravy doma, kedy ako doplnok stačia 2-3 balenia medzi jedlami po 200 ml. Týmto materiálom chceme pomôcť najmä rodinným príslušníkom pacientov so zavedenou sondou. Ak pacient odchádza z neurologického oddelenia a má zavedenú ŽS, sestry Vás poučia a naučia, ako máte kŕmiť pacienta doma a ako sa starať o sondu. Ak máte nejaké problémy, týkajúce sa sondovej stravy, na ktoré by sme Vám vedeli odpovedať, môžete sa obrátiť aj na vedúcu sestru tohto oddelenia.
Voda je hlavnou zložkou tkanív a prostredím, v ktorom prebieha väčšina chemických reakcií v tele. Dostatočný príjem tekutín je preto nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu.