Mäso z Poľska: Kvalita, bezpečnosť a dôvera spotrebiteľov na Slovensku

Z Poľska prichádzajú na Slovensko často potraviny, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Poľsko je zároveň popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ. V súčasnej dobe však krajinou otriasa potravinový škandál týkajúci sa predaja mäsových výrobkov, po konzumácii ktorých zomrel muž a ďalšie dve ženy skončili v nemocnici.

Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku dlhodobo rezonuje. Aj v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 sa písalo, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ.

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR našla po dlhšom čase pokazené kuracie mäso. Kuracie prsia pochádzali z Poľska. Mäso sa našlo v Košiciach v prevádzke DALTON spol. s. r. o., Napájadlá 1/A, 042 47 Košice. Vo vzorke bola zistená prítomnosť Salmonelly Enteritidis.

Východné Slovensko sa stalo dejiskom rozsiahlych kontrol mäsa po tom, ako Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR dostala oznámenie o dodávke hovädzieho mäsa z rizikových prevádzkarní v Poľsku do troch prevádzok na Slovensku. Táto situácia vyvolala obavy spotrebiteľov a zvýšila pozornosť na pôvod a kvalitu mäsa, ktoré sa dostáva na slovenský trh.

Hovädzie mäso z bitúnku v poľskom meste Lodž sa dostalo aj do štyroch reštaurácií v Košiciach a jednej školy v okrese Košice - okolie. Denníku KOŠICE:DNES to povedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - okolie Štefan Karahuta. Poľskom otriasa škandál po reportáži televízie TVN24. Jej novinári sa zamestnali na bitúnku v Lodži a natočili, ako tam v noci privážajú choré kravy a býky, ktoré nevládzu stáť na nohách. Mäso z chorých zvierat tam po porážke spracovávali, pričom pracovníci mali za úlohu odrezávať zhnité kusy. Pri usmrtení zvierat nebol žiaden veterinár, ktorý má podľa legislatívy skontrolovať nezávadnosť mäsa. Mäso z tohto bitúnku dodával poľský distribútor aj živnostníkovi Ladislavovi Cabaiovi z obce Bidovce. Ten ho potom ďalej predával košickým reštauráciám aj školským jedálňam.

Oznámenie, že produkty z problémového bitúnku boli dodané do Bidoviec aj ďalších dvoch prevádzok na východe Slovenska dostali slovenskí inšpektori od poľských orgánov cez systém rýchleho varovania Európskej komisie. V stredu urobili u Cabaia kontrolu a v priebehu dvoch dní s ním na veterinárnej správe v Košiciach spisovali zápisnicu a kontrolovali doklady. Tvrdia, že u neho nezistili žiadne porušenie predpisov. „Mäso mal riadne označené a mal všetky potrebné doklady. On nemá oprávnenie posúdiť zdravotnú nezávadnosť a kvalitu mäsa, pretože nie je odborník. To je úlohou reštauračných prevádzok, ktoré na to majú vyškolených kuchárov,“ povedal Karahuta.

Šéf veterinárov dodáva, že je presvedčený, že poľský obchodník nedodal Cabaiovi mäso z chorých či uhynutých kráv. Vysvetľuje to tým, že mäso, ktoré od neho nakúpil, pochádzalo z porážky sedem dní predtým, ako reportéri natočili na bitúnku šokujúce zábery. Cabaia veterinárna správa registruje ako prepravcu produktov živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi a odberateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkárne. Žiadnu inú činnosť s mäsom nevykonával. Má jednu chladiarenskú dodávku, ktorou rozváža tovar do zariadení verejného stravovania v okolí. Denníku KOŠICE:DNES povedal, že po prepuknutí škandálu volal svojmu poľskému partnerovi, ktorí ho uistil, že na bitúnku v Lodži dáva zabíjať svoj dobytok, ktorý potom spracuje na vlastnej rozrábke. Cabai tvrdí, že s ním obchoduje päť rokov.

V Bidovciach má predajňu s mäsom pri svojom rodinnom dome Jaroslav Krajňák. Cabaia pozná, ale vraví, že od neho ani Poliakov nenakupuje. „Je to moja konkurencia. Ja by som žiaden šmejd nezobral. Robím s mäsom štyridsať rokov, viem rozoznať kvalitu. Som vyučený mäsiar, on nie,“ povedal.

Po podnete veterinárnej a potravinovej správy včera do reštaurácií a školských jedálni vyrazili na kontroly regionálni hygienici výživy. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyplýva, že ak tam našli nejaké poľské mäso, pozastavili jeho predaj. Stiahli ho z trhu „Hygienici okamžite po obdržaní informácií začali cielené kontroly v zariadeniach spoločného stravovania so zameraním sa na výskyt nevyhovujúceho hovädzieho mäsa, zistenie jeho prípadnej ďalšej distribúcie a zabezpečenie jeho stiahnutia z trhu,“ uviedla Dáša Račková z komunikačného referátu úradu. Doplnila, že mäso z rizikového bitúnku nakúpili aj ďalšie dve školské stravovacie zariadenia v Košickom kraji a dve reštaurácie v Prešovskom kraji.

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje ku dňu 1. 2. 2019 do 12.00 h 15 zariadení spoločného stravovania (na základe obdržaných dokumentov zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy), do ktorých bolo distribuované hovädzie mäso z inkriminovaného poľského bitúnku. Mäso sa do zariadení spoločného stravovania (reštaurácie, predškolské, školské zariadenia) dostalo od dodávateľov, ktorých kontrola spadá do kompetencie orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe hlásených dodávok skontrolovali 14 zariadení spoločného stravovania (ZSS), pri ktorých sa zistilo: inkriminované hovädzie mäso bolo dodané do skontrolovaných zariadení v celkovom množstve cca. 520 kg a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov, napr. guláš, hovädzie varené s omáčkou, sviečková na smotane v danej súvislosti neboli hlásené zo strany konzumentov skontrolovaných zariadení žiadne zdravotné komplikácie. Kontrola jedného zariadenia spoločného stravovania práve toho času prebieha, informáciu o možnom dodaní poľského hovädzieho mäsa do tohto ZSS obdržal ÚVZ SR dnes, teda 1.02.2019.

Pri kontrolách boli zistené rôzne nezrovnalosti, ako napríklad nesprávne informovanie zo strany orgánov štátnej a veterinárnej správy (ÚVZ SR boli zaslané za účelom vykonania kontrol aj prevádzky, v prípade ktorých sa pri kontrole zistilo, že nejde o zariadenia spoločného stravovania, ale o predajne potravín, ktorých kontrola nespadá do kompetencií regionálnych úradov verejného zdravotníctva), ďalšie nezrovnalosti boli v poskytnutých informáciách o dodaných množstvách hovädzieho mäsa alebo jeho pôvodu. Regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neustále vykonávajú intenzívne kontroly po celom Slovensku v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS) so zameraním sa na výskyt inkriminovaného hovädzieho mäsa, zabezpečenie jeho stiahnutia z trhu, zistenia spôsobu likvidácie a zistenia prípadnej ďalšej distribúcie (iným odberateľom, najmä iným zariadeniam spoločného stravovania). Kontroly po celom Slovensku hlavný hygienik SR Ján Mikas nariadil už 29. januára, kedy bolo zo strany Poľska deklarované, že inkriminované hovädzie mäso sa nedostalo za poľské hranice.

Celý systém nákupu surovín je v kompetencii jednotlivých prevádzkovateľov zariadení školského stravovania. Prevádzkovatelia sú plne zodpovední za nastavenie podmienok verejného obstarávania, ktoré je v ich kompetencii. Kontrolu na úseku zariadení školského stravovania vykonávajú pracovníci odborov hygieny detí a mládeže na jednotlivých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva buď cielene alebo v zmysle plánu kontrol. V prípade kontroly mäsa sa kontroluje jeho vysledovateľnosť. V prípade, že sa do niektorých školských stravovacích zariadení dostane nevyhovujúce mäso, ide o porušenie povinností prevádzkovateľov zariadení školského stravovania, nakoľko v zmysle metodiky materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, vypracovanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR je povinnosťou prevádzkovateľov žiadať doložiť všetky relevantné dokumenty pri obstarávaní tovaru. V tejto oblasti plánujeme intenzívne spolupracovať so zodpovednými pracovníkmi Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pracovníci odborov hygieny detí a mládeže realizujú spoločné odborné semináre s metodičkami školského stravovania pri okresných úradoch, ktoré taktiež v rámci kontrol sa zameriavajú najmä na kontrolu dokumentácie. Potrebné budú zvýšené kontroly ako zo strany odborných pracovníkov regionálnych úradov v SR, tak zo strany metodičiek školského stravovania, či si prevádzkovatelia plnia všetky svoje povinnosti. Predpokladom úspešnej prevencie je včasné informovanie zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá je orgánom úradnej kontroly potravín na tomto úseku.

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykonala úradné kontroly u troch odberateľov v okrese Košice-okolie a Bardejov. O ďalšej distribúcii do zariadení spoločného stravovania z týchto prevádzok bol informovaný Úrad verejného zdravotníctva. „Prostredníctvom systému rýchleho varovania sme dňa 31. januára 2019 dostali informáciu o ďalších dodávkach hovädzieho mäsa na územie SR," upozornila veterinárna a potravinová správa na svojej webovej stránke. Podľa veterinárov ide o prevádzky: Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín; Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa; Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa; Eva Odreašova, Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa; Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15; Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa. „V týchto prevádzkarniach budú vykonané úradné kontroly príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami," dodala ŠVPS.

Ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš na brífingu v Ivachnovej informoval, že takmer 300 kilogramov mäsa z rizikového hovädzieho dobytka z Poľska bolo distribuovaných do reštaurácií a škôl na Slovensku. Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Podľa Bíreša jedna z týchto prevádzok ani nebola schválená. Na základe distribučného listu je deklarácia, že všetko rizikové mäso išlo do zariadení verejného stravovania. „Systém garancie poľského mäsa znovu stratil na hodnote. Nie je to prvýkrát. Ťažko povedať, či títo traja dovozcovia prijali mäso preto, lebo ich oslovila cena, ale určite to nebola zdravotná bezpečnosť a kvalita mäsa," povedal ústredný riaditeľ ŠVPS. Dodal, že informácie už posunuli Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý ich prešetruje. Spätnú väzbu zatiaľ nemajú. „Veľmi ma mrzí, že to išlo do verejného stravovania. Najmä ma mrzí to, že je tam citlivá skupina detí, ktoré toto mäso konzumovali," skonštatoval Bíreš. Slovenský agrorezort hneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso.

Škandál s mäsom z chorých zvierat vypukol po tom, ako sa na verejnosť dostalo video z poľského bitúnku, ktoré ukázalo, ako takéto mäso spracovávali pre jeho následný predaj. Hygienici zisťujú, či mäso nie je pre ľudí nebezpečné, odkiaľ pochádza a či neobsahuje napríklad antibiotiká. Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takéhoto mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota. Podľa odborníkov si treba dávať pozor najmä na mäso predávané na trhu alebo z dodávok, ktoré jazdia po dedinách najmä na severe a východe Slovenska. Poľská polícia vyšetruje bitúnok podozrivý z nelegálneho obchodu s chorým dobytkom. Reportáž odhalila „nelegálne aktivity, aké bitúnok vykonával zámerne v noci, aby sa vyhol úradnému dohľadu“. Hlavný poľský veterinár Panel Niemczuk uviedol, že reportáž odhaľuje nelegálne aktivity.

Viaceré európske krajiny sú na nohách po tom, ako sa objavili informácie o nebezpečnom kuracom mäse z Poľska. To môže obsahovať baktériu, ktorá spôsobuje salmonelózu. Jeden človek v Rakúsku už dokonca na toto ochorenie aj zomrel. Ako informuje rakúsky portál Krone, u našich susedov evidujú 27 nakazených a jedno úmrtie. Išlo o 60-ročného muža. Prvé vyšetrovanie ako zdroj nákazy označilo hydinu z poľskej produkcie určenú na výrobu kebabových špízov. Počet ľudí nakazených salmonelou pribúda. Viac ako 100 pacientov evidujú aj v Nemecku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Nórsku či Veľkej Británii, pričom niektorí z nich sa stále musia liečiť v nemocniciach. Potvrdzujú to aj informácie, ktoré zverejnila Európska komisia o tom, kde sa nachádzajú nebezpečné potraviny.

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky poukázala na to, že nakazené poľské mäso našli aj na Slovensku. Konkrétne ide o kurací stehenný plátok chladený, ktorý sa našiel v prevádzke Domäsko, s. r. o. v Lieskovci.

Úrad verejného zdravotníctva informuje o tom, že salmonelóza patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia tráviaceho systému. „Ochorenie začína vysokou teplotou okolo 39 °C, celkovou nevoľnosťou, kŕčmi brucha, ku ktorým sa pridružia vodnaté nazelenalé hnačkovité stolice. Chorí často potrebujú infúznu liečbu na infekčnom oddelení, pretože organizmus sa pri salmonelóze rýchlo dehydratuje. Pre starých, oslabených ľudí a malé deti môže byť ochorenie až smrteľné,“ varuje ÚVZ.

Slovensku hrozí v budúcom roku nedostatok domáceho bravčového mäsa. Počet prasníc sa totiž od roku 2001 zmenšil v SR zo 131-tisíc (90 % sebestačnosť) na 34-tisíc a tento počet pre koronakrízu a najmä africký mor ošípaných (AMO) neustále klesá. Aktuálne sa na slovenskom trhu predáva iba 30 % domáceho bravčového mäsa, zvyšok tvorí dovoz. Chovatelia vyzývajú vládu na okamžitý zásah, inak počet prasníc klesne v roku 2022 v SR o ďalších 15 %. Informoval o tom 9. Aktuálne sa na slovenskom trhu predáva iba 30 % domáceho bravčového mäsa, zvyšok tvorí dovoz. V poslednom období sa navyše zapájajú do dovozu podľa SACHO vo väčšej miere tretie krajiny. Chovateľom robia problémy aj rastúce ceny kŕmnych zmesí (nárast 60 %) či energií (50 %). K tomu pribudli náklady na dezinfekciu spôsobené AMO a COVID-19. „Situácia na Slovensku je taká, že ak neprídu štátne opatrenia, bravčové mäso nemusí byť dostupné. To neplatí iba o Slovensku, ale o viacerých krajinách EÚ. Tým však dané štáty pomáhajú na národnej úrovni. Bravčové mäso je podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) najvyužívanejším mäsom v domácej kuchyni. „Práve preto je tu reálna obava, že v budúcom roku pre pandémiu COVID-19 a AMO nebudú bez pomoci štátu žiadne dostupné prasnice. Čo sa týka opatrení, štát by mal aspoň propagovať spotrebu domáceho bravčového mäsa prostredníctvom médií. Preto ministerstvo spustilo kampaň na zastavenie šírenia AMO, boli prijaté rázne opatrenia na zabránenie veľkých škôd vo veľkochovoch a aktuálne pripravuje mimoriadnu pomoc vo výške 2 mil. Okrem toho sú otvorené dve výzvy vo forme tzv. „Máme dohodnutý celý proces od chovateľa až po finálne tepelne spracované výrobky.

Pri nákupe potravín sú tromi hlavnými faktormi čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúsenosti sa spájajú s potravinami z Poľska.

Obchodný reťazec Terno uviedol, že "celkový podiel zalistovaných kusov poľských výrobkov v našom reťazci predstavuje cca 2,8 % v porovnaní s aktívnymi položkami." Pre Topky.sk to uviedol Peter Vanek, marketingový manažér spoločnosti TERNO real estate. Dodáva, že mäso z Poľska v ponuke nemajú. Konštatuje, že spoločnosť v prvom rade kladie dôraz na kvalitu, najmä pri čerstvých produktoch ako sú mäso, ovocie, zelenina či pečivo.

Kritériá na certifikáciu, kvalitu, hygienu a zhodu s európskou ako i národnou legislatívou sú rovnaké pre všetkých dodávateľov, ktorí dodávajú tovar do spoločnosti Lidl. Požiadavky na kvalitu majú podľa jeho slov zhodné s európskou a národnou legislatívou, ako aj internými cieľmi, ktoré si stanovili v rámci politiky trvalej udržateľnosti spoločnosti Lidl. Pre zaujímavosť uviedol, že v kalendárnom roku 2023 mali produkty od slovenských dodávateľov vyše 35%-ný podiel na celkovej hodnote dodaných potravín do ich siete, pričom ich podiel medziročne narástol. "Slovenským firmám sme za ich výrobky zaplatili takmer 440 miliónov eur v nákupných cenách. Poľskí dodávatelia sú v internom poradí krajín spoločnosti Lidl na štvrtom mieste za Slovákmi, Nemcami a Čechmi, pričom ich podiel medziročne klesá.

Spoločnosť Kaufland odpovedala na otázky všeobecne bez konkretizovania, pritom kvalitu a čerstvosť tovaru zaradila na prvé miesto. "Preto kontrolujeme kvalitu čerstvých potravín už pri príjme do logistického centra a prísne dbáme na dodržiavanie teplotného reťazca. Napríklad naši dodávatelia ovocia a zeleniny musia spĺňať prísnejšie normy ako je ustanovené zákonom," uvádza pre Topky.sk hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. Pravidelne tiež vykonávajú laboratórne analýzy v spolupráci s nezávislými a akreditovanými laboratóriami. "Záleží nám na tom, aby naši zákazníci našli v ponuke široký výber lokálnych potravín a zároveň sa snažíme domácim výrobcom poskytovať čo najväčší predajný priestor," dodáva a spresňuje, že aktuálne spolupracujú s viac ako 500 dodávateľmi so sídlom na Slovensku, pričom 120 z nich tvoria malí regionálni producenti.

V obchodnom reťazci Billa je najdôležitejším kritériom kvalita a overení dodávatelia. "Všetci naši dodávatelia, bez rozdielu z akej krajiny pochádzajú, musia spĺňať prísne hygienické a kvalitatívne kritériá. Napríklad pri mäse si ich zákazníci môžu byť istí až dvojnásobnou kontrolou kvality a to nielen priamo u našich dodávateľov, ale aj u nás v Bille, uvádza Kravjar. "Dohliadajú na to naši špecialisti - kontrolóri kvality. Mäso a mäsové výrobky z Poľskej republiky v sieti BILLA nepredávame. Za potešujúce označil, že stále rozširujú sieť slovenských dodávateľov, kde sa môžu spoľahnúť na vysokú kvalitu A bez problémov identifikovaný pôvod jednotlivých zložiek. "Čoraz viac našich dodávateľov sa orientuje aj na ekologické poľnohospodárstvo.

V prípade výrobkov vlastnej značky Tesco majú proces kontroly kvality nastavený už od pestovateľov, producentov až po uvedenie výrobku na trh. Tento proces podľa Zerzanovej zahŕňa úzku spoluprácu s dodávateľmi pri vývoji nových výrobkov pod privátnou značkou Tesco a tiež reflektuje aj spätnú väzbu od zákazníkov v prípade už existujúcich produktov. "Kvalitu predávaných výrobkov riadime a overujeme aj viacerými internými procesmi, ktoré začínajú kontrolou na distribučných centrách a pokračujú v celom ďalšom reťazci až po samotný predaj zákazníkom v našich predajniach Tesco. Pri výbere dodávateľov považujú v Tescu za prvoradú potravinovú bezpečnosť a kvalitu tovaru a zároveň reputáciu dodávateľa. "Ku všetkým pristupujeme rovnocenne a všetci majú rovnaké podmienky na dodávanie tovaru," dodáva pre Topky.sk Zeurzanová.

Obchodná politika najväčšieho domáceho obchodného reťazca COOP Jednota je založená na dlhodobej korektnej spolupráci so slovenskými dodávateľmi a overenej slovenskej kvalite. Podľa jej slov spolupracujú s viac ako 1 300 lokálnymi slovenskými dodávateľmi. V oblasti bezpečnosti a kvality potravín uviedla, že platí harmonizovaná európska legislatíva, teda každý výrobca v členskom štáte EÚ musí dodržiavať stanovené spoločné pravidlá pre zabezpečenie hygieny a bezpečnosti či už vo výrobe alebo pri predaji potravín.

Príjemný obchodík, odborná a ochotná obsluha, kvalitný tovar za prijateľné ceny. Oveľa radšej nakupujem domáce mäso v HOKO, ako poľské v reťazcoch či supermarketoch. Asi od 29.9.2020 zatvorené pre rekonštrukciu. Mohli by si zriadiť aj vlastnú webovú stránku. paradna predajna ktora je rokmi overena. nieje co vytknúť. stale spokojnost stale ochota cokolvek objednat. super obchodik. velke retazce sa nechytaju ani nahodou. Mäso od výmyslu sveta. Čo nemajú vedie ochotne objednať. Milý personál a super ceny. Chodíme tu nakupovať už 25 rokov. Záruka kvality. Nemám čo vytknúť. Super predajňa a ešte lepší vyber chutného a čerstvého masa. Vedia objednať komplet každé masko na želanie. Kde sa hrabe Tesco a podobne predajne. Nakupujeme tam roky. V predajni sa nachádza vždy milý a ochotný personál a bohatý výber mäsa a údenín. Som veľmi spokojná, chodím nakupovať až zo Železníkov.

Ak vás zaujíma pôvod mäsa, ako bolo zviera chované, či podstupovalo pravidelné veterinárne kontroly, práve Staromestská mäsiareň je v tomto prípade stávka na istotu. Za 24 hodín u vás! V Staromestskej mäsiarni sa dáva dôraz na prostredie, odkiaľ zviera pochádza, pretože to ovplyvňuje kvalitu mäsa. Práve preto spolupracuje so slovenskými chovateľmi, ktorí dodávajú slovenské ošípané a dobytok priamo na bitúnok v Košiciach. Znamená to, že ani zvieratá ani mäso sa neprepravuje a neuskladňuje dlho. Po príjme zvierat na bitúnok nasleduje dôležitá časť celého procesu, a to kontrola ich zdravotného stavu. Pri utratení a spracovaní zvierat vyškolení pracovníci dodržiavajú zásady humánnosti a ekológie. Následne sú zvieratá naporciované a skladované v chladiarenských boxoch.

Slováci už niekoľko rokov nakupujú v Poľsku najmä maslo, mlieko, či mäso. Často berú celé kartóny aj pre iných členov rodiny. Kupujú múky či oleje, ale berú aj drogériu a mliečne výrobky, ovocie aj zeleninu, či alkohol. Slováci si pochvaľujú aj veľký výber rýb, napríklad steaky z tuniaka, ale aj množstvo zeleniny, štiav a polotovarov. Na svoje si prichádzajú milovníci poľských pirohov plnených mäsom, či kapustou.

Poľsko ako reakciu na rastúcu infláciu od 1. februára 2022 znížilo DPH na potraviny z piatich percent na nula. Minulý rok v novembri Poliaci rozhodli, že nulovú sadzbu DPH na potraviny ponechajú aj v prvom polroku 2023. Na Slovensku platí znížená daň 10% na vybrané druhy potravín.

Mnoho Slovákov zároveň nechodí do Poľska len na potraviny. Keď tam vycestujú, nakupujú aj nábytok, oblečenie či rastliny do záhrady. Patrí to ku kultúre ľudí z pohraničia, ktorej by sa pravdepodobne nevzdali ani po príchode lacného poľského reťazca k nám.

V Košiciach a okolí je možné nájsť rôzne akcie na mäso v obchodoch. Ponuka je široká a zahŕňa rôzne druhy mäsa a mäsových výrobkov. Medzi ne patria napríklad:

tags: #polske #predajne #masa #v #kosiciach