Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je významným ukazovateľom v stravovacích návykoch populácie a má vplyv na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a zdravie ľudí. Tento článok sa zameriava na analýzu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v krajinách Európskej únie (EÚ) s dôrazom na porovnanie so Slovenskom.
Porovnanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Na Slovensku je spotreba 170 kilogramov na osobu a rok. V porovnaní s priemerom EÚ, ktorý dosahuje približne 320 kilogramov, je slovenská spotreba výrazne nižšia. Aj v susednej Českej republike je spotreba vyššia, dosahuje okolo 280 kilogramov na osobu a rok. V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.
Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
| Krajina | Spotreba (kg/osoba/rok) |
|---|---|
| Slovensko (2016) | 176,2 |
| Poľsko (2016) | 222 |
| Česko (2016) | 247,5 |
| Maďarsko (2016) | 164,2 |
| Slovensko (2017) | 174,6 |
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Pokles spotreby na Slovensku a jeho príčiny
Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline, Karol Herian, upozornil na výrazný pokles výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov na Slovensku od roku 1990. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy. Priemerný Slovák totiž skonzumuje za rok asi 73 litrov mlieka, kým občan EÚ od 90 až do 100 litrov.
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala. S ohľadom na prepad spotreby mlieka a mliečnych výrobkov bol v roku 2008 zriadený Mliečny fond, do ktorého prispievajú výrobcovia a spracovatelia mlieka na Slovensku. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.
Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50. Priemerná spotreba konzumného mlieka v EÚ je vyššia.
Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty. V roku 2015 sa spotreba mlieka v SR znížila aj u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).
K zlepšeniu situácie môžeme všetci prispieť už dnes. Napríklad, ak vyskúšame nový druh syra, alebo deťom namiesto sladkostí pridáme na desiatu jogurt či mliečny dezert. Alebo jednoducho vypijeme o pohár mlieka viac ako doteraz.
Význam mliečnych výrobkov pre zdravie
Mliečne výrobky, najmä syry, sú pre mnohých Európanov dôležitým zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a vývoj, najmä kostí a zubov. Napríklad, 5 dekagramov tvrdého syra obsahuje približne pätinu množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretinu množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.
Odborníci dvíhajú varovný prst nad aktuálnym stavom spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, lebo z výživového hľadiska je situácia skutočne nepriaznivá. Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka.
V závislosti od cieľovej skupiny sa snažíme vyberať vhodné formy komunikácie a aktivity na šírenie posolstva dobrých benefitov mlieka. Pre deti máme v súčasnosti napríklad projekt Adoptuj kravičku, v rámci ktorého sa im snažíme hravou formou priblížiť „cestu mlieka“, teda odkiaľ mlieko pochádza, kde a ako sa spracováva a čo je potrebné urobiť ,aby sa mlieko a mliečne výrobky dostali od kravičky až na ich stôl.
Navyše, najnovšia štúdia kanadských vedcov priniesla zaujímavé výsledky: počas 9 rokov skúmali 136 tisíc dospelých z 21 krajín, ktorí denne konzumovali 3 plnotučné mliečne výrobky. Zistilo sa, že ľudia, ktorí konzumujú plnotučné mlieko a výrobky z neho, sú vystavení menšiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky 2. typu než tí, ktorí konzumujú nízkotučné druhy mliečnych výrobkov.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka smerujú všetky svoje aktivity k tomu, aby aj Slováci dosiahli Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčanú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
História výroby syrov na Slovensku
Získavaním mlieka už v dávnoveku sa súčasne samovoľným prekýsaním získalo kyslé mlieko a z neho po oddelení srvátky i syr. Takto si ľudia i na území Slovenska vyrábali domáci tzv. kyslý syr a postupne, keď začali mlieko uchovávať i v sušených žalúdkoch domácich zvierat, tak získali i tzv. sladký syr.
Vlastná výroba syrov na území Slovenska sa šírila z dvoch zdrojov. V stredoveku bola výroba syrov z kravského mlieka rozšírená v prímorských a alpských krajinách a odtiaľ sa dostávala i k nám. Osobitná salašnícka výroba zvlášť syrov z ovčieho mlieka sa zas dostávala k nám z východu a to z karpatskej oblasti.
Problémy s úschovou ovčieho syra a jeho trvanlivosťou boli príčinou vzniku bryndziarstva a to už koncom 18 storočia. Ovčie mliekarstvo salašníckym spôsobom a následne spracovanie syra na bryndzu prežívalo svoj vrchol pred druhou svetovou vojnou, kedy bolo na Slovensku takmer 50 bryndziarní a bryndza tvorila základný mliekarenský výrobok pre našich spotrebiteľov. Najväčší nákup ovčieho syra bol v 80 - tých rokoch minulého storočia. Od tých čias nastala stagnácia výroby a dokonca mierny pokles. V súčasnosti sú veľké snahy na obnovenie ovčieho mliekarstva na vyššej kvalitatívnej úrovni a to hlavne pri výrobe ovčích syrárskych špecialitách.
Kravské mlieko na syry priemyselným spôsobom sa začalo spracovávať až koncom 19. storočia a to so vznikom mliekarenských družstiev. Na započatie priemyselnej výroby syrov boli prizývaní syrári zo západnej Európy, ktorí začali s výrobou Eidamských syrov, Ementálov, Rokfortu a iných syrov. Najviac sa na území Slovenska udomácnila výroba Eidamských syrov a plesňových syrov. Vznikli i mnohé nové skupiny ako napr. Klenovecký syr, maslové syry, naparované syry a tiež rôzne tvary údených syrov.
Podstatný nárast výroby syrov nastal až po 2. svetovej vojne s príchodom socialistického spôsobu riadenia. Vtedy sa vybudovali nové syrárne, zvýšila sa výroba, ale postupom času sme začali zaostávať za svetovým vývojom najmä v kvalite, v trvanlivosti, v balení a vôbec v celom technickom vybavení. V súčasnom období pri otvorení hraníc a so vstupom do Európskej únie slovenské syrárstvo úspešne drží krok so svetovým vývojom a svojím sortimentom a hlavne kvalitou je konkurencieschopné so zahraničím. Veľkú obľubu si získali najmä Slovenské syrárske špeciality akými sú popri Bryndzi i naše parené syry.
Vstup do EÚ a Spoločná poľnohospodárska politika
Vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004 znamenal zásadný zlom v riadení poľnohospodárstva. Slovenskí farmári sa stali súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá priniesla jednotné pravidlá podpôr, kvóty na výrobu mlieka, cukru či hovädzieho mäsa a povinnosť prispôsobiť sa prísnym hygienickým a environmentálnym normám. Po rokoch transformácie a privatizácie bol vstup do Európskej únie vnímaný ako historický míľnik.
Slovenský agrárny sektor vstupoval do EÚ s veľkou nádejou, hoci oslabený transformáciou, privatizáciou a reštitúciami deväťdesiatych rokov, rozdrobenou vlastníckou štruktúrou pôdy. Európska únia sľubovala otvorenie trhov, prístup k dotáciám a modernizačným fondom, ale aj pevnejšie ukotvenie v západných štruktúrach.
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vznikla v 60. rokoch 20. storočia s cieľom zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, stabilitu cien a primerané príjmy pre poľnohospodárov členských štátov. Po vojne bola Európa hladná a nedostatok potravín predstavoval strategický problém.
Dopady SPP na Slovenské poľnohospodárstvo
V praxi sa však ukázalo, že východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, vstupovali do systému s nerovnakými podmienkami a s obmedzeným prístupom k priamym platbám. Na rozdiel od starších členov únie, slovenskí poľnohospodári dostávali v prvých rokoch len približne 25-30 % úrovne podpôr pôvodných členských štátov. Tento rozdiel sa len pomaly dorovnával, no spôsobil útlm výroby a zníženie konkurencieschopnosti. Mnohé podniky sa prispôsobili systému dotácií namiesto trhu, čo viedlo k zníženiu produkcie a k rastúcej závislosti na dovoze potravín. Podpora sa navyše viazala skôr na výmeru pôdy než na množstvo produkcie.
Napriek týmto nedostatkom mala SPP aj viacero pozitívnych stránok. Slovenské poľnohospodárstvo získalo prístup k finančným fondom, ktoré umožnili modernizáciu techniky, obnovu fariem, zlepšenie kvality pôdy a ochranu životného prostredia. Fondy EÚ podporili rozvoj vidieka, výstavbu miestnych komunikácií, agroturizmus a zachovanie tradičného kultúrneho prostredia. SPP tiež prispela k zavedeniu jednotných hygienických a environmentálnych štandardov.
Poľnohospodárstvo na Slovensku po vstupe do EÚ prešlo zásadnou premenou, ktorú nemožno hodnotiť len prostredníctvom čísel o investíciách či dotáciách. Skutočná zchange spočíva v presune dôrazu z výroby na administráciu. Európske fondy umožnili modernizáciu, ale vytvorili aj závislosť od dotačného systému, ktorý často odmeňuje držbu pôdy viac než produkciu potravín. Výsledkom je technicky rozvinuté, ale produkčne oslabené poľnohospodárstvo, ktoré sa čoraz viac spolieha na dovoz. Sebestačnosť ustúpila ekonomickej racionalite veľkých subjektov, ktoré optimalizujú dotácie, nie výrobu. Malí hospodári, ktorí by mohli byť nositeľmi potravinovej istoty, sa často ocitajú mimo systému podpory.
Finančné príspevky z EÚ a ich vplyv
Finančné príspevky z EÚ zohrávajú neodmysliteľnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Medzi rokmi 2004 a 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 miliardy eur. Poľnohospodárstvo sa z toho dotovalo - priame platby približne 1,951 miliardy eur a rozvoj vidieka cca 2,18 miliardy, doplnkové vnútroštátne platby približne 512 miliónov eur.
V programovom období 2014-2020 Slovensko malo pridelené na priame platby a SOT ≈ 2,745 miliardy eur. V rámci nového programového obdobia 2021-2027 je pre Slovensko určených približne 4,388 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Napriek tomu však fondy mali aj nežiaduce štrukturálne účinky: koncentrovali pôdu a kapitál do rúk veľkých subjektov, pričom menší hospodári stratili schopnosť konkurovať. Slovenské poľnohospodárstvo sa tak dostalo do paradoxnej pozície - je technicky modernejšie, ale produkuje menej potravín než pred vstupom do únie. Okrem toho podpora sa vo väčšej miere viazala na výmeru pôdy než na objem produkcie, čo zvýhodnilo pestovateľov rastlinných komodít (obilniny, olejniny) a znevýhodnilo živočíšnu výrobu, ktorá je investične i pracovnoprávne náročnejšia. Výsledkom bol dlhodobý útlm chovov hospodárskych zvierat - napríklad počet hovädzieho dobytka klesol od roku 2004 o viac než 40 %, ošípaných o viac než polovicu a produkcia mlieka i mäsa sa výrazne znížila. Rastlinná výroba sa síce rozšírila, no jej zameranie sa zúžilo - dominujú obilniny, kukurica a repka olejná určené prevažne na export alebo technické využitie. Výroba ovocia, zeleniny a krmovín pre domáci trh pritom dlhodobo stagnuje.
Slovenský mliekarenský zväz a jeho úloha
Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) počas svojej existencie odolal rôznym krízam aj odborným sporom. Jeho prácu je vidieť najmä v mnohých odborných dokumentoch, koncepčných zámeroch a funkčných agropotravinárskych štruktúrach. Uviedla to Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka SMZ, v súvislosti s 35. výročím založenia zväzu, ktorý je podľa nej najstarším funkčným združením v poľnohospodárskej a potravinárskej samospráve.
„Deväťdesiate roky minulého storočia boli obdobím, keď sa tvorili najvýznamnejšie koncepčné, legislatívne a regulačné opatrenia na úrovni Slovenska. Dominovali úlohy súvisiace s reštrukturalizáciou odvetvia, začalo sa prejavovať trhové prostredie, náklady boli vyššie ako trhové ceny, výroba mlieka klesla na polovicu, dotácie sa výrazne znížili a ochrana domáceho trhu sa ukazovala ako nedostatočná.
Roky po zmene milénia boli podľa nej rokmi prispôsobovania sa platnosti legislatívy EÚ, vplyvu voľného pohybu tovaru zvyšovaním dovozov a postupnému nástupu obchodných reťazcov. „Významne poklesla aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na úroveň 152 kg na osobu za rok a preto SMZ spolu so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka (SZPM) založili v roku 2008 Mliečny fond, do ktorého pre účely propagácie prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka dodnes.
Druhú dekádu 21. storočia možno podľa Nouzovskej označiť ako obdobie hľadanie rovnováhy v dodávateľsko-odberateľskom reťazci a prekonanie druhej mliečnej krízy v roku 2016. Napriek nedostatočným finančným prostriedkom na investície mliekarenský priemysel expandoval, inovoval a hľadal nové odbytové trhy, pričom podstúpil certifikáciu na export do Číny, Južnej Kórey a do Ruskej federácie. Dvadsiate roky boli poznačené významnými krízami, ale poukázali na to, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo majú rozhodujúce postavenie v národnom hospodárstve. „Avšak aj mliekarenský sektor sa nevyhol energetickej kríze, rastúcej inflácii a výraznému nárastu výrobných nákladov.
Dodala, že SMZ je členom Európskej mliekarenskej asociácie, úzko spolupracuje s Českomoravským svazom mlékarenským a so SZPM. Pre Slovenský mliekarenský zväz je hlavnou axiomou spolupráca.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:
- Ekonomická situácia: Dostupnosť a cena mliečnych výrobkov môžu ovplyvniť ich spotrebu. V krajinách s vyššou životnou úrovňou je spotreba často vyššia.
- Stravovacie návyky: Tradičné stravovacie návyky a preferencie obyvateľstva zohrávajú významnú úlohu. Niektoré kultúry majú dlhodobú tradíciu konzumácie mliečnych výrobkov, zatiaľ čo v iných sú menej populárne.
- Zdravotné povedomie: Rastúce povedomie o zdravotných výhodách a rizikách spojených s konzumáciou mliečnych výrobkov môže ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutia. Napríklad, intolerancia laktózy alebo alergie na mliečne bielkoviny môžu viesť k zníženej spotrebe.
- Dostupnosť alternatív: Rastúca popularita rastlinných alternatív mlieka (napr. sójové, mandľové, ovsené mlieko) vedie k diverzifikácii trhu s mliečnymi výrobkami.
- Rastúci dopyt po organických a lokálnych produktoch: Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú mliečne výrobky z ekologického poľnohospodárstva a od lokálnych producentov.
Moderný životný štýl a zmeny v stravovacích návykoch tiež ovplyvňujú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
