Toto leto sa vydali zasa iným smerom a prichádzajú s originálnou animovanou komédiou Ratatouille - Dobrú chuť! Mladý potkan Remy sa v nej snaží zabudnúť na to, že jeho predkovia a príbuzní sa živia na skládkach a snaží sa skutočne variť.
Film Ratatouille - Dobrú chuť! bol pre Birda šancou nakrútiť grotesku v štýle Bustera Keatona alebo Maxa Sennetta, plnú naháňačiek, skákania, behania a akrobacie, ktorá ale napriek tomu obsahuje neprekonateľných hrdinov, usilujúcich sa o nemožné, ktorí zvíťazia i napriek všetkým prekážkam, ktoré im osud nakladie do cesty.
Príbeh o niekom, kto sa chce stoj čo stoj venovať svojim tvorivým záujmom, je Bradovi Birdovi veľmi blízky. A je to vidieť, pretože vytvoril film, ktorý je originálnym spôsobom zábavný a súčasne má skutočne pôsobivé jadro, čo je pre nás dôležité. Tento film má v sebe hĺbku, múdrosť a humor spojené takým spôsobom, aký sme asi ešte v žiadnom filme štúdia Pixar nemali,“ poznamenáva k tomu John Lasseter, tvorivý vedúci Walt Disney a Pixar Animation Studios, ocenený dvoma Oscarmi za réžiu.
Réžia filmu sa ujal Brad Bird, ktorý hovorí: „Myslím, že všetci máme neobyčajné sny a zo všetkých síl sa snažíme ich uskutočniť - a Remyho sen je možno najneobvyklejší zo všetkých.“
„Priťahovali ma všetky možnosti, ktoré film ponúkal,“ hovorí režisér Bird. „Príbeh má úžasného hrdinu, s ktorým sa dokážete stotožniť. Remy chce robiť jedinú vec, ktorú miluje a kvôli tomu sa vydáva do sveta, ktorý je k nemu nepriateľský. Chce vyjadriť sám seba spôsobom, aký od neho svet neočakáva. Myslím, že mnohí ľudia ten pocit veľmi dobre poznajú.“
Na počiatku všetkého bol nápad a postavičky, ktoré rozvinuli Bird a Jan Pinkava. Hoci majú hlodavce v animovanom filme bohatú históriu, ktorej súčasťou je napokon i sám myšiak Mickey, potkany hrajú zvyčajne záporné úlohy a len málokedy sú hlavnými hrdinami. Remy sa ale z tohto stereotypu vymyká.
Doslova o chlp sa vyhýba v kuchyni polapeniu a ešte popritom stíha pripravovať vynikajúce jedlá. Odvážne a s odhodlaním, ktoré majú potkany podobne ako ľudia, sa púšťa do boja so svetom, ktorý sa proti nemu sprisahal, a pozoruhodne dômyselne zápasí s prekážkami, ktoré mu osud kladie do cesty.
Podľa Brada Birda stálo medzi Remym a jeho úspechom príliš mnoho prekážok. A to pomáhalo príbehu. „Keď váš hlavný hrdina čelí takým nástrahám, je to pre animátorov zlatá baňa. Majú k dispozícii veľa drámy a konfliktov, ktoré môžu stvárniť,“ hovorí režisér. „Vždy som mal rád príbehy, ktoré využívajú všetky možnosti animovaného filmu, ale my teraz hranicu opäť o kus posúvame.“
Ratatouille - Dobrú chuť! naozaj obsahuje jedny z najpôsobivejších vecí, ktoré sme zatiaľ v počítačom animovaných filmoch mohli vidieť, a zdvíha latku možností tejto technológie zasa o niečo vyššie.
K prednostiam filmu patria lokácie, ktoré zobrazujú Paríž s novým čarom. A potom je tu samozrejme jedlo. Nie nejaké obyčajné, ale tie najchutnejšie, najlepšie a najpôsobivejšie servírované lahôdky, aké si len viete predstaviť. Divákom môžu prežiť skutočné vizuálne hody, aké doteraz v počítačom animovaných filmoch doteraz nevideli, ktoré pomáhajú vyvolávať ilúziu dokonalo uveriteľného sveta, v ktorom by kľudne bolo možné, aby sa potkan stal kuchárom.
Producent Brad Lewis verí, že režisér Brad Bird bol tým správnym mužom na vedenie misie, posúvajúcej hranice animovanej komédie. „Brad Bird je rovnako odhodlaný ako náš hrdina Remy,“ hovorí Lewis. „Nikdy som nevidel nikoho, kto by sa tak staral o to, čo bude vo filme po emocionálnej i tvorivej stránke fungovať. Má zvláštny dar a všíma si drobnosti, vďaka ktorým je film prirodzenejší, zábavnejší aj úprimnejší. A je to génius, čo sa týka grotesky.“
Bird dúfa, že sa mu podarí divákov počas filmu neustále prekvapovať, ale súčasne by mali držať palce Remymu, aby dokázal zdanlivo nemožné a zachránil nielen seba, ale i svojich nových priateľov v Gusteauovej reštaurácii. „Skutočné čaro filmu je v tom, keď dokážete divákov prinútiť, aby uverili niečomu, čo pôsobí úplne neuveriteľne,“ dodáva Bird.
KUCHÁRI V KUCHYNI: OŽIVOVANIE POSTÁV
Tak ako u všetkých filmov štúdia Pixar sú v Ratatouille - Dobrú chuť! najpodstatnejší hrdinovia - či už ide o homo sapiens alebo genus rattus - ktorí príbeh ovplyvňujú svojimi jedinečnými povahami, zvláštnosťami a náladami. Ich prirodzené povahy a dilemy, ktoré riešia, pôsobia vierohodne a povedome - rodinné hádky, frustrácia z práce alebo pomoc priateľom - vďaka umeleckej spolupráci rôznych zložiek výroby.
Na nahovorenie postáv sa podarilo filmárom získať známe osobnosti. V pôvodnom znení za jednotlivé postavy hovoria Brian Dennehy, Ian Holm, Peter O’Toole, Patton Oswalt, Janeane Garofalo a Brad Garrett. „Skvelý herci sú inšpiráciou pre skvelú animáciu,“ vysvetľuje Brad Bird ich úsilie. „Pretože všetky tie drobné nuansy v hlase môže animátor využiť pre finálne fyzické stvárnenie.“
Najdôležitejšou zo všetkých postáv vo filme Ratatouille - Dobrú chuť! je Remy, ktorý je síce potkan, ale súčasne je to v hĺbke duše skutočný hrdina. Za chlpatým zovňajškom hlodavca sa ukrýva duša plná túžob a snov, ktoré budú každému z nás povedomé. „Na Remym mám rád, že sa neuspokojí s málom,“ hovorí Bird. „Stále túži po niečom novom. Samozrejme je preto zo všetkých potkanov najchudší - zaujíma ho len to najlepšie. Neustále chce od života niečo viac a to sa mi na ňom páči.“
Režisér Bird chcel, aby mal Remy čo najväčšiu paletu výrazov, akú je potkania tvár schopná poskytnúť. „Možnosti neustále rastú a nakoniec sme mohli na Remyho tvári ovplyvňovať asi 160 jednotlivých 'svalov'. Jednou z najväčších výziev pre nás ale napriek tomu zostáva to, že potkania tvár nepôsobí zo všetkých strán rovnako dobre. Potkany majú dlhý ňufák, takže keď má napríklad Remy sklonenú hlavu, nemusíte mu vidieť ústa. Takže sme sa to snažili rôznymi spôsobmi obchádzať, aby sme mali istotu, že s ním môžu byť diváci po celý čas v dobrom kontakte.“
Remyho sny by sa nikdy nenaplnili nebyť Linguiniho, vynášača odpadkov v Gusteauovej reštaurácii, ktorý Remyho talent objaví a zistí, že sa vďaka nemu usmeje šťastie i na neho. Hoci na začiatku spolupracujú z čistého zúfalstva - Linguini si potrebuje udržať miesto a Remy dúfa, že bude mať konečne možnosť pracovať v skutočnej kuchyni - postupom času sa z nich stanú priatelia, ktorí sa môžu jeden na druhého spoľahnúť.
V najzábavnejších scénach nechá Linguini Remyho doslova variť. „Linguini nerád priťahuje pozornosť a kvôli Remymu jej má teraz viac než dosť. Je krásnym príkladom človeka, ktorý si myslí, že nie je ničím výnimočný, ale keď začne ísť do tuhého, zistia o sebe, že sú odvážni a urobia to, čo treba,“ vysvetľuje Bird.
„Animovať Linguiniho bola naozaj zábava, pretože sa všetkému stále trochu čuduje a pôsobí, ako by to videl po prvý raz v živote,“ dodáva animátor David DeVan. Ďalšou výzvou boli jeho vlasy, ktoré sú pre neho nielen veľmi charakteristické, ale stáva sa z nich i akýsi 'joystick', ktorým Remy ovláda jeho brilantné pohyby pri varení. „Linguiniho vlasy sú strapaté a rovnako ako on sa nedajú zvládať,“ poznamenáva Sanjay Bakshi, vedúci animácie vlasov a brád. „Také vlasy sme ešte v žiadnom filme nemali.“
Vo svojom živle je naopak v kuchyni Auguste Gusteau, legendárny kuchár, ktorý bol Remyho celoživotným vzorom - a ktorý sa mu teraz občas zjavuje, aby mu dodal inšpiráciu. „Býval hviezdou kulinárskeho sveta a je stelesnením vášne a autority. Funguje ako Remyho mentor alebo svedomie, čosi ako svrček Jiminy alebo Obi-Wan Kenobi, ktorý Remyho nabáda, aby bol odvážnejší a vynaliezavejší,“ vysvetľuje režisér Bird postavu Augusta Gusteaua.
Jeho postava vyžadovala ďalšie technologické inovácie. „Museli sme kvôli nemu vytvoriť špeciálny software, pretože sa na ňom hompáľa vedľa tuku a navyše ako výplod Remyho predstavivosti dokáže lietať, takže sa jedná naozaj o výnimočnú postavu,“ vysvetľuje Brian Green, ktorý bol zodpovedný za spracovanie postáv.
VÝZVA RATATOUILLE: ZRODENIE POTKANOV
Množstvo postáv a situácií, v ktorých sa ocitajú, nútilo filmárov neustále posúvať technologické hranice. „V tomto filme je mnoho technických orieškov. Či už ide o množstvo chlpatých postáv, zložitých ľudských hrdinov, náročné scény plné vody alebo zobrazenie Paríža. Počas práce na filme sme veľmi zmenili spôsob, akým sme modely tieňovali, akým sme scény nasvecovali a ako sme robili textúru. Prevzali sme technologické postupy z predchádzajúcich filmov a ďalej sme ich vylepšovali. A to všetko prispelo k tomu, že okrem mimoriadnej zábavy má Ratatouille - Dobrú chuť! i celkom iný a netradičný vzhľad,“ dodáva technický vedúci Michael Fong.
A pretože najlepším spôsobom, ako poznať potkanov, je stráviť s nimi nejaký čas, boli kancelárie v Pixare čoskoro zaplavené množstvom klietok so zvedavými zvieratami. Hoci si na to museli istý čas zvykať, mnohí z tvorcov filmu si tieto spoločenské tvory obľúbili a to sa prejavilo i na ich návrhoch. „Mnoho času sme strávili len tým, že sme potkanov pozorovali a zoznamovali sa s nimi a potom ich chovanie zohľadnili v modeloch tak, aby s nimi animátori nakoniec boli schopní vytvoriť tak pôsobivé animácie. Keď žijete s potkanmi, poznáte skutočne všetky stránky ich správania. Sú to veľmi spoločenské zvieratá. Budú sa s vami hrať a pokojne sa vám i schúlia v náruči,“ vysvetľuje supervízor postáv Brian Green.
Sledovanie ich nových miláčikov sprostredkovalo Greenovi a jeho tímu tiež celý rad nových nápadov a dalo podnety na experimentovanie. „Jednou z vecí, ktorá je pre film veľmi dôležitá, bolo to, keď sme zistili, aké sú potkany mrštné. Potkany dokážu so svojim telom neuveriteľné veci - pretiahnu sa otvorom tak úzkym, že by ste to považovali za nemožné, alebo sa dokážu schúliť do malého klbiečka, pretože majú hrudníky malé a veľmi ohybné - a bolo nám jasné, že toto dokážeme vo filme veľmi dobre využiť. Ale najskôr sme museli vyvinúť technológiu, ktorá by nám to umožnila realistickým spôsobom napodobniť,“ vysvetľuje Green.
Keď mali filmári predstavu o tom, ako sa potkany v skutočnosti pohybujú, rýchlo sa presunuli do fantázie - ako by napríklad potkan ako Remy držal panvicu? „Potrebovali sme, aby naše potkany boli schopné komunikovať na ľudskej úrovni a variť s ľudskými kuchármi. To spôsobilo celý rad problémov, najmä čo sa týka meradla,“ hovorí Green. „Rozdiel v mierke vidíte i na drobnostiach ako je tep. Keď Remy uteká, vidíte, že mu srdce tlčie naozaj rýchlo, zatiaľ čo Skinner dýcha v celkom inom tempe. Tieto rozdiely pomáhajú vytvoriť ilúziu uveriteľného stretnutia dvoch svetov.“
Animátori sa hrali i s rôznymi drobnosťami. „Pre každého potkana sme použili jeho vlastnú paletu farieb,“ hovorí Belinda Van Valkenburg. Keď sa napríklad pozriete zblízka na Remyho srsť, nájdete tam purpurovú, žltú a zelenú. Ale pri pohľade z diaľky sú pekné modré.“
Pri postave Remyho sa režisér Bird rozhodol, že čím dlhšie sa bude pohybovať vo svete ľudí, tým viac sa bude na nich podobať. A tak postupne tento pôvodne bežný potkan dostáva stále viac a viac ľudských vlastností. Pri vytváraní srsti animátorom veľmi pomohli skúsenosti z filmu Monsters, a.s.. Využili rôzne triky. Skutočný potkan má na tele okolo pol milióna chlpov. To je počet, ktorý by súčasné počítače nezvládali. A tak sa animátori sústredili „len“ na 30 000 „kľúčových“ chlpov na rôznych častiach tela.
RATATOUILLE A PARÍŽ: DYCH VYRÁŽAJÚCI NOVÝ POHĽAD NA MESTO
Príbeh Ratatouille - Dobrú chuť! sa odohráva v dvoch úplne odlišných, ale rovnako čarovných častiach mesta: v nadpozemsky očarujúcom a mestskom svete reštaurácií a kaviarní nad povrchom, a v tajomnej a priemyselne vyzerajúcej ríši pod zemou, kde bývajú rodiny chlpatých hrdinov.
Dizajnér Harley Jessup sa preto spoločne s Sharon Calahan, kameramankou a osvetľovačkou, vydal do Francúzska. „Predovšetkým sme si všímali farby, tvary a povrchy,“ vysvetľuje Jessup. „Uvedomili sme si, že Paríž pôsobí veľmi starobylo, všade je plno kameňa, ktorý doplňujú drobné ostrovčeky farieb. Videli sme, ako okolo nás prešla žena v červenom kabáte, a oproti šedému pozadiu doslova žiarila - a chceli sme, aby niečo také bolo i v našom filme. Preto je náš film po farbenej stránke oveľa umiernenejší než ktorýkoľvek z predchádzajúcich filmov Pixaru.“
„Chceli sme urobiť klasický, rozprávkový Paríž,“ hovorí Jessup. „Mesto má stále svoje čaro. A obloha je tam nádherná. To je asi príčinou, že sa vo Francúzsku zrodil impresionizmus.“
Jessup sa snažil do pozadia príbehu začleniť významné dominanty, ako napríklad mosty na Seine, alebo katedrálu Notre Dame.
Čo sa týka podzemného sveta, v ktorom býva Remy a jeho kolegovia, vydal sa Jessup priamo do vnútra Paríža, do svetoznámych katakomb, ktoré začal budovať už Napoleon. „Boli to skutočne dva odlišné svety - vo dne sme preliezali podzemné chodby a v noci jedli v špičkových reštauráciách.
RECEPT NA ÚSPECH: DOBRÉ JEDLO
Keď sa už dostal do Gusteauovej reštaurácie, snaží sa Remy využiť šancu, na ktorú čakal celý život. Pre filmárov to znamenalo nutnosť preniesť svet kulinárskych kúziel na plátno presne a zaujímavo. Preto sa začali zaujímať o varenie. „Tento film nie je len o varení, ale mal som pocit, že vytvorením skutočnej kuchynskej atmosféry a skutočne vyzerajúcich jedál sa stane tento svet uveriteľnejším,“ hovorí režisér.
Všetko začalo v Paríži, kde robili „prieskum“ tak, že vyjedali jednu slávnu reštauráciu za druhou, ochutnávali ich lahodné výtvory a nazerali do zákulisia jedných z najkreatívnejších kuchýň na svete. „Trochu sme sa báli, že by sme mohli umrieť z toho, že sme za krátky čas zjedli príliš veľa dobrého jedla,“ smeje sa Bird. „Ale dozvedeli sme sa mnoho vecí, ktoré nám pomohli podstatne film vylepšiť.“
Ostatní členovia štábu navštevovali doma kurzy varenia. Počítačoví čarodejníci, zvyknutí skôr na klikanie myšou a stláčanie kláves sa v nich učili krájať ako profesionáli - získavali cenné informácie o drobnostiach, akými sú napríklad správne držanie noža, krájanie cibule, miešanie polievky a komunikácia s ostatnými kuchármi v rušnej kuchyni.
Brad Lewis strávil dva dni v jednej z najslávnejších (a najuzavretejších) amerických kuchýň, v reštaurácii French Laundry. Lewis tam prvý deň pracoval do pol druhej do noci a ráno o pol šiestej bol zasa naspäť v kuchyni. Aj tak si ale všetci uvedomovali, že preniesť lákavú realitu dokonalého jedla do počítačových modelov nebude vôbec jednoduché. „Museli sme vytvoriť to najlákavejšie jedlo, aké st...
Ratatouille je americký animovaný komediálny film z roku 2007 od spoločnosti Pixar distribuovaný spoločnosťou Buena Vista Pictures Distribution. Premiéru mal 29. júna 2007 v USA. Film sa odohráva v Paríži. Hlavný hrdina, potkan Remy, nechce žiť na skládke ako jeho predkovia. Jeho túžba po dobrom jedle ho dovedie až do Paríža, priamo pred vyhlásenú reštauráciu Gusteau's. Využije príležitosť a nahliadne oknom, načo spadne dole, priamo do kuchyne. Potom, čo je pri úprave práve vareného jedla pristihnutý najprv upratovačom Linguinim a neskôr šéfkuchárom Skinnerom, mu začína boj o prežitie. Linguini dostane za úlohu Remyho zabiť. Medzitým sa však varený pokrm dostane až na taniere návštevníkov reštaurácie, ktorým neobyčajne zachutí, a Skinner nariadi Linguinimu polievku uvariť znova, tentokrát pod bedlivým dozorom väčšiny kuchárov. Linguini si uvedomí, že je stratený. Po chvíľke ale dostáva plán - naučiť Remyho ovládať ťahaním za vlasy jeho telo tak, aby bol schopný variť.
Súčasné animované filmy vznikajú predovšetkým vďaka počítačovej animácii. Produkčná spoločnosť Pixar, ktorá stojí aj za vznikom filmu Ratatouille, komédie z prostredia francúzskej kuchyne a zo života potkanov, patrí k popredným tvorcom takýchto snímok. No ak si myslíte, že práca súčasných animátorov spočíva iba v sedení za počítačom, veľmi sa mýlite.
„Keď sme vytvárali animovanú postavičku napríklad potkana, začínali sme klasickou kreslenou verziou na papieri. Podľa nej vytvárame sochy, ktoré neskôr slúžia ako predloha na CGI animáciu,“ prezrádza Mark Walsh, jeden z hlavných animátorov filmu Ratatouille. Animátori z Pixaru však zachádzajú ešte viac do hĺbky: „Aby sme vedeli dobre stvárniť animované potkany, priniesli sme si do kancelárie ich živé verzie a pozorovali sme ich pohyb. Študovali sme ho do detailov, od končatín až po chvost.“
Samozrejme, potkany z Ratatouille nie sú celkom ako ich živé verzie so skutočného sveta - rozprávajú. Tomu sa musela prispôsobiť aj ich mimika. „Museli sme do detailov premyslieť každý ich pohyb. Robili sme výskum toho, čo je považované na zlaté. Chceli sme, aby to boli milé potkany, ktoré si zamilujete.
Dobrú chuť! Nová „pixarovka“ je tak trochu iná. A to hneď z dvoch dôvodov: Rodinná zábava sa v tomto prípade sústreďuje viac na dospelého diváka a navyše sa zameriava na špecifickú skupinu - kulinárov. Ale netreba sa báť ochutnať. A o čo pôjde? O varenie. Rémy má sen. Chce sa stať kuchárom. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby Rémy nebol potkan. Mladý hlodavec žije so svojou rodinou (otcom a bratom) v kolónii potkanov, ktorí obsadili vidiecke sídlo neďaleko Paríža. Nie je to zlý život. Potkany hodujú na odpadkoch a robia to, čo vedia najlepšie - priberajú. Rémy však sníva o kuchárskej čapici, experimentuje s kombinovaním chutí a tajne pozerá kulinárske programy v televízii. Jedného dňa je kolónia odhalená a pri chaotickom úteku pred vskutku bojovne naladenou majiteľkou domu, ktorá neváha použiť zbrane najtvrdšieho kalibru, sa Rémy odpojí od svojich druhov a na kuchárskej knihe dopláva až do hlavného mesta. Tu sa pripletie do cesty mladému, nemotornému umývačovi riadu Linguinimu, ktorý v prvý deň na novom mieste prevráti hrniec s polievkou a snaží sa zahladiť stopy jej opätovným dochutením. To trhá Rémyho kulinárske srdce, a tak sa i napriek hroziacemu nebezpečenstvu odhodlá napraviť škodu, ktorú napáchal Linguini. Podarí sa.
Dlhoročný projekt sa zrodil už v roku 2000. Autorom hrubého scenára a náčrtkov hlavných postáv je český animátor, žijúci v Amerike - Jan Pinkava, ktorý už Pixaru priniesol nejedno ocenenie, vrátane Oscara za krátky animovaný film Geri’s Game (1997). Preto ostáva záhadou, prečo ho na poste režiséra v roku 2005 nahradil Brad Bird (Rodinka úžasných). Realizačný tím sa vrhol na štúdium pohybov potkanov, animátori začali navštevovať kulinárske kurzy v San Franciscu a Bird odletel na týždeň do Paríža , aby sa bližšie zoznámil s tamojšou kuchyňou a nasal tú pravú, romantickú atmosféru francúzskej metropoly. Všetky pocity a skúsenosti sa neskôr pretavili do trojrozmerného obrazu. A naozaj, pri sledovaní filmu máte chuť zahryznúť sa do animovaného jedla a panoráma nočného Paríža vyráža dych. Scenár je plný gagov a nesie sa v akomsi staromódnom opare čiernobielych filmov. Ratatouille je naozaj iný. Ak máte deti od 6 do 15, rozhodne ich radšej pošlite na Transformers, pretože pri tejto disneyovke sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou nudiť. Ale naopak, vy „dospelí“ si to nenechajte ujsť. Je to milé, je to chutné a hlavne je to naozaj originálne svojské.
Ratatouille finale filmu, kritik Anton Ego ( česky ) více o animaci na mém kanálu!
tags: #potkan #ratatouille #informacie