Potreby živín pre hovädzí dobytok: Komplexný sprievodca

Hovädzí dobytok je jedným z najvýznamnejších hospodárskych zvierat na Slovensku, chovaným pre mlieko, mäso a vedľajšie produkty. Zabezpečenie správnej výživy je kľúčové pre jeho zdravie, rast, reprodukciu a celkovú produkciu. V tomto článku sa zameriame na základné potreby živín hovädzieho dobytka, zloženie kŕmnych dávok, výživu v rôznych fázach života a praktické rady pre chovateľov.

Základné živiny pre hovädzí dobytok

Pre správny rast, vývoj, produkciu a celkové zdravie hovädzieho dobytka je nevyhnutný vyvážený príjem živín. Medzi kľúčové živiny patria:

• Bielkoviny: Tvoria základ života a sú nenahraditeľné. Zabezpečujú rast svalových a iných tkanív, obnovu opotrebovaných tkanív a tvorbu produktov ako mäso. Živočíšne bielkoviny (mlieko, vajcia) sú plnohodnotné, zatiaľ čo rastlinné bielkoviny nemusia obsahovať všetky potrebné aminokyseliny. Najviac príbuznou bielkovinou je tá rastlinná zo strukovín - konkrétne zo sóje, preto je sója bežnou súčasťou kompletných kŕmnych zmesí.
• Sacharidy: Tvoria energetickú časť kŕmnych dávok. Delia sa na jednoduché (cukry) a zložitejšie (škrob). Sú obsiahnuté prevažne v obilninách.
• Tuky: Tuky a cukry sa môžu vzájomne nahrádzať, nakoľko sa skladajú z rovnakých prvkov. Ak zviera prijme prebytočné množstvo cukrov, premieňa ich automaticky na tuk.
• Minerálne látky: Nevyhnutné na tvorbu kostry, produktov a celkovo vplývajú na niektoré vnútorné procesy. Medzi najpotrebnejšie patria makroprvky (vápnik, fosfor, horčík, draslík, chlór, železo a síra) a mikroprvky (meď, mangán, kobalt, zinok, jód, selén a ďalšie). Tieto zložky sú obsiahnuté v minerálnych kŕmnych prísadách, inak povedané minerálkach.
• Vitamíny: Zúčastňujú sa rôznych procesov, ktoré ovplyvňujú funkčnosť a zdravie zvierat.

Priemerná potreba živín sa líši v závislosti od úžitkovosti a fyziologického stavu zvieraťa. Dojnice počas laktácie majú zvýšené nároky na energiu, bielkoviny, vápnik a fosfor pre produkciu mlieka. Cieľom výkrmu hovädzieho dobytka je dosiahnuť optimálny rast svalovej hmoty a kvalitu mäsa, preto sú kŕmne dávky bohaté na energiu a bielkoviny.

Zloženie kŕmnych dávok

Kvalitné kŕmenie je základom zdravia a produkčných výkonov hovädzieho dobytka. Vhodne zvolená výživa prispieva k efektívnej produkcii mlieka a kvalitného mäsa. Teľatá po narodení vyžadujú kvalitné mlieko alebo náhradné mliečne výrobky, zatiaľ čo dospelé hovädzie dobytky sú krmené senom, silážou a koncentrovanými krmivami.

Najväčšiu časť kŕmnej dávky (75-80 %) by mali tvoriť objemové krmivá - teda seno, zelená píce, senáž, siláž. Táto zložka zabezpečuje základný prísun vlákniny, potrebnej pre správne trávenie. Ďalšou zložkou sú jadrové krmivá, ktoré slúžia ako zdroj energie a bielkovín. Podávajú sa v obmedzenom množstve (max. 3 kg na jedno kŕmenie), ideálne rovnomerne rozdelené do dvoch denných dávok. Najvhodnejšou a najefektívnejšou formou kŕmenia je tzv. TMR (Total Mixed Ration) - miešaná kŕmna dávka, ktorá obsahuje ideálne namiešaný pomer objemových aj jadrových krmív.

Príjem vody je kľúčový pre zdravie kráv. Suchostojace kravy (neprodukujú mlieko) majú spotrebu vody 30-50 litrov denne, dojnice (v laktácii) približne 100-120 litrov denne. Pri vysokých teplotách môže spotreba dosiahnuť až 180 litrov denne.

Kukurica vo výžive hovädzieho dobytka

Kukurica svoju vhodnosť vo výžive človeka i hospodárskych zvierat potvrdila už veľakrát. Poskytuje dobytku hodnotnú výživu, ale často aj pomáha udržiavať náklady na chov a produkciu hovädzieho mäsa v prijateľných medziach. Dobytok a ďalšie prežúvavce dokážu vďaka svojmu tráviacemu ústrojenstvu ľahko rozložiť komplexné sacharidy, ktoré sú v kukurici obsiahnuté, a extrahovať z nej dôležité živiny. Suché kukuričné zrná zvládne dobytok tráviť lepšie v drvenej forme, ale v prípade čerstvých zŕn si jeho tráviaci trakt dokáže poradiť aj s celými. Šupky obaľujúce palice sú výborným zdrojom vlákniny. Relatívne nízky obsah energie umožňuje ich zaradenie do kŕmnych dávok (KD) napríklad kráv stojacich na sucho. Okrem toho, dobytok s obľubou konzumuje aj čerstvé steblá kukurice, ktoré sú ďalším výborným zdrojom vlákniny.

Výživa teliat

Výživa teliat prebieha v troch hlavných fázach:

1. Mledzivové obdobie (1.-6. deň): Kľúčové pre imunitu, teľa musí dostať dostatok kvalitného mledziva čo najskôr po narodení. Mledzivo, je prvé mlieko produkované kravou do maximálne 24 hodín po otelení a je najbohatšie na všetky potrebné živiny, minerálne látky, vitamíny a ochranné látky. Nakoľko je pre teľatá v prvých dňoch života jediným a nenahraditeľným zdrojom živín, je dôležité, aby sa po narodení napilo čo najskôr, pretože v mledzive sa už o 24 hodín obsah živín, resp. imunoglobulínov zníži takmer o polovicu. Príjem protilátok od matky alebo z náhradného zdroja označujeme ako pasívna imunita, protilátky od matky chránia teľa až šesť týždňov. Objem prijatého mledziva je kľúčový, preto lebo teľa by malo prijať pri prvom napojení min. 150 až 200 g IgG. Je potrebné sledovať prvé pitie teliat, ktoré by malo byť do 3 hodín po narodení, druhý krát treba napájať najneskôr do 6 hodín, do tejto doby by malo byť napojené minimálne dvakrát. Po tomto období sa u teliat výrazne znižuje schopnosť črevnej sliznice vstrebávať gamaglobulíny.
2. Mliečna výživa (6.-56. deň): Podáva sa mliečna zmes alebo mlieko. Teľa postupne začína ochutnávať štartér - kvalitné rastlinné krmivo.
3. Rastlinná výživa (od 56. dňa): Po odstavení teľa prechádza na pevnú stravu. Vďaka štartéru, podávanému už od 4. týždňa života, sa zabezpečí plynulý prechod na rastlinné krmivo.

Pre teľatá do veku šiestich mesiacov je úlohou krmiva rozvíjať steny a rozširovať objem bachora, ako aj poskytovať živiny pre rast a posilnenie imunitného systému. Od štvrtého dňa po narodení sa teľatám podáva univerzálny predpríjem krmiva, ktorý sa zmäkčuje vodou v pomere 1:1,5. Od druhého týždňa sa denná dávka kŕmnej zmesi zvyšuje: 1-2 mesiace - 500-700 gramov; 3-6 mesiacov - zvyšuje sa z jedného na dva kilogramy; 7-12 mesiacov - zvyšuje sa na 3,5 kilogramu. S vývojom žalúdkov teliat sa zvyšuje množstvo krmiva.

Praktické rady pre chovateľov

Počas teplých dní, ktorých je v roku stále viac, trpia hospodárske zvieratá teplotným stresom. Ten pôsobí nie len na welfare zvierat, ale negatívne ovplyvňuje príjem krmiva a účinnosť trávenia. Hovädzí dobytok má lepšiu pohodu v chladnejšom prostredí, keďže jeho optimálne teplotné rozhranie sa pohybuje od -6 do 20 °C, samozrejme to závisí aj od vlhkosti ovzdušia (optimálne 75 %) a prúdenia vzduchu (optimálne od 0,5 do 1,5 m/s).

Za posledné roky bolo počasie v zimných mesiacoch výrazne teplejšie a teploty sa len v krátkom období udržia pod bodom mrazu. To znamená, že pôda nie je zamrznutá a dobytok, ktorý je celoročne na pastve, sa tak pohybuje po rozbahnenej pôde. Často je to v oblasti kŕmidiel, kde dobytok leží na sene, ktoré sa takto znehodnocuje, preto je potrebné zabezpečiť suché miesta na oddych, takzvané ležoviská. Preto už viacerí chovatelia zvolili spôsob chovu, ktorý poskytuje aspoň dočasné voľné ustajnenie buď v maštali, alebo pod prístreškom podľa možností, ktoré má chovateľ.

Ustajňovacie priestory by mali byť konštruované tak, aby chovateľovi poskytovali čo najviac výhod. Zdravotný stav zvierat by mal byť jednou zo základných priorít chovateľa, k tomu nám dopomáhajú manipulačné chodby a možnosť skupinového rozdelenia stáda. Je potrebné dbať aj na správnu výživu hlavne plemenných zvierat, aby sme ich udržali v dobrej kondícii, najmä pri prechode z pastvy na suché objemové krmivo a v období telenia. Vzhľadom na nižšiu zaťaženosť produkcie zvierat je aj potreba na krmivo menej náročná.

Na vybilancovanie správne nastavenej kŕmnej dávky by mal chovateľ doplniť aj jadrové krmivo (hlavne ak jeho objemové krmivo je horšej kvality), ktoré pri dnešných obstarávacích cenách, nie je veľmi nákladnou položkou. Pre doplnenie vitamínov a minerálnych látok sa odporúča siahnuť po doplnkoch vo forme lizov, ktoré nám doplnia chýbajúcu potrebu vitamínov a minerálnych látok. Zvýšená potreba je predovšetkým v období pred a po pôrode. Druhou alternatívou ako dodať potrebné mikroprvky zvieratám, ak to technologické a technické možnosti dovoľujú, je dodať ich v podobe minerálneho koncentrátu do kŕmnej dávky.

Pre udržanie dobrej pohody v maštali chovateľovi vyplýva ešte jedna dôležitá vec a tou je udržiavanie suchej a čistej podstielky. To znamená, že je potrebné v pravidelných intervaloch pristielať čerstvú slamu, prípadne vymieňať podstielku. Ak si chovateľ zvolí technológiu hlbokej podstielky, bolo by na mieste použiť prípravok na zamedzenie šírenia baktérií v podstielke (takzvaný vysušovač).

V prípade, že sa teľa nedokáže samo napiť (nacicať), je treba mledzivo oddojiť a podať teľaťu z fľaše, alebo mať náhradný zdroj mledziva či už v podobe zamrazeného mledziva alebo nášho produktu Mikrop Pure Colostrum, čo je 100% náhrada mledziva.

Všetky tieto postupy pri chove hovädzieho dobytka sú základným štandardom, ktorý si vyžaduje ľudskú námahu, trpezlivosť, ale aj nemalé finančné prostriedky.

Plemená hovädzieho dobytka a ich využitie

Hovädzí dobytok predstavuje základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso, mlieko či prácu. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií.

Mliekové plemená

Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 1000 kg mlieka na dojnicu.

Mäsové plemená

Chovajú sa pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno.

• Aberdeen Angus: Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete.
• Belgické Modré: Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom.
• Charolais: Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru.
• Chianina: Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
• Dexter: Mini kravy sú v súčasnosti veľmi obľúbené v domácich chovoch, ako aj na malých farmách. Dexter je najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka. Plemeno dexter pochádza z južného a juhozápadného Írska. Cieľom bolo vytvoriť malé plemeno kráv s dobrou mäsovou aj mliečnou úžitkovosťou.
• Hereford: Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie.
• Limousine: Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine.
• Plavý Aquitánsky (Blonde d'Aquitaine): Plavý aquitánsky dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno.
• Wagyu: Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska.

Kombinované plemená

Tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Slovenský pinzgauský dobytok vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska.

tags: #potreba #zivin #pre #hovadzi #dobytok