Kel hlávkový, hoci je najbližším príbuzným kapusty hlávkovej, neteší sa rovnako veľkej popularite, i keď sú jeho pestovateľské nároky o niečo skromnejšie. Tento nenáročný a odolný druh zeleniny si však právom zaslúži svoje miesto v záhradách aj na tanieroch. Kel patrí medzi výživovo hodnotné druhy hlúbovej zeleniny, ktoré sa oplatí zaradiť do jedálnička pravidelne. Je skvelým zdrojom vitamínov, vlákniny a antioxidantov, vďaka čomu je ideálnou voľbou pre tých, ktorí sa snažia žiť zdravšie.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda) má pevné hlávky zložené zo silno bublinovitých listov. Môžu byť guľaté, prípadne mierne zašpicatené, so žltozelenými, tmavozelenými až sivozelenými listami s pomerne výrazným voskovým povlakom. Tento mierny pestovateľský nedostatok však kompenzuje rôznotvárnosť v dĺžke vegetácie a chladuvzdornosť.
Pestovanie kelu hlávkového
Môžete pestovať odrody vhodné na rýchlenie v krytých priestoroch alebo klasické, poľné, rozdelené podľa času sejby a zberu na skoré a neskoré. Nájdu sa aj také, ktoré sú natoľko odolné proti mrazu (až do -15 °C), že ich môžete vysadiť na jeseň, prezimovať vo voľnej pôde a pozberať na jar. Na zimu je však dobré mladé rastliny prihrnúť pôdou, aby ich ťažký sneh nevyvrátil.
Všetky druhy kelu sa u nás pestujú hlavne z predpestovaných priesad, ale neskoršie odrody možno vysievať aj priamo na pripravené hriadky. Termín sejby a vysádzania závisí od odrody a času zberu, vždy je preto najlepšie riadiť sa informáciami na vrecúšku s osivom.
Kel sa zaraďuje do prvej trate, ako predplodina sú vhodné okopaniny, zo zelenín rajčiaky, uhorky, hrach, fazuľa a všetky zeleniny pestované v tretej trati. Výnimočne je možné zaradiť ho do druhej trate, ale to len na pôdach prirodzene veľmi úrodných s dobrou zásobou humusu. Kel patrí medzi zeleninu veľmi náročnú na živiny a dostatok humusu v pôde. Preto znáša aj intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami.
Zber a skladovanie
Zber kelu hlávkového sa robí prebierkou, pri dosiahnutí požadovanej hmotnosti približne 250 g. Najskoršie odrody nemusia mať hlávku uzatvorenú a pevnú, nakoľko sa konzumujú aj vonkajšie listy. Neskorý kel sa zberá jednorazovo, a môžete si ho odložiť až do neskorej jesene, lebo rastliny znesú mrazy až do -10 °C.
Na zimné uskladnenie sú vhodné hlavne jesenné odrody, pri dobrých podmienkach vydržia až do mája. Všetky druhy kelu je najlepšie skladovať na nejakom temnom a chladnom mieste. V chladničke, vo väčšom množstve aj v pivnici. Na dlhodobé skladovanie bez zamrazenia je ideálna teplota - 4 °C.
Výživová hodnota a benefity kelu
Kel je plný vitamínov, minerálov a antioxidantov, vďaka čomu je výbornou voľbou pre každého, kto sa snaží žiť zdravšie. Je nízkokalorický, no naopak bohatý na vlákninu, vďaka čomu podporuje zdravé trávenie. Kel sa tiež priaznivo podpíše na vašom zraku, pretože obsahuje aj antioxidant luteín, ktorý sa koncentruje v oku na sietnici a posilňuje obranný systém oka.
Kel by mali vo väčšej miere jesť všetci, ktorí majú problémy s cholesterolom či aterosklerózou. Obsahuje aj vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín. V jednom hrnčeku kelu je až 121 mg omega-3 mastných kyselín a 92 mg omega-6 mastných kyselín, ktoré cholesterol znižujú a tým chránia srdce.
Kel sa vyznačuje vysokým obsahom antioxidantov, ktoré pomáhajú eliminovať nebezpečné látky v našom tele. Bojujú proti voľným kyslíkovým radikálom, ktoré môžu prispievať k ochoreniam, ako je rakovina, choroby srdca a ciev a choroby nervového systému.
Kel hlávkový patrí medzi hlúboviny rovnako ako napríklad kapusta hlávková, karfiol či brokolica a tak ho napádajú zväčša aj rovnaké choroby a škodcovia. Najčastejšie mlynárik kapustový, skočky, kvetárka kapustová, mora kapustová, priesady často trpia hnilobami.
Kel v kuchyni: Univerzálnosť a chuť
Hlavným dôvodom menšieho pestovateľského záujmu o kel hlávkový bude zrejme fakt, že sa nevyužíva na mliečne kvasenie a možnosti jeho kuchynského spracovania sú obmedzenejšie. Kel hlávkový sa považuje za klasickú zeleninovú prílohu k slaným pokrmom, ako je divina, jahňacina, hovädzina alebo bravčovina. Ďalej sa vynikajúco hodí na prípravu aromatických polievok alebo eintopfov.
Kel môže byť niekedy v surovom stave horký, no správna príprava ho dokáže premeniť na lahodnú ingredienciu. Kľúčom je jeho správne varenie. Pred varením kelové listy oddeľte a dobre umyte. Následne z nich poodrezávajte hrubé stonky v strede listov. Ak pripravujete kel na dusenie alebo varenie, stačí ho variť len niekoľko minút, aby nestratil svoju jasne zelenú farbu a cenné živiny. Ak pripravujete kel na surovo, skúste ho marinovať v citrónovej šťave s olivovým olejom - kyslosť citróna zmierni jeho horkosť a urobí ho jemnejším.
Recepty z kelu hlávkového
- Krémová kokosová polievka s kelom: Táto polievka spája exotickú chuť kokosu s jemnosťou kelu.
- Chrumkavé kelové čipsy s parmezánom: Zdravá a chutná alternatíva k zemiakovým čipsom.
- Osviežujúce kelové smoothie: Rýchly a zdravý nápoj na ráno z kelu, jablka a banánu.
- Kel s cícerom a paradajkami: Ideálne jedlo na rýchly obed či večeru.
- Pečený kel s batátmi a cícerom: Výdatná a chutná večera plná živín.
- Omáčka na cestoviny s kelom: Zdravá a chutná omáčka, ktorá poteší aj najmenších.
Kelový prívarok
Kel hlávkový pri troche fantázie využijete na výrobu efektnej dekorácie. Stačí, keď sklený pohár obalíte niekoľkými listami a previažete prírodným motúzom.
