Rodina je považovaná za najzákladnejšiu bunku spoločnosti. Ide o skupinu ľudí, ktorí sú navzájom spojení, a to nielen manželskými alebo príbuzenskými vzťahmi, ale aj partnerstvom vytvoreným mimo inštitútu manželstva. Je to najdôležitejšia sociálna skupina, v ktorej človek žije. Rodinné právo upravuje práva a povinnosti medzi manželmi, ich deťmi a ďalšími členmi rodiny. Upravuje aj náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť a ústavnú starostlivosť.
Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život.
Každodenný život a jeho význam
Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme, stávajú sa našimi rutinami.
Bežné aktivity majú svoj priebeh: začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Základné najdôležitejšie veci pre život sa učíme vo svojej rodine. Inklúzia začína doma.
Práva dieťaťa na výživu a starostlivosť
Si rovnako vzácny ako ostatné deti. Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy. Máš právo na zdravé jedlo. Rodičia alebo iní dospelí majú povinnosť starať sa o Teba, aby si nebol hladný.
Najčastejšími nositeľmi rodičovských práv a povinnosti u detí sú rodičia, avšak rodičovské práva a povinnosti môžu byť zverené osobám a zariadeniu, kde dieťa žije.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým sa deti neosamostatnia, v prípade študentov do 26. roku života.
- Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti: Do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
- Nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
- Počas obdobia, kedy dieťa študuje.
Každý rodič bez ohľadu na majetkové pomery je povinný prispievať dieťaťu najmenej 30 % životného minima. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
V prípade ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Rodičovské práva a povinnosti
Výchove detí majú hlavné slovo rodičia, výchova detí je právo a zároveň povinnosť u rodičov. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením. Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.
Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané ochranné prostriedky, tak aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
Práva dieťaťa v rôznych oblastiach
Dieťa má právo na ochranu súkromia. Právo na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Dieťa má právo získavať informácie z rôznych zdrojov (rozhlas, televízia, internet, knihy) a z celého sveta. Úlohou rodiča je zabezpečiť, aby dieťa dostávalo informácie zrozumiteľné jeho veku a schopnostiam.
Ďalšie dôležité práva dieťaťa:
- Právo na život, zachovanie života a rozvoj.
- Právo na meno a štátnu príslušnosť.
- Právo na odlúčenie od rodičov (len ak je to v prospech dieťaťa).
- Právo na styk s oboma rodičmi.
- Právo na ochranu pred zneužívaním a zanedbávaním.
- Právo na zdravie a zdravotnícke služby.
- Právo na vzdelanie.
- Právo na životnú úroveň.
- Právo na voľný čas, rekreáciu a kultúrnu činnosť.
- Právo na rehabilitačnú činnosť.
- Právo na ochranu voči detskej práci.
Deti nesmú pracovať. Pomáhať pri práci doma je chvályhodné a nevyhnutné. Nikto Ťa však nemôže nútiť ťažko pracovať. Deti nesmú byť týrané. Máš právo, aby sa dospelí o teba starali. Deti majú právo zvoliť si svoje vierovyznanie. Ak chceš, môžeš veriť v (akéhokoľvek) Boha, máš na to právo.
Náhradná starostlivosť a ochrana dieťaťa
Ak rodičia nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, štát zabezpečuje náhradnú starostlivosť.
Formy náhradnej starostlivosti:
- Náhradná osobná starostlivosť
- Pestúnska starostlivosť
- Ústavná starostlivosť
- Poručníctvo
- Opatrovníctvo
- Osvojenie
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a nie je možné zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej osobnej starostlivosti.
Dieťa je pri ústavnej starostlivosti umiestnené do detského domova, ústavu alebo do profesionálnej rodiny.
Odoberanie detí z rodín je vždy krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Je preto dôležité, aby verejnosť bola informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu. Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený výchovou rodičov.
