Aztécka čokoláda: Od posvätného nápoja k modernej pochúťke

História čokolády siaha viac ako 4 tisícročia do minulosti. Staroveké civilizácie ako Mayovia, Toltékovia a Aztékovia poznali a využívali kakaové bôby na prípravu nápojov. V ich podaní to však bol hustý, horký a korenistý nápoj, ktorý by sa dnešnej čokoláde len ťažko podobal.

Korene čokolády siahajú do starovekej Strednej Ameriky, kde sa pila ako horký nápoj. Čokoláda bola nielen obľúbenou potravinou, ale zohrávala aj dôležitú úlohu v náboženskom a sociálnom živote.

Objav kakaovníka a jeho význam

Prvým národom, ktorý objavil tajomstvo kakaovníka, boli Mayovia (250-900 p.n.l.). Starí Mayovia verili, že kakao objavili bohovia vo vnútri hory, spolu s ďalšou posvätnou potravinou, kukuricou. Lingvisticky slovo kakao pochádza z mayskeho slova „Kakaw“, čo znamená matka kakaovník. Lingvisticky slovo kakao pochádza z mayskeho slova „Kakaw“, což znamená matka kakaovník, a slovo čokoláda vzniklo z „chocol’ha“ (nápoj). Sloveso „chokola’j“ znamená piť chocol’ha spoločne. Kakao bolo cenené ako posvätný nápoj oveľa, oveľa skôr, než vznikla čokoláda ako ju poznáme dnes. Prvé civilizácie, u ktorej sú archeologicky doložené zmienky o kakau, boli starí Olmékovia na území dnešného Mexika pred 3 500 rokmi. Potom na túto tradíciu nadviazali Mayovia a Aztékovia. Môžeme sa len domnievať, ako Olmékovia, Mayovia a Aztékovia kakao vnímali a čo pre nich skutočne znamenalo, pretože v našej dnešnej spoločnosti a kultúre nemáme prirovnanie, nemáme žiadnu zdieľanú vec, ktorá by niesla podobnú dôležitosť a zároveň všestrannosť použitia ako kakao pre tieto staroveké kultúry. Isté je, že pre nich znamenalo mnoho. Na dochovaných umeleckých dielach nájdeme časté vyobrazenia, ako si dvaja bohovia vymieňajú kakao ako výraz dobrej vôle a priateľstva. Kakaovník bol vyobrazovaný ako strom, ktorý drží svet, nesie kvalitu stability, výživy a hojnosti. Kakao bolo v týchto civilizáciách po tisíce rokov považované za posvätné. Uctievali kakaového bôžika a kakao považovali za dar od bohov.

Aztécka tradícia rozpráva o Quetzalcoatlovi, operenom hadovi, ktorý vraj starešinom priniesol spirituálne učenie. Z neba, z miesta, kde žili bohovia, im zniesol dva dary: kakao a kukuricu a zároveň ich naučil, ako tieto rastliny pestovať.

Kakao ako mena a nápoj elity

Mayovia a Aztekovia presadili kakaovník z pralesa do svojich domovov, kde zbierali jeho plody, nechali ich fermentovať a neskôr pražili. Kakaový prášok bol spracovávaný do pasty, ktorá sa miešala s vodou, chilli papričkami, kukuricou a inými zložkami do pikantného, penivého, čokoládového nápoja. Od roku 1400 Aztécka ríša ovládala značnú časť Strednej Ameriky. Od podmanených národov boli vyberané dane, ktorých súčasťou boli aj plody kakaovníka. Takto sa stali istou formou aztéckej meny. Podobne ako Mayovia aj Aztékovia spotrebúvali kakao v podobe horkej čokolády ochutenej korením a cukrom.

Mnohí ľudia v období Mayov mohli príležitostne piť čokoládu. Avšak v aztéckom období bol tento nápoj predovšetkým vyhradený pre vládcov, kňazov a významných vojakov. Čokoláda hrala osobitnú úlohu pri náboženských rituáloch, obradoch, kňazi obetúvali kakaové nápoje a plody kakaovníka bohom.

Aztécka elita sa po nápoji z kakaových bôbov mohla utlouct. Povesť vypráví, že připravovat tuto tekutinu ji naučil sám bůh Qzetzalcoatl. Podle něj také dostala jméno Tchocoatl. Uvádí se, že aztécký náčelník Montezuma II. (kolem r. 1465-1520) byl schopen denně vypít i padesát šálků této pěnivé tekutiny! Dělal to prý hlavně tehdy, když se chystal navštívit nevěstinec.

Aztékovia, podobne ako Mayovia, prelievali nápoj z jednej nádoby do druhej, aby ho spenili. Nápoj bol tiež podávaný najkrajším otrokom, ktorí boli vybraní ako ľudské obete pre aztécke obetné rituály. Mal zmierniť ich smútok z blížiacej sa smrti. Aztékovia používali teda kakaových bôbov ako meny. V roku 1517 Montezuma predstavil tento obľúbený nápoj domorodcov španielskemu objaviteľovi Hernánovi Cortésovi.

Príchod Európanov a premena čokolády

K prvým kontaktom Európy s čokoládou došlo počas dobývania Mexika v roku 1521. Španieli vypozorovali aztécky zvyk pitia čokolády a čoskoro začali lode dovážať plody kakaovníka do Španielska. Tým prvým zo Starého kontinentu, kto ju okusil, sa v roku 1502 stal Kryštof Kolumbus. S kakaovými boby Európany ale seznámil až v roce 1529 španělský dobyvatel Hernand Cortéz.

Spočiatku mu nápoj nechutil, svojou horkokyslou chuťou bol príliš nezvyčajný pre maškrtný jazýček Európana, ale sladenie medom chuť vylepšilo. Cortés si novinku veľmi obľúbil a po desiatich rokoch sa vrátil z ciest do Európy s nákladom kakaa a vybavením potrebným na prípravu hnedého „zlata“ a začal zakladať kakaové plantáže. Španielske lode priviezli semená domov do Španielska, kde boli vytvorené nové recepty.

Španieli ale z nepříliš vábné a husté tekutiny nijak nejásali. Bolo to hořké a odporné. Ich názor změnil teprve přídavek medu. Španieli dovážali kakao a miešali ho so škoricou a ďalším korením. Neskôr ho začali sladiť cukrom. Tajomstvo prípravy lahodného nápoja za podarilo udržať takmer 100 rokov, než vo zvyšku Európy objavili to, čo nápoju z kakaových bôbov chýbalo.

Španielsko sa stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu prvé „chocolaterias“, tj čokoládovne, kde sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda, ktorej konzumovanie sa stalo módnou záležitosťou. V lepších kruhoch bolo zvykom uctiť si vzácnych hostí horúcou čokoládou. Znudené bohaté paničky po obede organizovali tzv. kakaové večierky. Čokoláda bola podávaná zo strieborných kanvičiek a servírovaná v luxusnom porceláne.

Čokoláda sa stáva dostupnou

Sladená čokoláda sa stala medzinárodnou chuťou čokolády. Stala sa európskym symbolom bohatstva a moci. Vzhľadom na to, že kakao a cukor boli drahými komoditami, iba bohatí ľudia si mohli dovoliť piť čokoládu. Vo Francúzsku mal štát na čokoládu monopol a mohli ju piť len členovia kráľovského dvora.

Rovnako ako Mayovia a Aztékovia, aj Európania vyvinuli vlastný špeciálny protokol pre pitie čokolády. Pitie horúcej čokolády sa stávalo stále viac populárnym, napriek tomu sa ešte ďalších 100 rokov Španielom podarilo uchovať tajomstvo tohto nápoja. Potom ho objavil aj zvyšok Európy. Postupom času sa čokoládové šialenstvo rozšírilo do celého sveta. Anglicko aj Francúzsko a samozrejme tiež Amerika, úplne prepadli jej kúzlu.

I až do 19. storočia sa čokoláda popíjí a prodává se většinou v lékárnách jako pastilka rozpustná ve vodě. Exkluzivitu kakaa znížila priemyselná revolúcia, kedy sa stala produkcia kakaa efektívnejšia a jednoduchšia. V roku 1828 vynašiel holandský výrobca čokolády Van Houten metódu odtučnenia kakaa na prášok pomocou hydraulického lisu a tiež proces alkalizácie prášku. Táto technika výroby kakaového prášku sa v podstate používa dodnes. Tak začala nová éra veľkoplošnej produkcie lacnej čokolády. Za to, že sa v dnešnej dobe môžeme zahryznúť do tabuľky čokolády a nemusíme piť iba horúci nápoj, vďačíme holandskému chemikovi Conradovi van Houtenovi, ktorý v roku 1828 zostrojil kakaový lis, ktorý bol schopný z bôbu oddeliť kakaové maslo a kakaový prášok. Tým bolo umožnené vyrábať čokoládu oveľa lacnejšie a stala sa dostupnou všetkým spoločenským vrstvám, avšak stále bola konzumovaná iba v tekutom stave.

První tabulka, pravda ještě trochu nepovedená a hrudkovitá, se objevila v roce 1847. V roku 1867 prišla firma Nestlé s práškovým mliekom a v roku 1879 bola vyrobená prvá mliečna čokoláda, čo sa považuje za koniec posvätnej medicíny kakaa v Európe. Keď roku 1879 objaví Švajčiar Henri Nestlé sušené mlieko, a ďalší švajčiarsky podnikateľ Rodolphe Lindt výrobu konšováním (spôsob miešania, ktoré zjemní výslednú chuť), vznikajú nové továrne a čokoláda si získava stále väčšiu obľubu.

V dnešnej dobe by sa mohlo zdať, že sa čokoláda stala už všednou záležitosťou, ale opak je pravdou. Stále ju považujeme za niečo exkluzívne.

tags: #prava #aztecka #cokolada