Evanjelické kostoly na Slovensku: História, Architektúra a Význam

Evanjelické kostoly na Slovensku predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho a náboženského dedičstva krajiny. Ich história je úzko spätá s obdobím reformácie a protireformácie, čo sa odrazilo aj na ich architektúre a vývoji. V tomto článku preskúmame históriu, architektonické prvky a význam evanjelických kostolov na Slovensku.

Počiatky reformácie a evanjelické zbory

Počiatky evanjelického náboženského hnutia na Slovensku, neseného na myšlienkach reformácie, vyvolali sled udalostí. Dejiny protestantizmu sú pre laickú i odbornú verejnosť dôležité nielen z konfesionálneho, ale aj z národného, kultúrneho i politického hľadiska. Tak ako sa reformácia šírila v Uhorsku od tridsiatych rokov 16. storočia, na rozdiel od mnohých iných častí dnešného Slovenska nenašla v Nitre mohutnejší ohlas. Rímsko-katolícki biskupi, ktorí boli zároveň nitrianskymi zemepánmi, dbali na zachovanie konfesionálne jednoliateho charakteru mesta. V roku 1688 dokonca mestský magistrát vyzval evanjelíkov, aby opustili mesto. V Dobšinej bolo do roku 1746 mesto čisto evanjelické. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. V Dobšinej sa reformácia rozšírila veľmi skoro, lebo v roku 1560 bola Dobšiná už celkom evanjelická. Historické údaje vedú až do 16. storočia, kedy už všetci občania prijali Lutherovo učenie. Toto učenie rozširoval (od roku 1529) v Dobšinej farár Ondrej Fischer, ktorý bol pre kacírstvo vyhnaný z Levoče. V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností sa kostoly stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie povedané podľa bohoslužobného jazyka.

Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku

Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku je rôznorodá a odráža vplyvy rôznych období a štýlov. Medzi najvýraznejšie patria:

• Klasicistický štýl: Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu.
• Renesančné prvky: Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
• Moderná architektúra: Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je vnímaný ako prelomová realizácia v diele Michala Milana Harminca. Kostol vystavaný v rokoch 1932 - 33 nadobudol „prísnejšiu“ podobu, než akú zachytávajú súťažné plány. Tak ako v prípade vyššie spomenutých architektúr, aj tu je kostrou objektu železobetónová konštrukcia. V exteriéri sa uplatnil protiklad štruktúr neomietanej tehly a travertínového obkladu sokla.

Väčšina kostolov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku bola postavená v dvoch stavebných vlnách: staršie artikulárne po Šopronskom sneme v roku 1681 a mladšie tolerančné po Toleračnom patente v roku 1781. Tieto kostoly boli často stavané podľa presne určených a kontrolovaných pravidiel. Miesto pre ich stavbu vytýčila zvláštna komisia na okraji dedín a miest. Kostoly nesmeli mať kamenné základy, zvon ani vežu, museli byť postavené z dreva a bez použitia klincov. Z pôvodných artikulárnych kostolov sa na Slovensku zachovalo päť: v Hronseku pri Banskej Bystrici, v Paludzi na Liptove, ktorý bol v roku 1982 presťahovaný do Svätého Kríža, v Leštinách a Istebnom na Orave a v Kežmarku na Spiši. Dôvtipná stavebná konštrukcia i výzdoba liturgických častí interiéru sú svedectvom obdivuhodnej zručnosti tesárskych majstrov. Pravdepodobne pre všetky artikulárne kostoly bol spoločným charakteristickým znakom pôdorys tvaru gréckeho kríža aj napriek zložitému situovaniu v teréne (najmä Istebné a Leštiny). Oltár a krstiteľnica stoja netradične v centre chrámového priestoru, ktorý má veľmi dobré akustické vlastnosti. Okolo celého pôdorysu chrámových lodí sú umiestnené pavlače, ktoré výrazne zvyšujú kapacitu kostolov. Interiéry bývajú bohato zdobené ľudovou maľbou s prírodnými a biblickými motívmi.

Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave

Evanjelická Bratislava a jej kostoly majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, oficiálne vzniknutý v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ulici sú už treťou dvojicou kostolov. Vzniku týchto dvoch kostolov predchádzala búrlivá história. Od šestnásteho storočia po začiatok budovania týchto chrámov r. 1774 (Veľký kostol), r. 1776 (Malý kostol), to evanjelici nemali ľahké. Po vzniku bratislavského ev. zboru v roku 1606 striedali úspechy v jeho raste neúspechy. Vplyv na tento stav mala predovšetkým situácia v Európe, protireformačný boj nadobúdal čoraz väčšie rozmery. Na základe kráľovského povolenia 1636 začali evanjelici stavať svoje prvé dva kostoly. Napriek obmedzeniam a pod nohy hádzaným brvnám sa im ich podarilo dokončiť a dodnes stoja na svojich miestach, pravda patriace už niekomu inému. Kostol slovensko-maďarského ev. zboru na Uršulínskej ulici (postavený v r. 1658) zhabali podobne ako kostol pri Hlavnom námestí (postavený v r. 1638) za dramatických okolností v roku 1672. Prvý dostal rád uršulínok, druhý rád jezuitov. Po Šopronskom sneme na ktorom prijali čiastkové ústupky evanjelikom výmenou za spoločný postup v boji proti Turkom, mohli síce evanjelici stavať nové kostoly, no ich počet bol značne obmedzený. Namiesto odobratých 888 chrámov, smeli postaviť cca 50 kostolov, po dva v každej župe a kráľovskom meste. Značne oklieštená a zdevastovaná evanjelická cirkev však nedisponovala dostatočnými financiami ani ľudskou silou a tak dostavali len 38 kostolov.

Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:

Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

Evanjelický kostol v Rači

Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie - do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho. Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že 17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov. Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. V roku 1905 - za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom svätcov.

Evanjelický kostol v Kežmarku

V druhej polovici 19. storočia delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie boli pôvodne určené pre Orient. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Práce na stavbe kostola riadil kežmarský staviteľ Viktor Lazary. Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov. Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov. Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku.

Evanjelický kostol v Prešove

V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka. Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom. Vybudovanie kostola trvalo 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Keďže stavba podľa pamätnej tabule bola dokončená dňa 15. júna 1647, deň tento pripadol na sobotu, dá sa predpokladať, že kostol bol na druhý deň, t.j. 16. júna 1647 v nedeľu odovzdaný svojmu účelu v rámci slávnostných služieb Božích. Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry. V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského. Z jezuitskej éry pochádzajú dosiaľ zachované rezbárske umelecké výtvory na organe a na organovom chóre. Pri sakristii sa zachovalo drevorezbami bohato ozdobené jednosedadlové kňažské stallum a naproti štvorsedadlové kňažské stallum ozdobené štylizovanými farebnými ružami a ľaliami. Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok. Evanjelici oboch zborov ponúkli, a pre istotu podali aj písomne ponuku. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25. novembra. Kostol a kolégium sa dostali po 73 rokoch právoplatne do rúk pôvodných majiteľov - evanjelikov.

Významné udalosti a osobnosti

V dejinách evanjelických kostolov sa odohrali mnohé významné udalosti. V roku 1741 nechal gemerský vicišpán Balassa Dobšinský evanjelicky kostol zatvoriť s tým cieľom, že ho premení na katolícky. Tiež chcel vymenovať katolíckeho kňaza. Ale vieruverní Dobšinčania tento útok zmarili. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Medzi významné osobnosti patril Samuel Kuzmányi, ktorý 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807). Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.

Evanjelické kostoly dnes

Dnes sú evanjelické kostoly nielen miestami bohoslužieb, ale aj centrami kultúrneho a spoločenského života. Sú svedkami histórie a architektúry, ktoré odrážajú vývoj slovenskej spoločnosti a náboženského života.

Otázka, prečo majú evanjelické kostoly vežu v tvare vajca, je zaujímavá, ale je potrebné poznamenať, že nie všetky evanjelické kostoly majú vežu v tvare vajca. Existujú rôzne architektonické štýly a tvary veží, ktoré závisia od obdobia, regiónu a konkrétnych preferencií staviteľov. Ak existuje konkrétny evanjelický kostol s vežou v tvare vajca, môže to byť výsledkom architektonického zámeru, symboliky alebo jednoducho estetického rozhodnutia.

tags: #preco #maju #evanjelicke #kostoly #na #vrchu