Starostlivosť o zuby detí je nevyhnutná hneď od prerezania prvého zuba. Správnou starostlivosťou a absolvovaním preventívnych prehliadok je možné predísť mnohým problémom. Kedysi dávno sa kazy na mliečnych zuboch neošetrovali. Dnes však vieme, že mliečne zuby sú veľmi dôležité pre správny vývoj reči, pre správne prerezanie trvalých zubov a pre harmonický rast čeľuste a sánky. Preto je nutné ošetriť akýkoľvek problém týkajúci sa mliečnych zúbkov.
Mliečny chrup má 20 zubov. Mliečne zuby podobne ako zuby trvalé majú nezastupiteľnú funkciu v ústach detí. Sú dôležité pri odhryzávaní a rozdrobovaní potravy, držia miesto pre trvalé zuby, podporujú správny rast čeľuste a sánky. Majú dôležitú úlohu pre správnu výslovnosť, ale aj pre výzor dieťaťa. Zdravé mliečne zuby sú vizitkou toho, ako sa rodičia starajú o hygienu ústnej dutiny svojich detí.
Pôvod názvu „mliečny zub“
Pôvod výrazu „mliečny zub“ je predmetom diskusií. Vysvetľuje sa dvoma spôsobmi. Podľa jednej hypotézy sa zuby nazývajú „mliečne“, lebo rastú v období, keď ešte dieťa pije materské mlieko. Druhá hypotéza hovorí, že prívlastok „mliečne“ jednoducho napovedá, že prvé, dočasné zuby sú belšie ako trvalé zuby. Pravdu majú všetci! Obe vysvetlenia majú svoje opodstatnenie. Pripomeňme si, že prerezávanie zubov prebieha obyčajne vo veku 6 až 33 mesiacov, tzn. v období, kedy mlieko a potraviny s obsahom mlieka tvoria podstatnú zložku stravy dieťatka. Druhá hypotéza takisto vychádza z overenej skutočnosti. Naozaj, dočasné zuby sú belšie ako trvalé zuby, čo je spôsobené anatomickými a fyziologickými rozdielmi.
Príčiny a prevencia zubného kazu
Zubný kaz je spôsobený baktériami. Častá konzumácia sladkých potravín a nápojov je najčastejšou príčinou vzniku zubného kazu na mliečnych zuboch. Zanedbaná zubná hygiena alebo nesprávny postup pri čistení zubov. Tam, kde na zuboch ostane zubný povlak, po čase vznikne zubný kaz. Preto je potrebné venovať čas nacvičeniu správnej techniky čistenia a pravidelne každé ráno a každý večer týmto spôsobom vyčistiť dieťaťu zuby.
Kvalitu chrupu ovplyvňuje aj zdravotný stav matky či prípadne jej stres. Veľký vplyv majú aj celkové stravovacie návyky v rodine. Streptococcus mutans reaguje s cukrom z potravín, ktorý sa zmení na kyselinu. Kvôli kyselinám sa zníži hladina pH v ústach a zubná sklovina sa demineralizuje. Nízka hladina pH, málo slín a nával cukrov. Presne také prostredie tejto baktériám vyhovuje.
Potrava pre kojencov a batoľatá rovnako ako hygiena ovplyvňujú vznik zubného kazu. Treba si uvedomiť, že u kojencov mlieko, či už materské alebo umelé, obsahuje cukor. U batoliat je nebezpečné podávať potravu bohatú na cukry (sladené mlieka, ochutené mlieka, ovocné šťavy alebo iné sladené nápoje) v kojeneckej fľaši. Tieto nápoje by snáď samé o sebe neboli závažným problémom, ich škodlivosť však výrazne stúpa, ak má dieťa fľašu s nápojom neustále pri sebe (v kočiariku alebo v postieľke) a počas dňa z nej opakovane popíja. Zvlášť nebezpečné je, ak dieťa s fľašou aj zaspáva, prípadne zaspáva na matkinom prsníku počas kojenia. To isté platí aj o prikrmovaní / kojení niekoľkokrát v priebehu noci.
Do 18. mesiaca života dieťaťa sa odporúča večerné čistenie zubov po kojení, prípadne po fľaške s mliekom, aby dieťa išlo spať s čistými zubami. Ak vyžaduje mlieko v priebehu noci, je správne dieťaťu ponúknuť na zapitie aspoň malé množstvo čistej vody na neutralizáciu kyslého pH v dutine ústnej. Dieťaťom vyžadované kojenie počas noci po prerezaní prvých zubov po 18. mesiaci veku dieťaťa nemá takmer žiadny nutričný význam a dieťa matkin prsník využíva skôr k svojmu ukľudneniu a opätovnému rýchlemu zaspaniu. Rovnako sa musíme vyvarovať namáčaniu cumlíkov do medu, cukru a sirupov. Počas spánku totiž klesá množstvo sliny, ktorá nemôže prirodzene, tak ako cez deň, omývať povrch zubov a tým odplavovať zvyšky jedla a baktérií.
Rovnako nebezpečné ako cukrom sladené nápoje sú džúsy a ovocné šťavy. Džúsy so 100% podielom ovocnej zložky obsahujú iba nepatrné množstvo cukru, sú však veľmi kyslé. Kyslosť džúsov a ovocných štiav je tak vysoká, že zubná sklovina sa pri kontakte s nimi začína rozpúšťať.
Kazivosť mliečnych zubov v negatívnom zmysle ovplyvňuje aj opakované podávanie antibiotík vo forme sirupov, sirupov proti kašľu, bolesti a nachladnutiu. Prakticky všetky lieky pre deti obsahujú veľké množstvo cukru z toho dôvodu, aby ich dieťa vôbec užilo. Bez pridaného cukru majú nepríjemnú horkú chuť. Ak musí dieťa opakovane po dlhší čas užívať tieto lieky, mala by byť hygiena jeho chrupu obzvlášť starostlivo realizovaná - po užití lieku počas dňa vypláchnuť ústa čistou vodou, dôkladné čistenie zubov rodičom ráno a večer.
Na zvýšenie ochrany pred zubným kazom odporúčame používať zubnú pastu s fluoridmi. Fluoridy sa zabudujú do skloviny a zvýšia jej odolnosť. Je to dokázaná, rokmi overená a veľmi efektívna ochrana pred zubným kazom. Predávkovania fluoridmi sa nemusíte báť, pretože sa u nás nefluoriduje ani voda, ani mlieko, kedysi sa užívali dokonca fluoridové tabletky. Od 6 rokov je možné použiť doma fluoridový gél, ktorý obsahuje 5000-125000 ppm fluoridu. Pri nízkom riziku kazu 1x mesačne, pri vysokom riziku kazu 1x týždenne, po aplikácii následne hodinu nepiť a nejesť.
Vhodnou metódou prevencie pred zubným kazom žuvacích plôšok je pečatenie zubov. Ide o zaliatie žuvacích plôšok zadných zubov pečatidlom. Tým sa vytvorí na žuvacej ploche bariéra, ktorá bráni prístupu baktérií k povrchu zuba. Pečatenie sa môže robiť v mliečnom chrupe na stoličkách a v trvalom chrupe na črenových zuboch a stoličkách do dvoch rokov od ich prerezania.
Krivé zuby predstavujú problém z pohľadu sťaženej ústnej hygieny.
Starostlivosť o ústnu dutinu
Starostlivosť o ústnu dutinu by mala byť pestovaná už počas ranného detstva. Od prerezávania prvého zúbka sa odporúča čistiť zuby pravidelne ráno a večer. Dbať na to, aby ste dôkladne vyčistili všetky plôšky zubov. Staršie deti si môžu čistiť zuby samé, avšak odporúča sa dočisťovať deťom zuby až do 12. roku života, aspoň večer.
Čistiť medzizubné priestory - akonáhle sa začnú dotýkať vedľa seba stojace mliečne zuby, treba začať čistiť aj medzizubné priestory pri večernom čistení.
Už aj mliečne zúbky potrebujú dôkladné čistenie. Detské zúbky by sa mali rovnako ako u dospelého človeka umývať dvakrát denne. Stačí poriadne povytierať oblasť pod perami aj v okolí zúbkov špeciálnym náprstkom alebo vo vode zvlhčenou handričkou. Ak sa táto starostlivosť o zuby zanedbá, baktérie budú mať skvelé podmienky pre množenie.
Matky s náchylnosťou na choroby v ústnej dutine vedia na novorodenca preniesť svoje baktérie. Existujú však metódy ako toto riziko znížiť. KAR pacienti by si mali kontrolovať príjem cukrov a častejšie čistiť zuby. Po jedle a najmä po sladkých a kyslých potravinách je potrebné sa napiť vody. Zároveň odporúčame častejšie prijímanie xylitolu vo forme cukríkov alebo žuvačiek. Pri rannej a večernej ústnej hygiene by nemalo chýbať vypláchnutie fluoridovou ústnou vodou. Pri dodržaní týchto odporúčaní je riziko prenosu baktérií na dieťa oveľa nižšie.
Dojčenie a zuby
Spôsobuje dojčenie deťom zubný kaz? Dojčenie je fyziologický spôsob starostlivosti a výživy detí. Je to biologická norma podmieňujúca zdravie detí, žien aj celej spoločnosti. Dôležitosť dojčenia je dokázaná množstvom štúdií. Tieto dve tézy sú vedeckou komunitou aj v rámci verejného zdravia akceptované ako základný kameň medicíny a rozhodujúci bod v prevencii chorôb. Pozitívny vplyv dojčenia je závislý od množstva vypitého materského mlieka a celkovej dĺžky dojčenia.
Materské mlieko si po celú dobu dojčenia, po 1., 2. alebo 3. roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu, koncentrácia niektorých výnimočných látok sa dokonca s pokračujúcou dĺžkou dojčenia ešte zvyšuje. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozdeľuje dĺžku trvania dojčenia na tri obdobia: obdobie výlučného dojčenia v odporúčanom trvaní 6 mesiacov; obdobie dojčenia, ktoré je sprevádzané ochutnávaním jedla a zavádzaním rodinnej stravy do jedálnička dieťaťa, trvajúce do 2 rokov; a potom od 2 rokov pokračovanie dojčenia v kombinácii s jedením jedla spoločne s rodinou.
Z tejto definície WHO sa často vyberá ako dôležité iba prvé obdobie výlučného dojčenia. Význam ostatných dvoch období sa bagatelizuje, popiera alebo je dojčenie po prvom alebo druhom roku života hodnotené dokonca negatívne. Toto sa z veľkej časti deje v dôsledku histórie, keď väčšina súčasných dospelých aj detí zažila a zažíva ako normu krátke alebo žiadne dojčenie. Percento detí dojčených nad 2 roky je nízke a v rozpore s požiadavkami WHO na všetky vlády na svete, sa v Českej ani Slovenskej republike štatisticky nezaznamenáva ani nereportuje v požadovaných míľnikoch.
Vnímanie toho, že dojčenie má trvať iba do 6 mesiacov, podporujú reklamné kampane firiem vyrábajúcich komerčnú umelú výživu. Tie sú také úspešné, že veľká časť odborníkov či odborníčok vyjadruje dojčeniu podporu iba do 6 mesiacov. V praxi aj vo vyjadreniach odborníkov či odborníčok nastáva po 6 mesiacoch života dieťaťa obdobie, keď je dojčenie už iba tolerované a považované za nepodstatné. Potom po roku a s narastajúcim vekom, a zvlášť po 2. roku života, sa podpora dojčenia mení na negatívne reakcie a v protiklade s uvedeným odporúčaním WHO, začína byť dojčenie bezdôvodne spájané s negatívnym vplyvom na zdravie dieťaťa aj matky.
Existuje pritom množstvo vedeckých dôkazov podporujúcich dojčenie po 2 roku života dieťaťa. Sankar (2015) v tejto súvislosti uvádza, že skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenie verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života na vzorke 17 761 detí. Zistili, že deti, ktoré nie sú dojčené v tomto období, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia ako tie, ktoré v 2. roku života sú dojčené.
Napriek týmto dôkazom sa po prvom a druhom roku života dieťaťa stále s väčšou naliehavosťou objavuje tlak odborníkov na odstavenie. Toto sa týka aj otázky dojčenia a zubov detí. Jedným z argumentov proti pokračovaniu dojčenia v prípade batoliat a väčších detí býva práve zubný kaz. Tŕňom v oku sa stáva nočné dojčenie alebo uspávanie s prsníkom v ústach pri dojčení.
Štúdie skúmajúce otázky dojčenia a zubného kazu dojčených detí prichádzajú niekedy k paradoxným záverom: Na jednej strane tvrdia, že do veku 12 mesiacov dojčenie nepoškodzuje zuby, nespôsobuje zubný kaz a má dokonca ochranný efekt a na druhej strane potom toto tvrdenie obrátia po 12 mesiacoch alebo po 24 mesiacoch (Richard 2016). Richards následne konštatuje, že zubný kaz mohol súvisieť s kariogénnymi potravinami alebo tekutinami alebo zlou orálnou hygienou. Toto odráža kultúrne podmienené nepodporovanie dojčenia po prvom a druhom roku života. Táto nepodpora sa prenáša aj do metodológie štúdií napríklad z hľadiska zisťovania výlučnosti dojčenia alebo skúmania iných faktorov ako používania cumlíkov, kŕmenia fľašou a umelým mliekom.
Podobná dichotómia sa objavuje napríklad v Peresovej štúdii z roku 2017, ktorá tvrdí, že dojčenie nad 24 mesiacov je z hľadiska zdravia chrupu škodlivé aj napriek tomu, že v súbore väčšina skúmaných detí dojčené nie sú a polovica používa fľašu s umelým mliekom, a to až do 5. roku života.
Dojčenie je evolučný mechanizmus dlhodobej starostlivosti o deti. Brian Palmer (1999) uvádza, že pokiaľ by dojčenie spôsobovalo zubný kaz, bola by to evolučná samovražda. Dojčenie sa začalo z hľadiska vzniku zubného kazu chybne považovať za problematické, pretože sa o ňom vytvorili domnienky pochádzajúce z poznatkov o vplyve komerčného umelého mlieka a kŕmenia z fľaše.
Z hľadiska zubov, zubného kazu a rozvoja ústnej dutiny (a rizika maloklúzie) predstavuje dojčenie a materské mlieko úplne odlišný spôsob kŕmenia od komerčného umelého mlieka a fľaše s úplne odlišným vplyvom na orálne zdravie. Počas každého dojčenia aj pri satí, aj bez pitia, sa hýbu dieťaťu svaly, ktoré rozťahujú zubné oblúky do správneho tvaru, čo priamo ovplyvňuje vývoj čeľuste, tvárových kostí, zubných oblúkov, a to pomáha znižovať riziko ortodontických problémov a zubného kazu.
Brian Palmer (1999) uvádza, že materské mlieko na rozdiel od umelého mlieka nie je kariogénne. Túto tézu potvrdzujú aj antropologické štúdie, a tiež štúdie in vitro a in situ, ktoré preukázali, že materské mlieko samo o sebe nemá kariogénny potenciál. Pri pokusoch týkajúcich sa acidogenicity materského mlieka dentálnymi biofilmami pri deťoch so zubným kazom a bez zubného kazu sa zistilo, že dojčenie nevyvolalo zníženie pH biofilmu bez ohľadu na prítomnosť zubného kazu. To dokazuje, že dojčenie neprispieva k zubnému kazu ani ho nezhoršuje.
Materské mlieko obsahuje látky, ktoré majú opačný (a teda pozitívny) efekt - ničia baktérie a remineralizujú sklovinu. Materské mlieko má ideálny pomer vápnika a fosforu, a to je pre zdravie zubu zásadné. V materskom mlieku sa nachádzajú sekrečné IgA a IgG, ktoré pôsobia proti streptokokom, a ktoré sa v umelom mlieku nenachádzajú.
Dojčenie má podľa Palmera navyše pozitívny vplyv na rozvoj zubných oblúkov a ich tvar na vývin ústnej dutiny a čeľuste. Biomechanika dojčenia sa líši od kŕmenia fľašou s komerčným umelým mliekom. Materské mlieko počas dojčenia strieka z bradavky hlboko do úst dieťaťa a dieťa ho prehĺta. Materské mlieko neobmýva zuby ani na nich nezostáva.
Pri nočnom dojčení navyše veľa batoliat a väčších detí v noci drží síce prsník v ústach, ale bez pitia mlieka. Nie je to tak, že by mali celú noc ústa plné mlieka. Nočné dojčenie pomáha eliminovať xerostómiu (čiže sucho) v ústnej dutine, čo znižuje riziko zubného kazu. Toto bolo preukázané v štúdii, ktorá sa sústredila na populáciu, v ktorej je dlhodobé dojčenie normou (Mohebbi 2008). Do štúdie boli zahrnuté deti vo veku 1 - 3 rokov. 56 % týchto detí bolo dojčených bez kŕmenia umelým mliekom, 42 % bolo dojčených a rovnako dostávali mlieko z fľaše a iba 2 % boli výlučne kŕmené fľašou. 69 % bolo dojčených na zaspatie. 72 % bolo dojčených v noci a 12 % dostávalo mlieko z fľaše. Štúdia prišla k záveru, že: „Ako jasný determinant pre zubný kaz v rannom detstve sa ukázala záťaž pochádzajúca z kŕmenia mliekom z fľaše, pričom samotné dojčenie, jeho dĺžka a dojčenie v noci záťaž nepredstavovali.“
Štúdia z roku 2020 (Branger) uvádza, že výsledky, ktoré sú v štúdii ohľadne dlhodobého dojčenia a zubného kazu mätúce, sú spôsobené tým, že nezahŕňa dôležité faktory ako stravovacie návyky matky alebo dieťaťa, spôsob kŕmenia v noci, počet jedál za deň, konzumáciu sladkých jedál, dentálnu hygienu alebo sociokultúrny kontext. Zmieňuje, že: „najnovšie smernice pediatrických spoločností a zubárskych komôr odporúčajú dojčenie do 2 rokov, ktoré má byť sprevádzané čistením zubov, zlepšením výživy, znížením frekvencie a konzumácie sladkých jedál a zameriava sa na to, aby sa rodičia rozhodli pokračovať v dlhodobom dojčení“.
Ďalšia štúdia z roku 2020 (Devendish) nezistila žiadnu súvislosť medzi dojčením nad 1 rok a zubným kazom ani medzi dojčením na zaspatie v noci a zubným kazom. Ako jediné nezávislé faktory sa ukázali príjem voľných cukrov a socioekonomické znevýhodnenie. Štúdia uzatvára: „Dojčenie nebolo spojené so zubným kazom. Vzhľadom k rozmanitým faktorom poukazujúcim na dôležitosť dojčenia ... je odporúčanie obmedzovať dojčenie neopodstatnené a dojčenie by sa malo podporovať v súlade s medzinárodným a národnými (= austrálskymi) odporúčaniami.“
K podobnému záveru vrátane tvrdenia, že dlhodobé dojčenie nepredstavuje rizikový faktor pre zubný kaz, dospeli aj ďalšie štúdie, ako napríklad Nirunsittirat 2016.
Otázkou, aké sú faktory poškodzujúce zuby a spôsobujúce zubný kaz, sa zaoberala metaanalýza z roku 2019 (Karthiga 2019), ktorá zahrnula 1,3 milióna detí. Jej záverom bolo, že v krajinách s vyššími ako strednými príjmami, ako Česká a Slovenská republika, sú najčastejším rizikovým faktorom defekty skloviny. Záver tejto metaanalýzy znie: „Najvýznamnejšie rizikové faktory spojené so zubným kazom v rannom detstve predstavuje prítomnosť defektov skloviny a vysokej hladiny Streptococcus mutans.“ Toto zistil v roku 2015 aj tím Vargas-Ferreiru, ktorý vo svojej metaanalýze a prehľade literatúry uviedol, že nezávisle od socioekonomických faktorov práve vývojové defekty skloviny sú najrizikovejším faktorom pre vznik zubného kazu. K rovnakému záveru dospel tiež výskum Costovho tímu z roku 2017, ktorý dokonca identifikoval, aký typ vývojových defektov skloviny predstavuje u primárnych zubov najväčšie riziko: ide o deti s hypopláziou skloviny a s difúznymi škvrnami. Hypoplázia a defekty skloviny môžu z hľadiska etiológie pochádzať z prenatálneho vývoja alebo byť výsledkom pôsobenia faktorov v postnatálnom vývoji - dedičné faktory alebo systémové ochorenie.
Pre vytvorenie maximálneho potenciálu pre celkové zdravie v detstve aj v dospelosti, ako i pre zdravie matky, je dôležité podporovať dlhodobé dojčenie v trvaní viac ako 2 roky (WHO 2009), dojčenie na zaspatie ako aj nočné dojčenie. Odstavenie od nočného dojčenia sa spája so skrátením celkovej dĺžky dojčenia alebo s ukončením dojčenia. Dojčenie prospieva nielen zdraviu dieťaťa a matky, ale tiež zdraviu zubov dieťaťa. Pokračovanie v dojčení má byť odporúčané pre deti bez zubného kazu, ale aj so zubným kazom. Samozrejme spoločne s odporúčaním o dentálnej hygiene, čistení zubov, nekonzumovaní cukru a sladkých nápojov, zubných prehliadkach a zlepšení výživy.
Preventívne prehliadky u stomatológa
Prvá návšteva stomatológa je odporúčaná v roku dieťaťa, teda po dovŕšení 12. mesiaca života. Nič však nepokazíte, ak prídete už s prvými prerezanými zúbkami. Slúži na oboznámenie sa s prostredím a úkonmi, ktoré preventívna prehliadka obnáša - otváranie úst, ich prezeranie, kontrola ďasien, kontrola postavenia a prerezávania zubov.
Preventívne prehliadky u detského zubára sú dôležité aj z hľadiska detskej psychiky, eliminácie strachu zo zubára a taktiež informovanosti dieťaťa, že zubár nevykonáva len bolestivé zákroky. Pomôcť môžu aj rodičia, ktorí si zuby nechajú lekárom vyšetriť a tak deťom ukazujú, že ide o bežnú činnosť.
Liečba zubného kazu u detí
V prípade výskytu zubného kazu na mliečnych zuboch je nutné zubný kaz ošetriť, aby infekcia neprešla ďalej a zub a okolité tkanivá sa nezapálili. Liečba spočíva v odstránení kazu a zaplombovaní zuba. Bezbolestnosť ošetrenia dosiahneme aplikáciou vhodného anestetika. Pred vpichom injekcie sliznicu potrieme znecitlivujúcim gélom s príchuťou, takže dieťa neucíti vpich. Ďalšou možnosťou je ošetrenie dieťaťa v premedikácií, ktorá ovplyvní mieru spolupráce a dieťa si na zákrok nebude pamätať. Treťou možnosťou je ošetrenie v celkovej anestézií. Existujú aj atraumatické spôsoby ošetrenia zubného kazu.
Dôležitosť mliečnych zubov a starostlivosti o ne
V Schill Dental Clinic prikladáme detským zúbkom potrebnú dôležitosť. Zakladáme si na vzájomnom vzťahu malého pacienta a zubného lekára, vďaka ktorému sa bude dieťa na zubnú prehliadku tešiť. Našim zámerom teda nie je len ošetrenie zúbkov, ale aj eliminácia strachu zo zubného lekára. Starostlivosť o zuby je investíciou do budúcnosti a pri deťoch to platí dvojnásobne.
Ako mám čistiť zuby svojmu dieťaťu? (6 mesiacov až 7 rokov) | NHS
