Pestovanie škrupinového ovocia na Slovensku: Sprievodca pre záhradkárov

Zdravotné benefity orechov rôznych odrôd na organizmus človeka sú známe väčšine z nás, a tak sa ich snažíme čo najviac zaradiť do svojho jedálnička.

Priaznivé podmienky na Slovensku

Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé podmienky. Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú takisto dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných a zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, že musia viac bojovať v takomto prostredí o svoju existenciu. Stromy sú vďaka tomu odolnejšie a predovšetkým ich plody obsahujú výraznejší pomer medzi svojou sladkosťou a kyslosťou, medzi obsahom prirodzených cukrov a obsahom kyselín. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napr. v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.

Najvhodnejšími oblasťami na Slovensku pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti. Avšak ovocie pri správnom výbere vhodných kultivarov možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m nad morom. Nie sú vhodné iba horské a podhorské oblasti Slovenska, ani severné svahy v nižších polohách a taktiež ani mrazové kotliny.

Druhy škrupinového ovocia a ich pestovanie

Dlhé roky boli u nás známe iba vlašské orechy, no s uvoľnením trhu sa k nám postupne dostávali aj iné, doposiaľ pre našinca neznáme druhy škrupinových plodov, mandle nevynímajúc. Slovensko ponúka priaznivé podmienky pre pestovanie rôznych druhov škrupinového ovocia.

Mandle

Mandle patria k druhom, ktoré majú radi veľmi teplé počasie, a aj preto sú na našom území takpovediac okrajovým druhom, ktoré pestuje málo záhradkárov, pretože ich výsadba je možná len na obmedzenej ploche krajiny. Hovoríme o teplých južných častiach Slovenska, tam sa im darí výborne a súčasťou vinohradov sú od nepamäti. Tieto druhy orechov majú dosť dlhé vegetačné obdobie, a preto aj listy zhadzujú až neskoro na jeseň. V ovocných škôlkach ich preto vyorávajú tak neskoro. Výpestky mandlí je možné vysádzať najskôr koncom októbra až do času, kým pôda trvalo nezamrzne. Druhý termín výsadby je skoro na jar, a tu platí pravidlo, že ich treba zasadiť čo najskôr, aby sa zvýšila šanca na zakorenenie každého jedného výpestku. Tie z kontajnerov je možné sadiť aj počas vegetácie.

Lieska obyčajná

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov.

Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova.

Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba.

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.

Maliny

Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto.

Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.

Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.

Egreše

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.

Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕňa, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.

V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú.

Josta

Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.

Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy.

Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.

Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.

Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom.

Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.

Malinojahoda

Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta.

Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade.

Tipy pre úspešné pestovanie

Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne. A to sa pre drobné ovocie vôbec nehodí. Keďže má plytší koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín.

Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme.

Príprava pôdy

Keď si robíme porast z drobného bobuľového ovocia, mali by sme zlikvidovať trávnobylinnú mačinu, ale nie herbicídom, my sme jeho odporcovia. Robíme to tak, že asi pol roka pred výsadbou dáme na plochu nový maliarsky kartón a naň navozíme v kombinácii slamu, seno a hnoj, môžeme ešte zasypať veľkou vrstvou štiepky. Urobíme to v pásoch širokých aspoň jeden meter. Kartón a organický materiál zadusia porast a rozložia sa, obohatia pôdu. Funguje. Aby pýr zanikol, musí mať úplnú tmu. V jeho prípade by som dal dve vrstvy maliarskeho kartónu.

Jedlé živé ploty

Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata). Nejeme, ale používa sa na okyslenie čaju namiesto citróna, stačí ho nakrájať. Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Liesky rýchlo rastú, sú z nich široké živé ploty, sú dlhoveké a dajú sa rezať aj zmladzovať. Rez dobre znášajú aj hlošina okolíkatá a mnohokvetá.

Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Arónia má na jar pekné krémové kvety a na jeseň sa krásne sfarbuje dočervena, muchovník na jar krásne jemne kvitne. Tiež ružu šípovú plodovú - jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou. To by bolo esteticky nádherné.

Do živých plotov sú úplne nevhodné jabloň, slivka, hruška, marhuľa. Je to nepraktické, zle sa tvarujú, pri takomto použití sa u nich vyskytuje hniloba, trpia rakovinou.

Odolnosť a špecifické požiadavky

Medzi najobľúbenejšie patria aj skupinové ovocia, ktoré sa vyznačujú nielen svojou chuťou, ale aj nutričnou hodnotou. Drobné ovocie je u nás čoraz obľúbenejšie, pretože je veľmi chutné a osviežujúce, a drobné plody, akými sú jahody, čučoriedky alebo maliny, sú aj skutočnou vitamínovou bombou. Pestovanie jahôd, malín, černíc, čučoriedok a ostatných bobuľovín prináša radosť a je aj užitočné. Musíme však zabezpečiť úrodnú pôdu, dostatočné a vhodné hnojenie, zalievanie a ochranu pred škodlivými organizmami.

Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd. Nájdeme medzi nimi aj samoopelivé, ale ich plodnosť stúpne, keď ich je viac.

Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Maliny a černice zápasia s množstvom chorôb a škodcov, najmä z radu roztočov a hmyzu.

Zber a skladovanie

Ovocie z domácej záhrady nás môže zásobovať od jari do jesene. V máji dozrievajú prvé jahody. Koncom júna začnú dozrievať americké čučoriedky a v júli černice. Posledné zbery sa prelínajú s oberaním viackrát rodiacich jahôd a dvakrát rodiacich malín.

tags: #predam #knihu #pestovanie #skrupinovych #ovoci #na