Výroba zlatistého moku bola na Slovensku známa už v najranejšom stredoveku. Registrujeme len veľmi málo oblastí, kde sa nikdy nevarilo pivo. Veľký rozmach slovenského pivovarníctva však súvisel s privilégiami kráľovských miest. Významnejšie rozšírenie varenia piva na území dnešného Slovenska sa spája so 14. - 15. storočím, keď medzi najväčšie centrá patrili Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Bardejov, Prešov, Košice, Trenčín či Bratislava.
Právo variť a čapovať pivo v okruhu 1 míle sa nazývalo “míľové právo”. Neskôr dôležitú úlohu zohrali najmä Benediktínske kláštory. A najvýznamnejšími strediskami, kde sa pivo vyrábalo, ale aj najviac konzumovalo sa stali banské centrá - Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Prešov, Bardejov, Košice, Trenčín, Trnava a Bratislava.
Už koncom 14. storočia sa u nás varilo niekoľko druhov pív. V 16. storočí vznikali najstaršie cechy sládkov. Prvá slovenská sladovňa Sessler vznikla v Trnave v polovici 19. st.
Po zavedení pivnej dane v roku 1850, dochádza k hromadnému zániku mnohých slovenských pivovarov. Na začiatku 20. storočia sme mali asi 40 pivovarov so stálou produkciou piva. Najsilnejšie boli bratislavský Stein a košický Baverenebel.
Po II. svetovej vojne došlo k znárodneniu 12 pivovarov. Tradičné sa stali súčasťou národných podnikov a začali vznikať nové - Topoľčany (1964), Rimavská Sobota (1966), Veľký Šariš (1967), Hurbanovo (1969), Banská Bystrica (1971) a Trnava (1974).
Na Slovensku dnes pôsobia 2 veľké, 2 malé a približne 35 malých reštauračných pivovarov.
Pivovarníctvo v Košiciach
Práca košických sladovníkov počas stáročí bola ostro sledovaná. Do cechu pivovarníkov sa prijímali iba vyslovení odborníci vo fachu, ktorí prešli majstrovskou skúškou. Prvé známejšie záznamy "desaťčlenného cechu pivovarníkov" v archíve mesta sú opatrené dátumom a pečaťou roku Pána 1514.
Pokiaľ pulzoval obchod a varilo sa dobré pivo, Košice mocneli a bohatli. V rokoch 1480 - 1485 v huštákoch a jadre mesta bývalo toľko ľudí, že sa počtom obyvateľov vyrovnali vtedajším veľkomestám Európy.
Pivovarský cech sa rozrastal aj v čase, keď mnohé slávne a vážené cechy začali trpieť zníženým odbytom svojej produkcie.
Cechmajster, niektorý zo synov zakladateľa pivovarníctva Seburgiho, dbal, aby boli dodržiavané veľkosti a obsah vriec na obilie, presne určoval miesta, kde sa pivo smelo čapovať. Už dávno pred rokom 1514 košickí ´sládkovia´ presne dodržiavali výrobný postup, načas platili dane, neokrádali mestskú pokladnicu rôznymi špekuláciami pri výrobe. Dnes by sme to mohli nazvať pevnou technologickou disciplínou.
Do Košíc prichádzali nevyučení tovariši z cudzích miest, aby sa za určitý poplatok priučili niektorým pivovarníckym a sladovníckym fortieľom, ktorý tu po stáročia poznal a chránil Seburgiho rod. Žiada sa však povedať, že isté "ťahy" sa prišelcom nepredvádzali, čo sa považovalo za výrobné tajomstvo cechu, čo je i dnes po mnohých stáročiach samozrejmosťou každého variča piva vo varni.
V 17. storočí košické pivo má v celom Uhorsku tie najprestížnejšie preferencie. V mestských archívoch sa objavujú spisy, podľa ktorých mestský pivovar sa vybudoval na Pivovarskej ulici, a tak sa konkurenčné schopnosti Košíc rozšíria aj na ďalšie pivovary.
Na pivovarskej scéne sa objavujú noví úradníci, ktorí boli volení na jeden pivovarský rok. Pivní úradníci mesta Košice podľa nových stanov mali dbať, aby kvalita piva bola vyrovnaná, aby sa nedočapovanými holbami piva neobohacovali nepoctiví krčmári.
Spolok miest ("Quinque civitates superiores", čiže päť miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov, Sabinov) posiela svojou spravodajskou a výzvednou službou bežca, ktorý v roku 1559 odovzdáva v mene spomenutých kráľovských miest jeho kráľovskému majestátu sťažnosť na čiernych varičov piva.
Košický sladovnícky majster Ján Červeňák opustil košický pivovar a začal zaúčať do remesla kastelána hradu vo Veľkom Šariši. Stalo sa tak v roku 1583.
Mestská rada v Košiciach uvažovala o dovoze piva z Bardejova alebo Veľkého Šariša... Dobré meno košického piva prechodne utrpelo na povesti. Ani o pivných úradníkoch sa nedalo povedať, že majú úplne čisté ruky.
Z roku 1697 ako výkričník zaznieva hlas tribúna mestskej rady: "Páni pivní úradníci nech sa starajú, aby holby piva sa neplnili penou, ale pivom, pretože začínajú vymierať čestní výčapníci piva a na ich miesta nastupujú špekulanti..."
Je zaujímavé, že tieto slová košického tribúna platia aj o 400 rokov neskôr... Aj v roku 2004 platí slogan: "Ak hcete, aby vám naliali po rysku, dostanete po pysku..."
Do košických výčapov sa začína pivo voziť aj z Myslavy. Pivovarníctvo a tiež víno charakterizovali členovia mestskej rady takto: "Mestské hospodárenie s pivom a čiastočne aj s vínom tvorí rozhodujúcu časť mestských celoročných príjmov.
V roku 1701 zasadá mestská rada mesta Košice. Výsledok rokovania je prekvapujúci. Mesto dáva pivovar prvýkrát v histórii do prenájmu. Na druhý deň doplňuje svoje rozhodnutie dôvetkom, podľa ktorého aj myslavský pivovar prestáva patriť pod správu mesta. Nájomné za dva pivovary sa stanovilo na pevnú sumu 2 600 zlatých ročne.
Prví nájomníci pivovaru v Košiciach sú zapísaní v nájomných zmluvách: Alexander Keczel, Krištof Menczel, Juraj Jászai a Mikuláš Gyorgyi. V roku 1710 na obnovenú scénu pivovarníkov nastupuje Bartolomej Maraj. Je to podnikateľ, ktorý pivovarníctvu rozumie.
Je to tak trochu paradox, že košickí pivovarníci, hoci prví varili pivo, svoj cech oficiálne založili až v roku 1707. Štatút cechu však bol schválený na základe rozhodnutia cisára Karola VI. v roku 1721. Znak cechu nesie tradičné pivovarské a sladovnícke náradie - lopatu, snop jačmeňa a naberačku.
V polovici 18. storočia má mesto Košice historicky najvyššie príjmy z predaja piva. A práve tomuto penivému moku mesto môže ďakovať za oživenie hospodárstva. Pivovar sa opäť dostal do vlastníctva mesta. Košickí pivovarníci dokázali uvariť toľko hektolitrov kvalitného piva, že ročný výnos prekračoval úctyhodnú sumu 10 000 zlatých.
Devätnáste storočie znamená pre košických pivovarníkov určitú stagnáciu. Posledným nájomníkom mestského pivovaru na Pivovarskej ulici v Košiciach v rokoch 1861 - 1863 bol Jozef Schiffebeck. Jeho ´sládek´ pripomínal svojím menom slávny rod Seburgiho, ktorý pred stáročiami začal v meste s pivovarníctvom.
Budova pivovaru bola schátraná, zariadenie opotrebované a zastarané. Mesto všetko predalo na dražbe. Modernizácia sa nástojčivo hlási o svoje práva. Nastáva nová éra pivovarníctva, ktoré sa už iba málo podobá na tradičnú manufaktúrnu výrobu.
Nová éra košického pivovarníctva je spojená s menami dvoch podnikateľov: Jozef Bayer a Jozef Lepesch. Pivovarník Bayer prvýkrát v histórii košického pivovarníctva platil mestu v naturáliách za povolenie variť pivo. Ročný naturálny poplatok bol 79 hektolitrov piva.
Konštantín Baurnébl zvýšil produkciu, ale aj rozhodný dôraz na technologickú disciplínu, ktorá sa potom zaužívala na dlhé desaťročia v košickom pivovare a sladovni. Košické pivo začína "letieť" aj v zahraničí.
Na každom úseku počnúc varňou a končiac expedíciou pracuje aspoň jeden vyučený pivovarník. Európsky trend sladovníctva a pivovarníctva nenachádza Baurnéblovu firmu nepripravenú. Za jediný rok je pivovar schopný vyrobiť dovtedy nevídané množstvo piva - 55 000 hektolitrov. Košický pivovar a sladovňa spolu zamestnávajú 215 stálych pracovníkov.
V roku 1944 do pivovaru vstupujú nemeckí vojaci. Baurnéblov postihne osud deportovaných do táborov smrti. Po februári 1948 je pivovar znárodnený. Výroba je zastavená.
V júni 1949 sa Košický pivovar pričleňuje do systému národný podnik VHJ pivovary a sladovne. Roky po 2. svetovej vojne priniesli rozvoj, keď pivovar dosahoval najväčšie objemy výroby vo svojej histórii, ale aj stagnáciu a úpadok. Najväčší bol v roku 1994, keď došlo až k úplnému zastaveniu výroby.
Pivá z východu Slovenska sa za uplynulé desaťročia expedovali do krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Maďarska, Rumunska, Jemenu, Španielska, Talianska, Rakúska. Isté množstvá piva sa expedovali do USA, kde si však nestihli získať svoje zaslúžene dobré meno. Slovenský slad sa expedoval do 20 krajín sveta a bol žiadaným exportným artiklom.
Košický pivovar "Baurnébl a syn" ponúka v rámci cudzineckého ruchu jedinečné posedenie v košických pivničkách. Veľmi obľúbeným pivom je svetlý Prímus 12°. Veľký záujem prejavili zahraniční turisti najmä o jedinečné 16° tmavé pivo Saint Florián, dvojnásobne sladené pivo z prvotriedneho sladu.
Pivovar Šariš a jeho história
Vynovenej varni v Pivovare Šariš požehnal farár z miestnej farnosti. Rok od začiatku rekonštrukcie tak pivovar slávnostne zavŕšil najväčšiu investíciu za posledných 30 rokov. Požehnania varne sa zúčastnili aj zamestnanci, pričom tento akt sami iniciovali. Slávnostné žehnanie nadväzuje na starú pivovarnícku tradíciu, ktorá bola zvykom najmä v 19. a v prvej polovici 20. storočia.
V Pivovare Šariš tak obnovili tradíciu, ktorá bola na Slovensku i v Česku bežná pred viac ako 70 rokmi. Počas špeciálneho obradu, ktorý sa konal priamo v priestoroch varne, farár spolu s manažérom pivovaru Petrom Kwaczkom spoločne popriali vynovenej varni množstvo kvalitne uvarených várok.
„Som hrdý na to, že ako zástupca farnosti nášho mesta, ktoré je domovom Pivovaru Šariš, som mal možnosť požehnať jeho srdcu - varni,“ hovorí ThLic. Jozef Pekár, farár farnosti Veľký Šariš.
Slávnostné požehnanie iniciovali samotní zamestnanci pivovaru, pre ktorých je pivovar dôležitou súčasťou ich profesijného i osobného života. Nová varňa v hodnote 4,6 milióna eur je pre nás všetkých veľká vec, preto vznikol nápad, aby sme srdce nášho pivovaru nechali požehnať,“ vysvetľuje Petr Kwaczek, manažér Pivovaru Šariš.
Prvé pivo Šariš 10 % bolo vo vtedajšom novom pivovare vo Veľkom Šariši uvarené v roku 1967. Napriek tomu je tohtoročné žehnanie varne prvé v histórii pivovaru.
Nová technológia varne prináša pivovaru množstvo benefitov - zefektívnili sa technologické procesy, navýšila sa varná kapacita, pivovar šetrí energie a zníži produkciu emisií - ročne až o 128 ton oxidu uhličitého menej. Maximálna varná kapacita bola navýšená zo súčasných 60 várok na 68 várok za týždeň a je pripravená na ďalšie navyšovanie výroby v budúcnosti.
Zaujímavosťou je, že z pôvodných zariadení varne pivovarníci zachovali vzácny exponát. Sú ním medené kupoly - zvyšky pôvodných nádob zo 70-tych rokov minulého storočia. V pláne je v budúcnosti ich vystaviť v areáli Pivovaru Šariš.
História varne Pivovaru Šariš:
- 1967 - vo varni sa zrodilo prvé pivo Šariš 10 %. Vo varni nového pivovaru vo Veľkom Šariši bola uvarená jeho prvá várka, ktorá predstavovala 260 hektolitrov piva.
- 1969 - z varne do sveta. Zlatý mok z Pivovaru Šariš bol ako prvé slovenské pivo exportovaný do zahraničia.
- 1985/86 - prvá významná modernizácia varne. Pivovar investoval sumu približne 191 miliónov korún česko-slovenských do rekonštrukcie varne, ale aj do strojovne, kotolne a ďalších zariadení. Oficiálny názov obnovy bol „intenzifikácia pivovaru“.
- 1994 - nové varné kotly na varenie tekutého pokladu. Súčasťou modernizácie bolo spustenie novej varne s unikátnou veľkosťou varných kotlov.
- 2003 - 2007 - vynovené ďalšie technológie na varni. Boli nimi scedzovacia kaďa a mladinový kotol.
- 2024/25 - najväčšia investícia Pivovaru Šariš za posledných 30 rokov. Rekonštrukcia varne zahŕňala výmenu technológie v hodnote 4,6 milióna eur.
Pivovarníctvo v Prešove
V meste Prešov sa nachádza pivovar, ktorého priestory v centre mesta pozostávajú z novozrekonštruovanej dvojpodlažnej pivnice z 15. storočia, kde vás privíta jedinečná pivná atmosféra.
Naše pivá sú vyrábané z prvotriednych, starostlivo vyberaných základných surovín (voda, slad, chmeľ, kvasnice) bez ďalších pridaných látok. Dodávateľov si vyberáme zásadne len zo Slovenskej a Českej republiky. Nadštandardnú starostlivosť venujeme každej kvapke nášho piva od výberu ingrediencií, procesu varenia, dozrievania, ale aj spôsobu, akým sa naše pivo podáva.
Naše priestory v centre mesta Prešov pozostávajú z novozrekonštruovanej dvojpodlažnej pivnice z 15. storočia, kde vás privíta jedinečná pivná atmosféra.
V Beer Station neveríme na nudné regály. Zakladáme si na lokálnych produktoch poctivého remeselného pivka. Neuveriteľne nás baví tá úprimnosť a obrovská škála chutí, farieb a charakteru, ktoré nám ponúka pivo uvarené s vášňou. Naším primárnym cieľom je chrániť a zároveň rozvíjať lokálne pivovarnícke dedičstvo, ktorým na Slovensku disponujeme. V každom pohári u nás objavíte rôzne svety - od dokonale vyladených klasických ležiakov až po odvážne experimenty typu Sour, IPA či Stout. Všetko s absolútnym dôrazom na kvalitu surovín a chuťovú jedinečnosť. Na zdravie, priatelia!
