Príčiny poklesu spotreby mlieka na Slovensku a vo svete

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku a vo svete je komplexná téma, ovplyvnená mnohými faktormi. V tomto článku sa pozrieme na príčiny poklesu spotreby mlieka, rozdiely v spotrebe medzi Slovenskom a svetom, ako aj na špecifiká produkcie a spotreby kozieho a ovčieho mlieka.

Spotreba mlieka na Slovensku v porovnaní so svetom

Spotreba mlieka na Slovensku výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie. Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerná spotreba vyše 320 kg na osobu a rok a v Českej republike 280 kg, na Slovensku je to iba 160 kg na osobu a rok. Tento rozdiel je alarmujúci a poukazuje na potrebu analyzovať príčiny tohto stavu a hľadať spôsoby, ako zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

Podľa údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg a na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.

Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu. Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si ešte budeme musieť počkať, dá sa však predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Napriek tomu, že na svetovom trhu sa prejavuje prebytok mlieka, ktorý tlačí ceny surového kravského mlieka smerom nadol, na Slovensku k poklesu cien mliečnych výrobkov dôjsť nemôže. „Slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam, ktoré zvyšujú finančnú záťaž výrobcov a znižujú ich konkurencieschopnosť na domácom i európskom trhu,“ upozornila generálna sekretárka zväzu Zuzana Nouzovská.

Svetová produkcia mlieka všetkých druhov je 650 mil. ton, pričom podiel ovčieho mlieka predstavuje 1,3 % a kozieho mlieka 1,9 %. Na Slovensku tvorí podiel ovčieho mlieka iba 1,1 % a kozieho mlieka ešte menej, a to 0,13 %.

Príčiny nízkej spotreby a poklesu cien mlieka

Slovenskí mliekari upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu na trhu. Podľa Slovenského mliekarenského zväzu ceny mlieka v Európe už niekoľko mesiacov klesajú a prebytok produkcie vytvára silný tlak na znižovanie cien. Zväz poukazuje na to, že v celej Európe rastie výroba, najmä v Nemecku, čo zvyšuje konkurenciu. Na Slovensku sa hromadia zásoby, len trvanlivého mlieka sú milióny litrov. Obchodné reťazce zároveň tlačia ceny výrobkov nadol, čo podľa spracovateľov znižuje ich marže. No náklady farmárov na krmivo, energie či obaly neklesajú rovnakým tempom.

Výsledkom je tlak na výrobcov aj spracovateľov. Mliekari varujú, že bez rýchlej reakcie štátu alebo zásahu na úrovni Európskej únie môže byť malý slovenský trh oslabený ešte viac. Pripomínajú, že podobné krízy v minulosti viedli k zániku viacerých fariem a poklesu produkcie.

Na trhu s mliekom je veľký prebytok mlieka. Za minulý rok došlo k navýšeniu dodávok mlieka na európskej úrovni až o 2,5%, čo predstavuje objem 3,7 miliardy kilogramov. Aj na slovenskom trhu je prebytok mlieka. V praxi sa to prejavuje tak, že spracovatelia mlieka nemajú o mlieko záujem.

Slovenskí prvovýrobcovia dlhodobo zaznamenávajú straty. Vo väčšine členských krajín EÚ je situácia v sektore mlieka veľmi zlá. Niektoré spracovateľské podniky dokonca pristupujú k rušeniu, resp. vypovedaniu zmlúv. Podľa prieskumu SZPM je na Slovensku minimálne 12 podnikov, ktoré v druhom štvrťroku nemajú zmluvne zabezpečený odbyt mlieka. Objem takéhoto „voľného mlieka“ je takmer 9 miliónov za druhý štvrťrok, resp. Aj v prípade uzatvorených dlhodobých zmlúv o dodávke avizujú spracovateľské podniky ďalšie zníženie nákupných cien mlieka na II. Q.

Na pultoch obchodných reťazcov sa čoraz častejšie objavuje mlieko a mliečne výrobky za dumpingové ceny. Finančný rozdiel medzi nákupnou a spracovateľskou cenou mlieka zahŕňa náklady na zvoz, spracovanie, zabalenie, skladovanie a rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov do obchodu a prípadný zisk. Pokles cien je na úrovni prvovýroby, spracovania aj obchodu, ale rozdiely tam sú. Nákupná cena mlieka poklesla, ale odbytová marža spracovateľov poklesla menej a obchodná marža obchodníkov stúpla.

Ceny mlieka padajú na celom svete a bolestne to cítia aj slovenskí farmári. Kríza sa neskončí o mesiac ani o dva, ale potrvá možno ešte celý rok. Stáva sa už nielen vecou poľnohospodárov, ale aj politiky.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce trh s mliekom:

• Zrušenie mliečnych kvót: Zrušenie mliečnych kvót v Európskej únii v roku 2015 viedlo k zvýšeniu produkcie mlieka, čo spôsobilo prebytok na trhu a pokles cien. Hlavne veľkí európski hráči - Nemci, Holanďania či Francúzi - niekoľkonásobne zvýšili svoju produkciu.
• Ruské embargo: Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ v roku 2014 obmedzilo export mliečnych výrobkov, čo prispelo k prebytku na európskom trhu.
• Zvýšený dopyt v Číne: Čína je najväčším dovozcom mliečnych výrobkov. Hoci spotreba tekutého mlieka naďalej stúpa, tempo rastu sa spomalí.
• Pandémia COVID-19: Dopyt po mlieku sa v dôsledku pandémie COVID nezotavil tak rýchlo ako rast produkcie.
• Ceny a deformácie trhu s mliekom: Výkupné ceny mlieka na Slovensku sú v porovnaní s inými európskymi štátmi nízke a nepokrývajú ani polovicu výrobných nákladov. Príčin je viacero, vrátane zavedenia eura, nižšej DPH na potraviny v okolitých krajinách, dlhodobého poklesu spotreby mlieka a jeho nadprodukcie.
• Deformácia trhu: Deformáciu trhu s mliekom spôsobujú aj dotácie z EÚ a rozdiely v podpore medzi starými a novými členskými štátmi. Jednou z príčin nadprodukcie bolo aj zrušenie exportných náhrad.
• Kríza konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore: Zväz zároveň upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore, ktorá vznikla najmä v dôsledku konsolidácie trhu a rastúcich nákladov.
• Dôsledky krízy na spotrebiteľov: Znížená kúpyschopnosť obyvateľstva vedie k šetreniu a znižovaniu spotreby potravín, čo vytvára domino efekt naprieč celou produkčnou vertikálou.

Špecifiká produkcie a spotreby kozieho a ovčieho mlieka

Spotreba pravých ovčích a kozích mliečnych výrobkov rastie, ale v porovnaní s potravinársky a gastronomicky vyspelými krajinami sme iba na začiatku cesty. V krajinách Európy, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok a spotreba syrov je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. Na Slovensku je to iba 1,6 kg ovčieho i kozieho syra na osobu a rok. Vzhľadom na výživné vlastnosti kozieho a ovčieho mlieka by ich spotreba mala podstatne stúpnuť, čo si vyžaduje úsilie v oblasti pomoci štátu a silnej propagácie spotreby.

Výnimočnosť kozieho mlieka spočíva v jeho biologickej hodnote. Kozie mlieko je biologicky cenný nápoj, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov, vitamíny a kyselinu listovú. Množstvo bielkovín je vyššie ako v kravskom mlieku a organizmus niektorých ľudí znáša kozie mlieko podstatne lepšie ako mlieko kravské. Lepšia stráviteľnosť je spôsobená rozmermi a zložením tukových častíc, ktoré sa podobajú materskému mlieku. Tuk kozieho mlieka je prirodzene homogénny a tým ľahšie stráviteľný. Kyselina kaprylová a kaprínová pomáhajú činnosti žliaz s vnútornou sekréciou a pri liečení intestinálnych koronárnych porúch.

Kozie syry sa stávajú postupne aj u nás vyhľadávanou pochúťkou. Najviac sú rozšírené mäkké, čerstvé kozie syry, a to buď vo forme jemného kozieho tvarohu, alebo ako klasický hrudkový syr. Mnohí malovýrobcovia robia aj parené kozie syry a kozie jogurty. V zahraničí je veľmi rozšírená výroba kozích syrov s bielou plesňou, ale i syry rôzne ochutené bylinkami. Rozbehla sa aj výroba zrejúcich kozích syrov, ktoré sú unikátne svojou výbornou chuťou i konzistenciou a dosiahli najvyššie ocenenia i na svetových výstavách.

Dopady na slovenských farmárov a potravinovú sebestačnosť

Slovenské farmy v posledných rokoch investovali peniaze najmä do prvovýroby, no často im chýbala systematická podpora zo strany mliekarní. Bez spoločnej podpory fariem a mliekarní hrozí, že poľnohospodári zrušia chovy dojníc a spracovatelia zatvoria svoje prevádzky. Slovensko tak môže stratiť sebestačnosť v produkcii mlieka a zvýšiť svoju závislosť od dovozu. Mliekarenský sektor preto žiada okamžitú odbornú a politickú diskusiu.

Zväz mliekarov však upozornil, že potravinársky priemysel v Slovenskej republike čelí kríze v konkurencieschopnosti a v dôsledku konsolidácie znížený celkový príjem najmä rodín výrazne zníži ich kúpyschopnosť. Do konca tohto roka dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení. Konsolidačné opatrenia vo forme zvýšených nákladov, poplatkov, odvodov a daní musia podľa nej mliekari premietnuť do svojich nákladov, čím sa zvyšuje ich finančná záťaž a znižuje konkurencieschopnosť v rámci domáceho a európskeho trhu.

Tento trend predstavuje riziko aj pre potravinovú sebestačnosť Slovenska. Tá je kľúčová pre stabilitu krajiny v prípade výkyvov na medzinárodnom trhu. Menej stabilný domáci sektor znamená väčšiu závislosť na dovoze a zahraničných cenách, čo môže zvýšiť zraniteľnosť Slovenska voči externým šokom.

Do poľnohospodárskeho odvetvia potrebujeme dostať mladých a vzdelaných ľudí, ktorí budú radi, že pracujú v potravinárskom odvetví. Potrebujú presvedčiť o tom, že to, čo budú v budúcnosti robiť, bude mať význam. Je kľúčové, aby vláda a odborné organizácie poskytli cielenú podporu mliekarom. Od investícií do modernizácie výroby, cez daňové úľavy a dotácie, až po stimulovanie odbytových možností na domácich aj zahraničných trhoch. Takéto opatrenia by mohli zlepšiť konkurencieschopnosť, posilniť stabilitu trhu a podporiť dlhodobý rast sektora.

„Každý si musí v obchode povedať, že je Slovák, a siahnuť po domácom výrobku,“ odkázal Šolty. Podľa neho je potravinová sebestačnosť kľúčová do budúcnosti.

tags: #priciny #znizenia #spotreby #mlieka #na #slovensku