Ochrana prírody je jednou z dôležitých tém, ktoré by sme mali pri voľbách zvažovať, keďže naše prežitie aj ekonomika spoločnosti sú priamo závislé na zdraví ekosystémov. A tie v súčasnosti zažívajú takpovediac predkolapsové stavy.
V súčasnosti sa na Slovensku stretávame s viacerými environmentálnymi problémami, ktoré si vyžadujú pozornosť a aktívne riešenia. Tieto problémy majú rôzne príčiny a dôsledky, od znečistenia životného prostredia až po stratu biodiverzity.
Environmentálne záťaže: Časované bomby našej krajiny
Na Slovensku máme časované bomby, ktoré poškodzujú prírodu a spôsobujú zdravotné problémy. Odborne sa nazývajú územia environmentálnych záťaží. Ich znečistenie spôsobil človek a predstavujú závažné riziko pre naše zdravie, pôdu či podzemnú vodu.
Hoci väčšina z evidovaných lokalít má prívlastok pravdepodobná environmentálna záťaž (922), viac ako tri stovky sú potvrdené a vyše osemsto je sanovaných alebo rekultivovaných. Ak by sme sa chceli zbaviť všetkých záťaží, stálo by to miliardy eur. Náprava spomínaných 302 potvrdených lokalít by si podľa hrubého odhadu vyžiadala od 1,6 do dvoch miliárd eur.
Podľa zákona je za environmentálnu záťaž považované také znečistenie, ktoré vzniklo pred 31. augustom 2007. Potvrdené environmentálne záťaže nájdeme vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska.
Najväčší balík peňazí v odhadovanej výške 992 miliónov eur by stála sanácia environmentálnych záťaží spôsobených nakladaním s odpadmi. Nasledujú záťaže spôsobené priemyselnou výrobou, na ktorých nápravu by bolo treba od 289 do 615 miliónov eur. Vyše 150 miliónov by si vyžiadalo odstránenie environmentálnych záťaží spôsobených skladovaním a distribúciou tovaru, ďalších sto miliónov by stála sanácia lokalít poškodených dopravou. V tabuľke zverejnenej v spomínanej štúdii figurujú aj vojenské základne - na sanáciu 18 lokalít by sme potrebovali zhruba 56 miliónov eur.
Kto zaplatí za sanáciu?
Otázkou zostáva, kto bude sanácie financovať. Zákon o environmentálnych záťažiach z dielne bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja (nominant OĽaNO, dnes Demokrati) počítal s tým, že to budú majitelia nehnuteľností bez výnimky. Za sanácie tak mohli platiť napríklad aj reštituenti, ktorým komunisti po prevrate vo februári 1948 zhabali pôdu a svojím „hospodárením“ spôsobili v lokalite dnešnú environmentálnu záťaž.
Prezidentka Zuzana Čaputová legislatíve vyčítala, že neprihliada na skutočného vinníka, obrátila sa na ústavný súd a zákon vrátila do parlamentu. Poslanci veto prelomili. Medzičasom sa na stôl dostala novela, ktorú predložil novopečený minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Návrh počítal so zrušením povinnosti uhradiť sanáciu pre všetkých vlastníkov nehnuteľností so záťažami, a to bez ohľadu na spôsob získania majetku.
V praxi by to znamenalo druhý extrém - platiť nebude musieť ani majiteľ, ktorý sa dostal k majetku po privatizácii za výhodnú sumu, respektíve sa v privatizačných zmluvách zaviazal ku konkrétnym povinnostiam, za čo dostal zľavu, a teraz sa ich plnenie prenesie na daňových poplatníkov.
Bývalý štátny tajomník ministerstva Michal Kiča v tejto súvislosti upozornil na príklad bratislavského podniku Istrochem: „Náklady na sanáciu záťaže na jeho území sú približne 360 miliónov eur. Vlastník pozemkov sanáciu odmieta vykonať. Ak by ju vykonal štát z verejných prostriedkov, podľa doterajšieho mechanizmu by mu vznikol nárok na refundáciu, a to najviac v sume trhovej hodnoty pozemku.“ Po novom by mala táto povinnosť zaniknúť. Kiča poznamenal, že ak bude štát financovať sanáciu z vlastných zdrojov, právnemu nástupcovi privatizéra zostanú lukratívne pozemky, z ktorých štát nebude mať nič. Tarabov návrh, ktorý ruší povinnosť refundácie a prenáša povinnosť takmer výlučne na plecia daňových poplatníkov, vláda schválila na druhý pokus. Na ťahu je parlament.
Kiča nepovažuje za správne spoliehať sa výlučne na eurofondy z Operačného programu Slovensko 2021 - 2027 označil za nesprávne. Na sanácie môžeme podľa neho čerpať „iba“ približne 240 miliónov eur.
Lesníctvo a ochrana prírody: Kríza a hľadanie rovnováhy
Lesníctvo na Slovensku prežíva hlbokú krízu či prelomové obdobie. Táto má dvojaký charakter, resp. dve príčiny. Je to v prvom rade dôsledok doterajšej orientácie lesného hospodárstva len na jeden účel, t. j. na produkciu dreva, z predaja ktorého mu plynú finančné prostriedky. Plnenie verejnoprospešných funkcií realizuje ako trpenú ťarchu, teda bez toho, aby za tieto služby dostávalo finančnú náhradu. Ide o chronický problém, ktorý pretrváva dlhé obdobie. Ďalej je tomu tak preto, že lesníctvo tak ako aj iné odvetvia postihla globálna finančná a hospodárska kríza, ktorá má akútny charakter.
Podľa mienky účastníkov konferencie riešenie súčasnej nepriaznivej situácie by malo spočívať v dvoch navzájom prepojených strategických ťahoch, a to v prijímaní opatrení, ktorými sa budú riešiť súčasné najnaliehavejšie krízové problémy a súčasne s tým prijímať aj opatrenia na zásadnú zmenu pozície tohto odvetvia v rámci hospodárskych a environmentálnych štruktúr štátu. V súlade so Stratégiou rozvoja slovenskej spoločnosti a doteraz spracovaných koncepčných materiálov, sa navrhuje konkrétnejšie špecifikovať strategické ciele a priority lesného hospodárstva. Pritom, rešpektovať osobitosti tohto odvetvia, najmä skutočnosť, že pozitívne výsledky tu možno dosiahnuť, len ak strategické ciele budú mať časovo dlhodobo kontinuálnu realizačnú pôsobnosť.
Vychádzajúc z uvedených skutočností účastníci konferencie podporujú vypracovanie „Spoločenskej dohody v stratégii rozvoja pôdohospodárstva na Slovensku“. Aby lesné hospodárstvo mohlo v plnom rozsahu a vyvážene plniť všetky ekologické, ekonomické a sociálne funkcie treba v najbližších rokoch zabezpečiť:
- Zvyšovanie účinnosti ochranných a obranných opatrení v lesoch ohrozených škodlivými činiteľmi s osobitným dôrazom na horské lesy a smrekové ekosystémy.
- Zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva.
- Vytvorenie a realizáciu jednotnej štátnej politiky a stratégie rozvoja odvetví spracovania dreva.
- Vypracovanie nových, resp. novelizáciu niektorých s lesníctvom súvisiacich zákonov.
V celoštátnom záujme treba presadiť prioritu vlády SR: Využívanie, ochrana a reprodukcia obnoviteľných zdrojov Slovenska.
Politické subjekty a ochrana prírody
Pozitívny prístup k problematike ochrany prírody majú podľa ochranárskej iniciatívy My sme les politické subjekty Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokrati. Vyplýva to z vyhodnotenia zodpovedania troch otázok, ktoré aktivisti stranám zaslali.
Ako nedostatočný prístup k tejto problematike hodnotia naopak postoj SNS, Sme rodina a OĽaNO. Smer-SD, Republika a Hlas-SD na otázky ochranárov nereagovali.
Aktivisti sa strán pýtali, aké plusy a mínusy vidia v prebiehajúcej reforme národných parkov, akým spôsobom by chceli riešiť problematiku medveďa hnedého a čo si myslia o úlohe ochrany prírody v súvislosti s globálnou klimatickou krízou a krízou biodiverzity.
Problémy s medveďmi
Jednou z kľúčových otázok, ktoré ochranári položili politickým stranám, bola aj problematika medveďa hnedého. Riešenie tejto otázky je komplexné a vyžaduje si zohľadnenie viacerých faktorov, vrátane ochrany prírody, bezpečnosti obyvateľstva a udržateľného hospodárenia v lesoch.
Urbanizácia a odlesňovanie: Hrozby pre životné prostredie
V priebehu rokov sa naše životné prostredie začalo meniť - nanešťastie k horšiemu. Na druhú stranu, Slovensko nebojuje s tak intenzívnymi problémami ako iné krajiny sveta. Nekontrolovaná urbanizácia a rozširovanie „betónových džunglí“ je aktuálnym problémom, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie. Nové budovy v mestách developeri stavajú v rekordnom čase. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď vám pred nosom za niekoľko mesiacov vyrastie nové nákupné centrum.
Odlesňovanie a rapídne zásahy do prírody ovplyvňujú prirodzený cyklus vody a bránia jej absorbovaniu do pôdy. Dôsledkom sú časté záplavy, dokonca aj v mestách, ktoré by mali byť zabezpečené dobrou kanalizáciou. Čím menej prírody sa v krajine nachádza, tým väčšiu ranu životné prostredie dostáva.
Až 15 % skleníkových plynov nepochádza z áut či priemyslu - ale z deforestácie, čiže odstraňovania lesov. Predpokladá sa, že do roku 2030 nám zostane už len 10 % dažďových pralesov. Zvyšok má byť vyrúbaný kvôli drevu alebo budovaniu priemyslu. Dodávame, že viac ako 70 % zvierat a živočíšnych druhov žije práve v týchto pralesoch. Tie prirodzene strácajú svoje prostredie na život a ekosystémy vymierajú. Aj u nás sa stretávame s týmto problémom - k výrubu lesov dochádza nielen mimo chránených oblastí, ale aj v národných parkoch. Dôvodom sú, prirodzene, ekonomické záujmy. Riešenie tohto problému je zdanlivo jednoduché - je nutné zabrániť výrubu lesov.
Znečistenie a odpad: Dlhodobý problém
Je jednoduché vyhodiť odpad len tak do koša. Bežne sa človek nezamýšľa nad tým, kde jeho odpadky končia. Teda až pokiaľ sa náhodou neocitne zoči voči skládke miestneho odpadu, ktorú je cítiť na kilometre. Tento odpad najčastejšie končí na dvoch miestach. Buď je to skládka alebo príroda. Hromadenie odpadu neškodí len životnému prostrediu, ale aj človeku. Najlepší odpad je teda taký, ktorý vôbec nevznikne. Vyberajte si recyklovateľné produkty a rovnako recyklujte aj obaly výrobkov.
Znečistenie prichádza v rôznych formách. Vzduch, pôda aj voda sú v súčasnej ekonomike výrazne ohrozované chemickými látkami z odpadu. Znečistenie predstavuje hrozbu pre súčasné aj budúce generácie. Ľudské telo môže byť výrazne ovplyvnené vodou, ktorú pijeme, aj vzduchom, ktorý dýchame.
Podľa prieskumu realizovaného medzi čitateľmi v júni a júli 2021, hlavným ekologickým problémom na Slovensku, s ktorým zápasíme, je nadmerná produkcia odpadu (476 respondentov). Práve podľa aktuálnych dát za rok 2020, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, slovenské domácnosti vyprodukovali za minulý rok 2,43 mil. ton komunálneho odpadu. Každý z nás vyprodukoval v priemere 446 kg komunálneho odpadu. Za v poradí druhý ekologický problém Slovenska označilo 398 respondentov odlesňovanie a 311 respondentov sa zhodlo na znečistení vodných tokov ako na treťom ekologickom probléme Slovenska.
V rámci prieskumu mali respondenti možnosť vybrať viacero odpovedí aj na otázku, čo sú ochotní spraviť či zmeniť v rámci svojho života, nákupných zvyklostí, fungovaní domácnosti pre zníženie dopadu ich života na stav životného prostredia. Produkcia odpadu úzko súvisí s obalmi, v ktorých sú výrobky, ktoré nakupujeme, zabalené. Jedna z otázok prieskumu sa týkala aj zvyklostí, ktoré naši respondenti na ceste k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu vo svojich životoch už zmenili. Respondenti mohli opäť uviesť viacero možností a 635 respondentov uviedlo odpoveď Triedim odpad za možnosť číslo jedna, ktorú vo svojich domácnostiach vykonávajú a 401 respondentov čistí prírodu a svoje okolie od odpadkov. Na obmedzovaní leteckej prepravy sa zhodlo 329 respondentov.
Ako môžeme znížiť množstvo odpadu v domácnostiach?
Zákon o obnove prírody a európske záväzky
V marci bol v Bruseli na pretrase zákon o obnove prírody. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa vtedy vyjadril, že slovenská „pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme“. V júni už zákon o obnove prírody na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia v Luxemburgu prešiel. Podporil ho aj slovenský minister.
Minister Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dosah na poľnohospodárstvo. Slovensko bude povinné rešpektovať právne záväzné ciele a povinnosti na obnovu prírody v jednotlivých prírodných biotopoch. Zato získame nemalé financie a nástroje na obnovu ekosystémov, ktoré budú snáď smerovať aj na zničené domáce mokrade, zdevastované potoky a rieky či na obnovu pasienkov a pôdy.
Európske nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň dvadsiatich percent oblastí EÚ do roka 2030. Poškodené biotopy sa musia obnoviť v tom roku do výšky tridsiatich percent, aspoň šesťdesiatich percent do roka 2040 a aspoň deväťdesiatich percent do roka 2050.
Súčasná i ďalšie vlády budú mať čo robiť. Domáci plán obnovy zatiaľ stagnuje. Kritizuje ho aj združenie environmentálnych organizácií Klimatická koalícia, ale píše sa o tom aj v oficiálnych správach Najvyššieho kontrolného úradu SR a Národnej implementačnej a koordinačnej autority. Do konca minulého roka mala byť prijatá reforma krajinného plánovania. Začiatkom júna ministerstvo predložilo nové znenie zákona, ktoré neschválila predošlá politická garnitúra. Za tento stav je prioritne zodpovedná predchádzajúca vláda.
V nedohľadne je aj výkup takmer 13-tisíc hektárov pozemkov od súkromných majiteľov v národných parkoch. Musíme splniť aj záväzok, aby Slovensko do polovice roka 2026 znížilo emisie z priemyslu aspoň o 1,2 milióna tony ekvivalentu CO2. A to je naozaj úloha pre súčasnú vládu.
Prípadové štúdie environmentálnych záťaží
Environmentálne záťaže v podobe oči kolúcich skládok, lomov či odkalísk, ale aj menej nápadných hnojísk a bývalých skladov chemikálií na medzičasom zrušených družstvách sú nezriedka dedičstvom komunizmu, ktoré si vlády prehadzujú ako horúci zemiak.
Bratislavský kraj: Skládka s presahom do Žitného ostrova
Názov: Skládka s presahom do Žitného ostrova
Lokalita: Vrakuňa, Bratislava
História: V roku 1966 sa začalo skládkovanie chemického odpadu vo vtedajšom závode Dynamitka. Keďže v tom čase bola ekológia na chvoste záujmu, nevybudovali sa nepriepustné tesniace prvky ani žiadne ďalšie opatrenia, ktoré by zamedzili rozširovaniu či priesakom. Neskôr previezli časť odpadu do koryta Mlynského ramena a terén zarovnali. V roku 1980 síce došlo k rekultivácii, no problém sa nepodarilo definitívne vyriešiť.
Opis problému: Na skládke identifikovali kontaminanty ako BTEX, chlórované uhľovodíky, PCB či pesticídy a herbicídy. Vplyvom okolitých podmienok došlo podľa viacerých zdrojov aj ku kontaminácii podzemných studní. Napríklad v roku 2017 upozorňovalo ministerstvo životného prostredia ľudí, aby nepoužívali podzemnú vodu na pitie, polievanie ani kúpanie. Ochranári sa obávajú najmä úniku do Žitného ostrova, ktorý je našou najväčšou zásobárňou pitnej vody.
Možné riešenie: Odhadovaná cena sanácie atakovala podľa Adriana Gubča a jeho blogu yim.ba (www.imba.sk) hranicu 33 miliónov eur bez DPH. Projekt by sa mal financovať z eurofondov (Operačný program Slovensko 2021 - 2027). Sanácia má byť riešená formou enkapsulácie. Podzemná tesniaca stena bentonitu, ktorú doplní povrchová tesniaca vrstva, má siahať do nepriepustného podložia. Súčasťou projektu je aj posanačný monitoring. Práce by mali byť hotové do decembra 2027.
Banskobystrický kraj: Gudrónové jamy v Petrocheme Dubová
Názov: Gudrónové jamy v Petrocheme Dubová
Lokalita: Nemecká, okres Brezno, Banská Bystrica
História: V roku 1938 spustil výrobu štátny podnik zameraný na spracovanie ropy v areáli rafinérie minerálnych olejov v obci Nemecká. Názov Petrochema Dubová vznikol o čosi neskôr. V areáli postupne vznikli skládky odpadu známe ako gudrónové jamy.
Opis problému: V areáli sa nachádza čistiareň odpadových vôd, ktorá mala za úlohu čistiť splaškovú vodu z obce Dubová a zabezpečovať čistenie dažďovej vody z gudrónových jám.
Možné riešenie: V máji 2023 prevzal štát zodpovednosť za sanáciu gudrónových jám, na odstránenie záťaže sa majú využiť eurofondy. Štát však neprevzal zodpovednosť za celú lokalitu. Okresný úrad súčasne určil eseročku Ptchem ako „povinnú osobu za zvyšnú časť environmentálnej záťaže, ktorá nezahŕňa skládky priemyselných odpadov (gudrónových jám)“. Ide o záťaže vo forme skládok či hrádzu pri odkalisku. Znamená to, že sanáciu samotného areálu závodu bývalej Petrochemy má vykonať spoločnosť Ptchem Dubová.
Trnavský kraj: Kontaminácia podnikmi Chirana/Tesla
Názov: Kontaminácia podnikmi Chirana/Tesla
Lokalita: Piešťany
História: V polovici 50. rokov 20. storočia vznikol závod Chirana, ktorý sa špecializoval na výrobu zdravotníckej techniky. Približne v roku 1980 vznikol elektrotechnický závod Tesla, kde sa vyrábali polovodiče. Pri výrobe sa nakladalo s chlórovanými uhľovodíkmi, pri nakladaní s látkami škodiacimi vodám sa nedbalo na dostatočnú ochranu. Nevyhovujúce skladové a manipulačné zariadenia spôsobili kontamináciu pôdy a okolia.
Opis problému: Ide o lokalitu, ktorej podložie je silne priepustné. Časť kontaminácie opustila areál výrobného závodu a nachádza sa pod poľnohospodárskou pôdou a časťou mesta Piešťany, pričom ide aj o obývané sídlisko Adama Trajana. Podľa správ z daného roku bol za znečisťovateľa označený podnik, pričom sa zistilo, že nešlo o jednorazový únik, ale dlhodobý negatívny vplyv na prostredie. Lokalita bývalého areálu spoločnosti Calex bola podľa zborníka Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (2010) z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia naďalej vysoko riziková, najmä čo sa týka ohrozenia podzemnej a povrchovej vody. Sanáciou sa údajne nedá odstrániť také množstvo kontaminácie, ktorá by vzniknuté ložisko rozpustila. Potrebná je aj dlhodobá geologická činnosť a odstraňovanie sedimentov.
Trenčiansky kraj: Skládka galvanických kalov
Názov: Skládka galvanických kalov
Lokalita: Myjava, Holičov vrch
História: Skládka, kde sa ukladali galvanické kaly z bývalej akciovky Sam, vznikla pravdepodobne v roku 1986 a sústreďovala sa na skládkovanie priemyselného odpadu.
Opis problému: Skládka galvanických kalov Holičov vrch nemá vybudovaný zberný systém priesakových vôd. Tie sú čiastočne zachytávané pätným drénom a odvádzané horizontálnymi vrtmi. Na okraji skládky sa nachádza množstvo galvanických kalov, ktoré vytvárajú nebezpečný odpad. V rokoch 2014 až 2015 sa na mieste uskutočnil podrobný geologický prieskum životného prostredia sústredený na plochu, kde sú uložené galvanické kaly a na predpolie skládok. Odborníci zistili znečistenie horninového prostredia do hĺbky približne jedného metra pod terénom, a to ťažkými kovmi. Lokalita je v súčasnosti opustená.
Možné riešenie: Základom je podľa ISEZ taká rekultivácia lokality, ktorá umožní návrat do uspokojivého stavu s osobitným dôrazom na kvalitu pôdy, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny, prirodzené biotopy či sladkovodné ekosystémy.
Žilinský kraj: Mestská skládka TKO
Názov: Mestská skládka TKO
Lokalita: Kysucké Nové Mesto
História: Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia vznikla v Kysuckom Novom Meste skládka priemyselného a komunálneho odpadu zavážaním starých ťažobných jám, ktoré vznikli po ťažbe štrkopieskov. Podložie jám nebolo predtým upravené. Na južnom okraji skládky vznikla v roku 1953 aj skládka ropných látok ZVL.
Opis problému: Mestská skládka TKO, ležiaca v Chránenej oblasti Beskydy a Javorníky, ohrozovala podľa materiálu Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (2010) podzemnú aj povrchovú vodu, pôdu nevynímajúc. V roku 1979 boli zistené priesaky ropných látok do rieky Kysuca, v roku 1990 preukázali znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia ropnými látkami. Odborníci odporúčajú sanáciu znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia a nasýtenia, ktoré je sekundárnym zdrojom znečisťovania podzemnej vody. Zároveň je potrebná sanácia znečistenej podzemnej vody.
Prešovský kraj: Unikajúca soľanka v Prešove
Názov: Unikajúca soľanka v Prešove
Lokalita: Prešov
História: Ložiská kamennej soli v Prešove sú známe približne od deviateho storočia. K využívaniu a spracúvaniu soli vrtmi však došlo až začiatkom 20. storočia. Hoci v roku 2009 bola ťažba soli v Prešove ukončená, nepriaznivé vplyvy spôsobujú únik soľanky.
Opis problému: Dobývací priestor Prešov I - Solivary, kde dochádza k výtoku soľanky, sa nachádza blízko obytnej zóny, čo môže podľa medializovaných informácií spôsobiť ekologickú katastrofu. Problémom sú najmä banské diela a podzemné štôlne, ktoré môžu vplyvom erózie, zemetrasenia či namoknutia hornín spôsobiť ešte väčší únik soľanky.
Viceprimátor Prešova Peter Krajňák označil únik soľanky za obrovský problém, ktorý sa ešte zhoršil po októbrovom zemetrasení na východe Slovenska. Pre Aktuality.sk ďalej poznamenal, že v lokalite by sa mal uskutočniť prieskum a nové merania, vďaka ktorým budú odborníci vedieť, čo sa deje pod zemou a aká je predikcia. Na rozlohe približne desať hektárov bolo podľa neho vytvorených asi 158 vrtov. „Problémom je, že pod zemou je soľ, ktorá patrí štátu, no na povrchu sú pozemky, ktoré sú súkromné. Situáciu komplikuje aj fakt, že keďže ide o banskú lokalitu, ktokoľvek môže Banský úrad v Košiciach požiadať o banské práva,“ vysvetlil.
Možné riešenie: Geologický prieskum by mal ukázať rozsah poškodenia v podzemí. Oprava či rekonštrukcia a revitalizácia niektorých vrtov by mohli zastaviť presoľovanie pôdy aj napätie vznikajúce odčerpávaním soľanky. Zároveň by mohol vzniknúť malý soľný závod, ktorý by mohol na trh priniesť posypovú soľ.
Košický kraj: Zemplínsky trojuholník smrti a toxická budúcnosť
Názov: Zemplínsky trojuholník smrti a toxická budúcnosť
Lokalita: Vranov nad Topľou, Humenné, Michalovce
História: Medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami fungovala trojica podnikov: Bukóza Hencovce (spustenie výroby v roku 1955), Chemlon Humenné (spustenie výroby v roku 1959) a Chemko Strážske (spustenie výroby v roku 1956). Závody síce vytvorili v regióne stovky pracovných miest, no postupom času priniesli aj mnoho problémov, ktoré si začali vyberať daň na zdraví obyvateľov i prírode.
Opis problému: Bukóza Hencovce vznikla ako fabrika na spracovanie prevažne bukového dreva chemickým spôsobom. Obyvatelia sa sťažujú na prach. O zápachu pri problémoch vo výrobe pravidelne informuje aj stránka mesta. Chemlon Humenné vyrábal umelé vlákna pre textilný priemysel. A hoci v roku 2009 ohlásil prepustenie vyše troch stoviek zamestnancov a koniec výroby, podľa odborníkov je v lokalite dodnes kontaminovaná pôda. Azda najväčším znečisťovateľom...
