Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko. Optimálna výživa pre bábätko do šiesteho mesiaca je mlieko vlastnej mamičky. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa.
Laktácia je proces tvorby a vylučovania materského mlieka mliečnymi žľazami v prsníkoch. Tento proces začína počas tehotenstva a pokračuje po pôrode, aby zabezpečil výživu novorodenca. Materské mlieko je mlieko produkované laktáciou v mliečnych žľazách uložených v prsiach slúžiacich k výžive novonarodeného potomka. Materské mlieko je prirodzená strava pre novorodenca, ktorá by mala poskytnúť všetky potrebné látky pre rast organizmu.
Tvorba materského mlieka je ovplyvnená prolaktínom, jeho uvoľňovanie z prsnej žľazy potom oxytocínom. Po pôrode hladina progesterónu klesá a prolaktín stimuluje tvorbu materského mlieka. Satie dieťaťa stimuluje nervové zakončenia v bradavke, čo vedie k uvoľneniu hormónu oxytocínu. Oxytocín spúšťa tzv. reflex odtoku mlieka.
Materské telo je schopné produkovať materské mlieko presne tak, aby došlo k uspokojeniu potrieb dieťaťa v každej fáze jeho vývoja. Vaše dieťatko by malo byť pripravené začať sa kŕmiť okamžite po narodení. Počas tejto fázy produkcie materského mlieka čaká vaše telo na pokles hladiny tehotenského hormónu progesterónu (ktorá začne klesať po pôrode placenty), aby mohlo následne dôjsť k aktivácii hormónov produkujúcich mlieko, vrátane prolaktínu, inzulínu a hydrokortizónu.
Fázy tvorby materského mlieka
Príprava pŕs na dojčenie prebieha už počas tehotenstva. To je i dôvod, prečo môžeš v tehotenstve vnímať zväčšenie ich objemu a zvýšenú citlivosť, ako prsných žliaz, tak i bradaviek. Nie je žiadnou výnimkou, ak už na konci druhého trimestra začne z bradaviek vytekať žltkastá lepkavá tekutina. Ide o kolostrum alebo tzv. mledzivo, ktorý sa právom označuje aj za predskokana materského mlieka.
Mledzivo (Kolostrum)
V prvom rade treba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka - mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Mledzivo je žlté a husté, vždy ho treba využívať, obsahuje veľké množstvo obranných látok. Vo vysokých koncentráciách sa v kolostri vyskytuje Il-1β.
Prechodné a zrelé mlieko
Po prvom mliečku - mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej - až do modrasta. Za mledzivom sa tvorí prechodné a zrelé mlieko. Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Po dlhšom dojčení (3 - 5 min) sa uvolní „zadné“, biele mlieko, hustejšie, s obsahom tuku. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré. Zrelé materské mlieko dokáže plnohodnotne pokryť potreby bábätka.
Zloženie materského mlieka
Zloženie materského mlieka je nesmierne komplexné a prispôsobuje sa jedinečným potrebám novorodenca. Obsahuje viac ako 200 rôznych zložiek, ktoré poskytujú optimálnu výživu a ochranu pred baktériami a vírusmi. Postupom času sa zloženie materského mlieka mení v závislosti od potrieb dieťaťa. Tento proces sa riadi hormónmi,20 ktoré stimulujú produkciu a vylučovanie mlieka.
Predné a zadné mlieko
Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6 mesiacov.
Bielkoviny, tuky a sacharidy
Bielkoviny - materské mlieko obsahuje rôzne typy bielkovín, vrátane imunoglobulínov, laktoferínu, lyzozýmu a ďalších protilátok, ktoré chránia dieťa pred infekciami a posilňujú jeho imunitný systém. Tuky - tuky v materskom mlieku sú dôležité pre vývoj centrálneho nervového systému a mozgu dieťaťa. Obsahuje esenciálne mastné kyseliny, ako napríklad kyselinu arachidónovú (ARA) a kyselinu dokozahexaénová (DHA), ktoré sú kľúčové pre správny vývoj mozgu a zraku. Sacharidy - v materskom mlieku možno nájsť aj sacharidy, ktoré sú ľahko stráviteľné a poskytujú rastúcemu bábätku energiu. Okrem toho obsahuje aj komplexné cukry, akými sú napríklad laktóza a oligosacharidy, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v tráviacom trakte dieťaťa a podporujú zdravie čreva a celkový imunitný systém.
Vitamíny, minerály, hormóny a rastové faktory
Vitamíny a minerály - materské mlieko je bohaté o rôzne vitamíny a minerály, ako napríklad vitamíny A, C, D, K, B-komplex, vápnik, železo, zinok a ďalšie živiny dôležité pre správny vývoj a rast novorodenca. Hormóny a rastové faktory - materské mlieko obsahuje rôzne hormóny a rastové faktory, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj novorodenca, vrátane hormónov, ako sú napríklad prolaktín, hormón rastu a kortizol.
Imunitné zložky v materskom mlieku
Okrem živín sa v materskom mlieku nachádzajú rôzne imunitné zložky. V materskom mlieku sa vyskytuje mnoho cytokínov, ktoré hrajú esenciálnu úlohu v správnom vývoji imunitného systému potomka, vývoju jeho tráviceho traktu a ustanoveniu orálnej tolerancie. V mlieku sa nachádzajú najmä protizápalové cytokíny ako sú TGF-β, IL-7, IL-10, IL-18 a G-CSF. Nájdeme tu ale aj cytokiny prozápalové ako sú TNF-α, IL-6, IL-8, IL-12, IL-2 a IFN-γ. Okrem nich sa v mlieku nachádzajú aj ďalšie cytokíny ako sú IL-1β, IL-4, IL-5, IL-13, GM-SCF a M-CSF. Rovnako ako celková kompozícia mlieka, aj zloženie cytokínov v mlieku sa mení v priebehu laktácie av závislosti od zdravia matky. Najviac abundantnými cytokínmi v materskom mlieku sú cytokíny z rodiny TGF-β. Koncentrácia sa líši počas obdobia dojčenia a medzi individuálnymi matkami. Väčšina TGF-β cytokínov sa v mlieku vyskytuje v latentnej forme a aktivuje sa až v žalúdku dojčaťa. Ďalším protizápalovým cytokínom nachádzajúcim sa v mlieku je IL-10. Tento cytokín podporuje prežívanie a proliferáciu B lymfocytov, inhibuje Th1 odpoveď, znižuje expresiu MHC II molekúl na monocytoch, čo vedie k zníženiu antigénnej prezentácie a všeobecne inhibuje vývoj makrofágov, T lymfocytov a NK buniek. IL-6 sa v materskom mlieku vyskytuje prvé 3 mesiace po pôrode. Podporuje produkciu IgA v čreve dojčaťa a indukuje folikulárne T pomocné lymfocyty v germinálnych centrách. Pri infekcii dojčaťa alebo matky sa mení zloženie mlieka (zvýšené hladiny cytokínov IL-4, IL-6 a IL-8).
Okrem cytokínov materské mlieko obsahuje niekoľko solubilných cytokínových receptorov. Tieto solubilné receptory regulujú signalizáciu cytokínov z mlieka a stimulujú najmä bunky vrodeného imunitného systému potomka. Ide o solubilné IL-6R, TNF-RI, TNF-RII, IL-1RA, CD14, TLR2. Úloha týchto solubilných receptorov v materskom mlieku nie je do detailu preskúmaná, ale zdá sa, že sú dôležité pre tlmenie prozápalovej imunitnej odpovede v potomkovi.
Materské mlieko obsahuje najmä sekretórny variant IgA, ktorý tvorí až 25% proteínovej zložky ľudského materského mlieka. Tieto sIgA sú špecifické proti antigénom, s ktorými sa matka stretla vo svojom tráviacom trakte. Do mlieka sa protilátky dostávajú z plazmatických buniek produkujúcich sIgA, ktoré sídlia v mliečnej žľaze, do ktorej migrovali z gastrointestinálneho traktu. Materské mlieko teda obsahuje protilátky proti enterobaktériám a ďalším baktériám nachádzajúcim sa v čreve matky. Okrem toho obsahuje aj protilátky proti vírusom, parazitom a niektorým antigénom z potravy. Okrem IgA materské mlieko obsahuje aj IgG protilátky. Tie sú produkované buď lokálne v mliečnej žľaze alebo sa do mlieka dostávajú z periférnej krvi transportom cez mliečnu žľazu. Materské mlieko obsahuje najmä varianty IgG2 a IgG4. Protilátky v materskom mlieku majú preukázateľný vplyv na zdravie dojčaťa.
Regulácia tvorby materského mlieka
Materské mlieko sa nikdy netvorí v rovnakom množstve. Tvorba mlieka závisí od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje.
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka.
V prvých týždňoch vaše telo aktívne reaguje na odsávanie mlieka, pretože sa učí, koľko materského mlieka musí vytvoriť. Po každom odsatí mlieka z prsníkov sa začnú zvyšovať hladiny prolaktínu, čím sa spustí ďalšia tvorba mlieka. Prvé týždne dojčenia sú zásadné pre zaistenie dlhodobého dobrého prísunu materského mlieka. Čím častejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka prostredníctvom procesu ponuky a dopytu vytvoríte. Zakaždým, keď je mlieko z vašich prsníkov odstránené, a to buď kŕmením dieťaťa alebo odsávaním, vytvorí sa ho následne viac.
Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia.
Po troch alebo štyroch dňoch podávania náhradnej mliečnej výživy logicky dôjde k tomu, že z prsníkov bude odsaté menšie množstvo mlieka a prsia dostanú správu, že začína proces odstavenia dieťaťa. A následne v reakcii na to sa zníži množstvo produkovaného mlieka. Výsledkom je, že dieťa má málo mlieka a začne byť hladné, takže je často nutné mu dať ďalšiu fľašu. Po prvom mesiaci už nie je hladina prolaktínu po kŕmení tak vysoká a začína klesať. Vaše materské mlieko je teraz vyzreté a vaše telo efektívne produkuje toľko mlieka, koľko dieťa skutočne potrebuje. V tomto okamžiku sa veľa mamičiek bojí, že o mlieko „prichádza“. Ale v skutočnosti to znamená, že sa produkcia materského mlieka usadila a je v rovnováhe s potrebami dieťaťa.
Materské mlieko sa tvorí z krvi a to znamená, že jeho zloženie alebo tvorbu neovplyvňuje to, čo zjete alebo vypijete minimálne. Inými slovami - kvôli dojčeniu nemusíte piť viac tekutín, než máte chuť piť a nemusíte sa nijako špeciálne stravovať, hoci pre každého človeka je dôležité stravovať sa zdravo. To, ako sa stravujete, ovplyvňuje vaše zdravie, nie dojčenie, zloženie materského mlieka alebo jeho tvorbu.
Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. No ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, treba začať čo najskôr, ako je to možné. Dôležité je dôverovať sebe a vlastnému telu, mať skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechať sa odradiť. Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť.
Pre zlepšenie prisatia bábätka si ho prisuňte do takej polohy, aby ste boli bruško na bruško a bábätko po prisatí malo zaborenú bradu do prsníka a noštek voľný tak, aby ste mohli prejsť medzi prsníkom a noštekom vašim prstom. Dbajte na to, aby bolo bábätko dostatočne pritiahnuté do prsníka - aby ste pri dojčení nevideli pery a kútiky úst bábätka.
Ako podporiť tvorbu materského mlieka + recenzia
Bunky v materskom mlieku
Celkový počet buniek v mlieku sa pohybuje v rádoch tisícov až miliónov na 1 mililiter, pričom v kolostri (mlieko vylučovanom v prvých dňoch po pôrode) je voči maturovanému mlieku buniek viac. Denne tak potomok príjme až milióny buniek, ktoré môžu ovplyvňovať jeho vývoj. Bunky sa v mlieku vyskytujú v rôznych štádiách diferenciácie od buniek kmeňových s pluripotentným potenciálom až po bunky plne diferencované.
Imunitné bunky a ich funkcia
Najväčšou zložkou buniek v mlieku sú bunky epiteliálne, nájdeme tu ale aj až 2% kmeňových buniek a buniek imunitných. Najväčšie zastúpenie imunitných buniek v mlieku tvoria najmä bunky vrodenej imunity. Ide o neutrofily s percentuálnym zastúpením 40-60%, makrofágy tvoriace 30-47% a ďalej bunky adaptívnej imunity, ktoré tvoria 5-9% imunitných buniek v mlieku. Z lymfocytov sa v materskom mlieku vyskytujú najviac T lymfocyty (72-94%). Z makrofágov sa v mlieku vyskytujú skôr tie s protizápalovým fenotypom, ktoré pomáhajú ustanovovať homeostatické tolerogénne prostredie brániace vzniku imunopatologických stavov dojčaťa. Makrofágy v mlieku exprimujú MHC II molekuly a môžu tak zastávať funkciu antigén prezentujúcich buniek a podieľať sa tak na vývoji imunitného systému potomka alebo pri iniciácii imunitnej odpovede na sliznicu čreva, kam sa z mlieka dostávajú saním. Okrem MHC II exprimujú aj kostimulačné molekuly CD40 a CD86.
V materskom mlieku sa vyskytujú oba hlavné typy T lymfocytov - CD4+ i CD8+, pričom vyššie percentuálne zastúpenie tu majú CD8+ T lymfocyty. Okrem toho sa v mlieku vyskytujú aj regulačné T lymfocyty, γδ T lymfocyty, MAIT a ILC. Prítomnosť týchto špecifických bunkových typov vyskytujúcich sa predovšetkým v črevnom imunitnom systéme by mohla byť daná tým, že sa imunitné bunky dostávajú z tráviaceho traktu do mliečnej žľazy transepiteliálnou migráciou tzv. gut-mammary gland axis. V mlieku sa vyskytuje väčšie percento aktivovaných T lymfocytov (efektorových aj pamäťových) ako naivných. T lymfocyty z mlieka kompenzujú nedostatok efektorových T lymfocytov dojčaťa a chráni ho tak pred infekciami. Navyše môžu v tele potomka zotrvávať až do jeho dospelosti a podieľať sa na vývoji jeho adaptívneho imunitného systému. Regulačné T lymfocyty z mlieka sa podieľajú na zachovaní maternálneho mikrochimerizmu v potomkovi a pôsobia na jeho imunitný systém smerom k tolerancii.
Z B lymfocytov mlieko obsahuje najmä „class-switched“ pamäťové B lymfocyty. Väčšina z nich prešla terminálnou diferenciáciou smerom k plazmatickým bunkám a je aktivovaná.
Skladovanie a rozmrazovanie materského mlieka
Dôvodov, prečo sa materské mlieko skladuje, či už v chladničke alebo sa dáva zamraziť, môže byť mnoho. Najčastejšie tak mamičky robia, pretože majú prebytok mlieka, prípadne si potrebujú urobiť zásoby - buď z dôvodu párhodinového odlúčenia od bábätka, alebo užitia nejakého lieku, po ktorom nechcú dojčiť.
Pravidlá skladovania a zmrazovania
Správny spôsob skladovania materského mlieka je kľúčový pre zachovanie jeho nutričných hodnôt. Materské mlieko by malo byť skladované v sterilných nádobách alebo jednorazových vreckách určených špeciálne pre skladovanie materského mlieka. Ideálna teplota pre skladovanie materského mlieka v chladničke sa pohybuje v rozmedzí 0 až 4°C. Pomáha tak udržiavať jeho čerstvosť a znižuje riziko vzniku a rozmnoženia baktérií. V prípade, že je materské mlieko uložené v chladničke, odporúča sa umiestniť ho na zadnú časť, kde je teplota najstabilnejšia. Ak sa skladuje v chladnej miestnosti, treba dbať o to, aby nádoba s mliekom nebola vystavená priamemu slnečnému žiareniu.
Okrem toho je dôležité označiť nádobku, v ktorej mlieko skladuje, a zapísať na etiketu tieto údaje - množstvo a dátum, kedy bolo materské mlieko odstriekané. Predíde sa tak zámene nádobiek, v ktorých sú uskladnené mlieka odstriekané v rôznych dňoch.
Pri zmrazovaní materského mlieka by sa takisto mali dodržiavať isté zásady - dôležité použiť špeciálne nádobky určené na zmrazovanie, ktoré sú vyrobené z bezpečného materiálu, ako je napríklad BPA-free plast. Je vhodné mlieko zmrazovať v menších porciách, aby sa minimalizovalo množstvo, ktoré je nutné rozmraziť naraz, čím sa znižuje riziko nevyužitia nadbytočného mlieka a udržiava sa aj jeho čerstvosť. Optimálna teplota zmrazovania materského mlieka je - 18°C alebo nižšia. Pri zmrazovaní je tiež dôležité zabezpečiť, aby nádoby s mliekom boli uzatvorené tesne a zamedzilo sa tak prístupu vzduchu do vnútra nádoby, čo by mohlo spôsobiť oxidáciu mlieka a stratu jeho živín.
Doba skladovania
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže byť materské mlieko skladované:
- V chladničke, ktorej teplota je 4°C alebo menej - 4 dni.
- V mrazničke, ktorej teplota je - 18°C alebo nižšia - až 6 mesiacov.
Trvanlivosť materského mlieka v chladničke môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú teplota chladničky, kvalita nádoby, v ktorej je mlieko skladované a dokonca aj individuálne vlastnosti materského mlieka.
tags: #proces #tvorby #materskeho #mlieka