Produkcia mlieka na Slovensku: História, súčasnosť a perspektívy

Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii. Začiatky mliekarstva na terajšom území Slovenska sú tiež úzko späté s históriou mliekarstva v celom európskom regióne vôbec. Jednotlivé národy si prinášali svoju kultúru a s tým spojené i spracovanie mlieka. Je však skutočnosťou, že v historických počiatkoch prevažovalo spracovanie ovčieho mlieka pred kravským, ktoré sa tu udomácnilo až v neskoršom období stredoveku.

Mliekarstvo v stredoveku bolo rozšírené najmä na rovinách Holandska, Holštýnska, Normandie a na južných podhorských svahoch Alp. K masovému rozvoju mliekarstva vôbec došlo až v 19. storočí významnými vedeckými poznatkami z mikrobiológie mlieka, chémie a biochémie ku ktorým prispeli také významné osobnosti akými boli Luis Pasteur, Fleischman, Soxhlet, Storch, Freudenreich, Koch a ďalší. Práve tieto osobnosti svojimi objavmi dali podnet na rozvoj mliekarstva i v priemyselných podmienkach.

Koncom 19. storočia v západnej Európe už boli vyvinuté mnohé družstevné mliekárne a tieto sa ako lavína začali šíriť i do Uhorska. Na území Slovenska sa začali družstevné mliekárne zakladať až po r.1900 a to ako miestne spolky pre jednotlivé obce. Na začiatku sa v týchto mliekarniach mlieko iba zberalo (lebo bol problém všetko mlieko spotrebovať) a ručne sa odstreďovala smotana pre priamu spotrebu ako aj pre ručnú výrobu masla. Postupom času sa zavádzala nová technika a rozširoval sa i sortiment výrobkov. Do začiatku prvej svetovej vojny bolo na území Slovenska založených vyše 50 mliekarenských družstiev.

Po skončení vojny výroba mlieka poklesla a začali vznikať akciové spoločnosti a to zvlášť na výrobu syrov v okolí Zvolena. Medzi prvými mliekarenskými akcionármi boli Wittman Ignác, Molec Peter, Vagač, Galbavý, Líška, Broušek a Blich. Postupne sa budovali mliekárne i v Nitrianskej doline, kde boli tzv. statkové mliekarne.

Po 2. svetovej vojne nástupom zoštátňovania a socialistického systému sa začala koncentrovať a modernizovať celá mliekarenská výroba, pričom Slovensko oproti vyspelým štátom začalo zaostávať najmä v technickom vybavení a v kvalite mliečnych výrobkov. Po roku 1990, pádom socializmu prudko začala klesať výroba mlieka a ustálila sa na súčasný nákup cca 1 miliardy ročne. Prudko sa znížil počet mliekarenských závodov, tiež dojníc (o 60%), znížila sa spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 253 kg/osobu a rok na súčasných 163 kg/osobu/rok. Na druhej strane zvýšila sa dojivosť kráv, kvalita mliečnych výrobkov a modernizovali sa takmer vetky mliekarne z toho časť príspevkom zahraničného kapitálu.

Slovensko sa môže pochváliť bohatou tradíciou v oblasti mliekarenstva a chovu hospodárskych zvierat. Vďaka tomu existuje množstvo kvalitných výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov, ktorí ponúkajú široký sortiment produktov z kravského, ovčieho a kozieho mlieka. Tento článok poskytuje komplexný zoznam slovenských výrobcov mlieka, vrátane fariem, mliekarní a spoločností zaoberajúcich sa spracovaním a distribúciou mliečnych výrobkov.

Produkcia mlieka na Slovensku

Slovenské farmy majú k dispozícii priaznivé výrobné podmienky, no napriek tomu, celková produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje. Dôvodom sú nízke výkupné ceny, rozdrobený spracovateľský sektor a možnosť fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, pokiaľ mlieko neprináša dostatočný zisk.

Z celkového počtu hovädzieho dobytka (416,7 tis.) predstavoval počet všetkých kráv 187,5 tis., z toho dojných kráv 114,1 tisíc. Vyradených na porážku bolo 12 tis.

Slovensko prispelo v roku 2024 do dodávok mlieka v EÚ len 0,6 %, čo prestavovalo 829 tis. Počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Za posledných sedem rokov (2018 - 2023) z trhu odišlo spolu 92 prvovýrobcov mlieka, pričom v roku 2024 ukončilo chov dojníc len 6 podnikov a ich celkový počet sa znížil na 323.

Podľa údajov ŠÚ SR (Graf 1) dosiahla priemerná ročná dojivosť na dojnicu 8 379 litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 215 litrov a od roku 2015 sa úžitkovosť zvýšila o 1 842,5 litra na kravu. Priemerná denná dojivosť tak vzrástla medziročne z 22,36 litrov na 22,89 litra.

Počet dojníc zaradených do Kontroly úžitkovosti sa v roku 2024 znížil zo 101 392 na 99 525 kusov, čo predstavuje pokles o 1 567 kusov (1,55 %). Priemerná úžitkovosť dosiahla 9 332 kg mlieka, čo je o 134 kg viac než v roku 2023.

Plemenná skladba kráv v kontrole úžitkovosti bola rozdelená nasledovne: Holstein 50,79 %, Slovenské strakaté 26,01 %, krížence dojných plemien 21,18 %, Pinzgauské 0,48 %, Braunvieh 0,43 % a ostatné plemená spolu 1,11 %.

V podiele dodávok mlieka podľa kvality bolo zaradených do triedy Q 86% , 13% do triedy 1 a 1% tvorilo neštandardné mlieko. Priemerná realizačná cena surového kravského mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg (Graf 2). Minimum bolo zaznamenané v júni (41,58 €) a maximum v decembri (46,78 €). V triede Q dosiahla realizačná cena hodnotu 43,53 €/100 kg.

Pozitívom minulého roka je aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Táto narástla za posledný rok o vyše 6 kg na takmer 192 kg mlieka na osobu a rok.

Štruktúra nákladov na výrobu mlieka

Tabuľka 1 poskytuje podrobný prehľad o štruktúre nákladov na výrobu mlieka v slovenských chovoch dojníc za rok 2024. Najväčšiu skupinu položiek predstavujú náklady na krmivá, ktoré tvoria až 44,4 % z celkových nákladov (5,65 € na dojnicu a deň, resp. 22,32 € na 100 kg mlieka). Z toho 3,53 € pripadá na vlastné krmivá a 2,15 € na nakúpené. Druhou položkou je réžia (14,1 %) a treťou sú odpisy (spolu 10,6 %). Ďalej nasledujú mzdové náklady (9,6 %), ostatné náklady (6,6 %) a služby (5%). Menší podiel dosiahli výdavky na poistenie a odvody, energiu a spotrebu materiálu a náklady na lieky.

Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Po odpočítaní vedľajších výrobkov (teľatá, maštaľný hnoj, skŕmené mlieko) klesli celkové vlastné náklady na 11,93 € na dojnicu a deň, resp.

Realizačná cena mlieka predstavovala 43,81 €/100 kg s priemernou dodávkou mlieka do mliekarne 25,32 kg na kravu a deň, pričom celková úžitkovosť dosiahla 25,94 kg. Pri týchto podmienkach dosiahli podniky stratu -3,32 €/100 kg bez započítania podpôr. Vďaka priamym dotáciám na dojnice vo výške 6,12 €/100 kg sa však hospodársky výsledok otočil na mierny zisk +2,80 €/100 kg. Dodatočne tržby za predaj brakovaných kráv prispeli 2,89 €/100 kg mlieka, čo po započítaní dotácií zvýšilo konečný zisk na +5,69 €/100 kg.

Produkčné minimá definujeme ako požiadavky na produkciu mlieka dojníc, ktorá by vykryla náklady na chov v danom roku bez zápočtu podpôr. Chovatelia dojníc sa stretávajú so závažným ekonomickým problémom. Pri súčasnej produkcii mlieka 25,32 kg na kŕmny deň (KD) a cene 0,4381 €/kg dosahujú tržby 11,09 €/KD, čo nepokrýva celkové náklady vo výške 12,80 €. Bod zvratu sa nachádza na úrovni 29,22 kg mlieka na kravu a deň, teda približne o 3,9 kg vyššie ako je aktuálna úžitkovosť, čo predstavuje nárast o 15,4 %. Alternatívne by sa musela cena mlieka zvýšiť na 0,5055 €/kg, aby sa dosiahol vyrovnaný hospodársky výsledok.

Krmivá a ich náklady

Prehľad nákladov na vybrané objemové krmivá je uvedený v tabuľke 2. Vlastné krmivá sa tvorili z celkovej štruktúry nákladov na výrobu mlieka 27,6 %. Z uvedených údajov o hlavných objemových krmivách je evidentné, že produkcia 1 tony siláže z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) bola ohodnotená na 40,3 €, kukuričná siláž na 40,8 €, siláž jednoročných krmovín na 44 € a trávne siláže na 36,1 €. Silážované vlhké kukuričné zrno, ako najvyššia nákladová položka, bolo ohodnotené na 147 €. Hodnota sena z trávy, lucerny alebo ďateliny sa pohybovala medzi 90 € až 100 €.

Zdravie a reprodukcia dojníc

Porovnanie strát kráv a prvôstok do 90. dňa laktácie je uvedené v tabuľke 3. Monitorovanie výskytu metabolických porúch a úhynov v tomto období je kľúčovým ukazovateľom kvality riadenia tranzitného obdobia a u prvôstok zároveň odzrkadľuje úroveň odchovu jalovíc, ktorá významne ovplyvňuje riziko skorého vyradenia zo stáda. V sledovaných chovoch dosiahli straty kráv do 90. dňa po otelení 4,2 %, pričom u prvôstok to bolo 2,1 %.

Intenzita brakovania kráv sa v roku 2024 ustálila na hodnote 31,7 %, čo je mierne nad odporúčanou hranicou, ktorá sa pohybuje na úrovni 25 %-30 %. Hranica nad 35 % signalizuje závažnejšie problémy v oblasti výživy, nedostatočnej veterinárnej starostlivosti, nevhodnými podmienkami ustajnenia alebo zlým manažmentom reprodukcie.

Produkcia mlieka od kráv je základný údaj pre hodnotenie mliečnej úžitkovosti v chove dojníc, ako aj sledovanie produkcie mlieka na všetky kravy a dojené kravy.

Pohľad na zdravie mliečnej žľazy je uvedený v tabuľke 5. Somatické bunky (SB) sú súčasťou imunitnej reakcie kravy v boji proti infekcii poškodeného tkaniva. V nami sledovaných chovoch sa pohyboval priemerný počet somatických buniek (PSB) na hladine 248 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek bolo 2,5. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml mlieka a lineárne skóre SB sa udržalo pod hodnotou 2. Kravy na prvej laktácii by mali dosahovať nižšie skóre SB ako kravy na vyšších laktáciách. Fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni pod 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek nad 200 tis/ml mlieka už poukazuje na infikované vemeno.

Priemerný počet laktačných dní (LD) je nevyhnutný údaj pre efektívne riadenie zdravia, výživy, reprodukcie a celkovej produktivity dojnice. Priemerný LD by sa mal pohybovať na úrovni 160 - 170 dní. Nižšia hodnota platí pre dobytok simentálskeho typu, vyššia pre holsteinský dobytok. Laktačný deň vyšší ako 200 upozorňuje na reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácii. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.

Hodnotenie dĺžky medziobdobia (tabuľka 6) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, servis perióda (SP) a dĺžka teľnosti. Medziobdobie úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka a tiež určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím stúpa počet dojníc vyradených zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov.

Podiel teľných kráv (Pregnancy rate) indikuje, koľko kráv z teoreticky možných teľných kráv ostalo skutočne teľných a počíta sa ako súčin podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní a to v rámci každého rujového cyklu. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť hodnoty nad 30 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu < 1,5 a u kráv < 1,8.

Používanie sexovaného semena má veľký význam najmä v chovoch dojníc - umožňuje získať viac jalovíc z top genetiky, zlepšuje obnovu stáda a zvyšuje ekonomiku chovu. Optimálne je využívať sexované semeno u mladých, najlepších jalovíc, ako aj u najhodnotnejších kráv (s vysokou produkciou mlieka alebo špičkovým genomickým indexom), a to pre cielené rozmnožovanie hodnotnej genetiky. Nadprodukcia jalovíc sa úspešne uplatňuje aj na zahraničnom trhu.

Ekonomické ukazovatele produkcie mlieka

Ukazovateľ IOFC (Income Over Feed Cost), ktorý vyjadruje rozdiel medzi tržbami za predané mlieko a nákladmi na krmivá, je kľúčovým nástrojom na hodnotenie efektivity chovu dojníc. V roku 2024 dosiahol IOFC (tabuľka 7) na slovenských farmách hodnotu 5,44 € na dojnicu a deň. Tento výsledok odráža, že po odpočítaní nákladov na krmivá, ktoré tvoria 44,4 % celkových nákladov (5,65 €/KD), zostáva farmám pozitívny príjem. Priemerná dodávka mlieka 25,32 kg na kravu a deň a realizačná cena 43,81 €/100 kg však tržby (11,09 €/KD) stále nepokrývajú celkové náklady (12,80 €/KD), čo poukazuje na stratovosť sektora bez dotačnej podpory.

Optimálna hodnota IOFC by mala byť dostatočne vysoká, aby po odpočítaní nákladov na krmivá zostával priestor na pokrytie fixných nákladov (napr. Pre dosiahnutie vyššieho IOFC je kľúčové zvyšovať produkciu mlieka (napr. nad 29,22 kg/KD, ako už bolo vyššie uvedené) alebo optimalizovať náklady na krmivá, prípadne zvýšiť realizačnú cenu mlieka (napr. ABEL plus, spol.

Výrobcovia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku

Nižšie nájdete zoznam vybraných slovenských výrobcov mlieka a fariem, ktoré sa zaoberajú produkciou a spracovaním mlieka:

• Poľnohospodárske družstvo Liptovské Revúce, Liptovské Revúce: Zameriava sa na chov oviec a produkciu výrobkov z ovčieho mlieka a vlny.
• Agro-Derby spol. s r.o., Nižná Káloša: Orientuje sa na poľnohospodársku výrobu, chov a predaj hovädzieho dobytka a predaj mlieka.
• Lupták Dušan, Zázrivá: Výroba a predaj syrových výrobkov ako korbáčiky, nite, tvarovaný a ochutený syr, bryndza. Taktiež sa zaoberá chovom oviec, produkciou ovčieho hrudkového syra, pestovaním obilia a produkciou sena.
• Farma Zliechov spol. s r.o., Zliechov: Zameriava sa na poľnohospodársku činnosť a výrobu výrobkov z mlieka.
• Syrmix Zázrivá, s.r.o., Zázrivá: Výroba a predaj syrov, pestovanie obilovín, olejnín a krmovín. Predaj mliečnych výrobkov prostredníctvom mliečnych automatov.
• Poľnohospodárske družstvo Bukovina, Strelníky: Zaoberá sa chovom hovädzieho dobytka a pestovaním sadbových zemiakov.
• OZ Marekov dvor, Drábsko: Gazdovstvo ponúka pobyty pre deti a jazdu na koni s jazdeckým výcvikom.
• Agrodružstvo Krivá, družstvo, Krivá: Výroba a predaj tradičných mliečnych výrobkov: ovčie, kozie a parené syry.
• Koliba - Michal Šuriňák, Veličná: Výroba a predaj tradičných syrových výrobkov.
• Farma Majcichov, a.s., Majcichov: Producent poľných agrokomodít, surového kravského mlieka, hovädzieho mäsa a produktov pre McD.

Mliekarne a spracovatelia

Slovenské mliekarne ponúkajú širokú škálu mliečnych výrobkov, od čerstvého mlieka a smotany až po syry, jogurty a ďalšie špeciality:

• Syráreň Bel Slovensko, a.s., Michalovce: Výroba a predaj tavených syrov, prírodných syrov a sušeného mlieka. Známe značky ako Karička, Syrokrém, Kiri, Veselá krava, Gervais.
• Milk-Trade Slovakia - Martin Pristach, Trenčín: Výroba a distribúcia parených syrov vo vákuových baleniach a nakladaných syrov, jogurtov a jogurtových mliek.
• Mliekareň s r.o., Červený Kameň: Špecializuje sa na výrobu tradičných národných syrových špecialít.
• Zvolenská mliekareň s.r.o., Zvolen: Mliekareň a výrobca mliečnych výrobkov pod značkou Zvolenský.
• Milk-Agro, spol. s r.o., Prešov: Zameriava sa na mliekárenskú výrobu.

Distribúcia a predaj

Okrem samotných výrobcov a mliekarní existujú aj spoločnosti, ktoré sa zaoberajú distribúciou a predajom mliečnych výrobkov:

• K. M. spoločnosť s r. o., Stupava: Zaoberá sa distribúciou mliečnych výrobkov a kŕmnych zmesí.
• Gulová Jana, Dubnica nad Váhom: Dovoz a predaj talianskych potravín, sladkostí a vín.
• Sintra, spol. s r.o., Bratislava: Dovoz a predaj rybích konzerv, ovocných a zeleninových výrobkov, instantných káv, koreniny a mliečnych výrobkov. E-shop. Veľkosklad s mliekárenskými výrobkami.

Produkty z ovčieho mlieka

Slovensko je známe svojou tradíciou výroby produktov z ovčieho mlieka. Medzi najznámejšie patria:

• Ovčí hrudkový syr
• Bryndza
• Žinčica
• Oštiepky
• Korbáčiky

Tieto produkty sú vyrábané tradičnými metódami a sú obľúbené pre svoju jedinečnú chuť a kvalitu.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na produkciu mlieka na Slovensku, od historických koreňov po súčasné výzvy a perspektívy.

tags: #produkcia #mlieka #spravy