Pstruh dúhový: Všestranný obyvateľ slovenských vôd

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodne známy ako Salmo gairdneri, je severoamerický druh, ktorý bol od roku 1884 introdukovaný do rôznych vôd po celom svete. Na Slovensko bol dovezený v roku 1966 do Kláštora pod Znievom a stal sa základom generačného stáda. V Amerike obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia, od Beringovho mora až po južnú Kaliforniu. Osídľuje podobné prostredie ako pstruh potočný na Slovensku a vytvára rôzne varianty, pôvodne považované za samostatné druhy.

Pstruh dúhový sa vzhľadom podobá pstruhu potočnému, avšak ide o úplne rozdielne druhy. Pstruh potočný patrí do rodu Salmo, zatiaľ čo pstruh dúhový do rodu Oncorhynchus. Pstruh dúhový sa odlišuje výrazným fialovo-dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný.

Charakteristické znaky pstruha dúhového

• Pretiahnuté, trocha sploštené telo s vysokým chvostovým steblom
• Tuková plutvička medzi chvostovou a chrbtovou plutvou
• Množstvo tmavých škvŕn a bodiek na chvostovej a tukovej plutve
• 135 až 150 malých šupín v bočnej čiare
• Tupý rypák a široká ústna štrbina

Sfarbenie tela závisí od prostredia. V rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelena. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený.

Životné prostredie a správanie

Pstruh dúhový je z všeobecného hľadiska odolnejší ako pstruh potočný. Znesie oveľa vyššie teploty, nižšiu hladinu rozpusteného kyslíka vo vode alebo vodné zákaly. Je veľmi obľúbenou športovou a chovnou rybou, rýchlo rastie a môže sa prikrmovať umelými granulami. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské, ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek. Na rozdiel od pstruhov potočných nie sú pstruhy dúhové stanovištné ryby a často migrujú, hoci veľké jedince môžu mať svoje stanovište v okolí prekážok.

Potrava pstruha dúhového

Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami a nálevníkmi, ale rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu a kôrovcov. Neskôr konzumuje vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre. Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov. Vo vodách, kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprovitých rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na túto výživnú potravu. Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plávajú tesne pod hladinou a lovia potravu. Pri kľudnej hladine a bezvetrí zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu lovia stúpajúce nymfy.

Rozmnožovanie

Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí od novembra do mája, v závislosti od teploty vody a formy. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, ktorý podniká dlhé trecie ťahy do sladkých vôd.

Rozšírenie vo svete

Pstruh dúhový je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii. Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou.

Význam a ochrana

Pstruh dúhový je obľúbenou športovou rybou a má významný hospodársky význam v chove. Na zachovanie početných stavov pstruhov dúhových pri vzrastajúcom tlaku, znečisťovaniu vôd a komerčného lovu bude dôležité rozširovať umelý chov na farmách. V dnešnej dobe je zarybňovanie pstruhom dúhovým v riekach a potokoch, ktoré spadajú od štvrtého pásma ochrany nahor, už prakticky zakázané zo zákona a nasádzať sa musia len pôvodné druhy rýb. Riešením by bolo buď prijať opatrenia pre zvýšenie čistoty samotných riek, alebo v riekach, kde sa už nedajú navrátiť podmienky pre život pôvodných druhov, prehodnotiť, či má ešte zmysel takýto tok zarybňovať pôvodnými druhmi a či by nebolo lepšie takýto tok zarybňovať viacej práve pstruhom dúhovým, ktorý je odolnejší vzhľadom na kvalitu vody. Slovinci si rieky zarybnili obrovským množstvom odolných, ale nepôvodných pstruhov dúhových. Dnes majú tieto rieky plné kapitálnych dúhakov, na ktoré tam chodia rybári z celej Európy.

Tipy na pstruhové revíry

Prinášame ďalšie tipy pstruhových revírov, kde sa sezóna už rozbehla naplno:

• Rieka Belá: Má dĺžku 23 kilometrov a je pravostranným prítokom Váhu. Od ústia po cestný most v Podbanskom ju rybársky obhospodaruje Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Liptovskom Hrádku.
• Kopernica: Malebný potok v jedľovo-bukovom lese je domovom pekných pstruhov potočných.

tags: #pstruh #duhovy #rod