Pstruh (Salmo trutta) patrí do čeľade rýb lososovitých (salmonidae). Jeho popularita u rybárov pretrváva vďaka jeho kráse, vitalite a bojovnosti. Dorastá do značných rozmerov a je cennou športovou rybou. Pochopenie jeho biológie je kľúčom k úspešnému lovu.
Existujú tri hlavné formy pstruha, ktoré sa líšia prostredím, v ktorom žijú:
- Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario): Najrozšírenejšia forma na Slovensku, žije celý život v potokoch a riekach.
- Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris): Žije v jazerách a nádržiach, migruje do prítokov na neres. Vyznačuje sa lepšími rastovými vlastnosťami.
- Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta): Migračná forma podobná lososovi, žije v mori a do riek tiahne na neres.
Životné prostredie a nároky pstruha potočného
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov. Potrebuje vodu bohatú na kyslík a ideálna teplota pre jeho metabolizmus je 10 - 15 °C. Krátkodobo znáša aj vyššie teploty, ale vtedy len minimálne prijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie miesta.
Je to stanovištná ryba, ktorá si vyhľadáva úkryty a z nich vyráža za potravou. Často sa vracia na svoje pôvodné stanovište aj po nerese. Pstruh potočný je teritoriálny druh, ktorý si svoje územie chráni. Čím lepšie stanovište, tým väčší jedinec sa tam dá očakávať. Toky s vysokou členitosťou, s nerovnosťami dna a s možnosťami úkrytov sú pre neho najvhodnejšie.
Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Teplota vody nesmie prekročiť 20°C.
Potrava pstruha potočného
Potrava mladých pstruhov pozostáva najmä z planktónu a vodného hmyzu. Ako dravce neskôr lovia hmyz, kôrovce a dokonca aj malé rybky. Kanibalizmus nie je výnimkou, rovnako ako lov rakov, žiab či malých hlodavcov. Pstruhy tiež obľubujú pijavice a červy splavené do toku počas dažďov. Dôležitou súčasťou potravy je aj náletový hmyz.
Potravné zloženie pstruha je široké a mení sa sezónne:
- Jar: Larvy hmyzu (najmä rodu Simulium), červy vyplavené vodou, menšie rybky (slíže, hlaváče, čereble).
- Leto: Suchozemský hmyz, najmä počas rojenia.
Všeobecne platí, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Neres pstruha potočného prebieha v novembri až decembri. Samica nakladie 500 až 3 000 žltooranžových ikier do priehlbiny na štrkovom dne, ktorú následne zahrabe.
Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh alebo do prítokov. Typické neresisko je plytšie miesto potoka s konštantným prúdom a štrkovým dnom. Spúšťačom trenia býva jesenné ochladenie, keď teplota vody klesne na 6 °C alebo menej.
Vývoj ikier trvá počas zimy. Malé pstruhy sa liahnu na jar (okolo marca) a spočiatku využívajú žĺtkový vačok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb nízke (1-2%).
Rozlíšenie pohlavia a sfarbenie
U starších pstruhov je rozlíšenie pohlavia pomerne jednoduché, najmä v čase neresu.
- Samce: Majú užšiu, dlhšiu hlavu, čeľuste sú rozoklané a siahajú za oko. Na spodnej čeľusti sa objavuje tzv. hák. Sfarbenie je výraznejšie.
- Samice: Majú kratšiu hlavu a menej výrazné sfarbenie.
Sfarbenie pstruha potočného je variabilné, s množstvom čiernych bodiek a červených, bielo lemovaných bodiek, ktoré sú pre túto formu charakteristické. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné.
Dĺžka života a veľkosť
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožívajúcim sa priemerne 3 - 5 rokov. Staršie jedince sú vzácne. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm. Rekordné úlovky na Slovensku dosiahli dĺžku cez 100 cm a hmotnosť 15 kg.
Ohrozenie a ochrana pstruha potočného
Početnosť pstruha potočného v posledných rokoch klesá. Hlavnými príčinami sú:
- Klimatická zmena: Znižovanie prietokov, otepľovanie vody, predlžovanie období s vysokými teplotami.
- Regulácie tokov: Zánik meandrov, zmenšovanie úkrytovej kapacity.
- Rybožravé predátory: Nadmerný predačný tlak vydry riečnej a volavky popolavej.
- Znečistenie vôd.
Napriek tomu, že rybársky tlak sa v niektorých oblastiach znižuje (napr. trend "chyť a pusť"), celkový stav populácie pstruha potočného vyžaduje pozornosť. Dôležité sú opatrenia ako odstraňovanie migračných bariér, revitalizácia tokov a podpora prirodzených procesov.
Priaznivé podmienky pre pstruha potočného sú v tokoch s čistou, chladnou a dobre okysličenou vodou. Ideálne sú horské a podhorské rieky s členitým dnom a dostatkom úkrytov.
Vplyvom ľudskej činnosti, najmä reguláciami tokov, sa zmenšuje počet pôvodných, nepoškodených biotopov. Aj preto je dnes veľmi ťažké nájsť rieky s pôvodnou, prirodzene sa obnovujúcou populáciou pstruha.
Pre udržanie čo najvyššej obsádky pstruha v potoku sa už oddávna vytvárajú umelé kaskády a kamenné terasy, ktoré zvyšujú členitosť toku a tým aj možnosti úkrytu.
Pstruh potočný je ryba, ktorá rastie počas celého svojho života. Každý si vie predstaviť typický potok či riečku pstruhového charakteru: meandrovité, členité toky s tvrdým dnom, kde sa striedajú prúdivé partie s hlbšími tôňami.
Vplyvom ľudskej činnosti, a to hlavne na poli úprav a regulácií tokov, je dnes veľmi ťažké nájsť nepostihnutý tok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes zápasíme s problémom znižovania stavov potočáka v našich revíroch.
Neres pstruha potočného je kľúčovým obdobím v jeho životnom cykle. Zvyčajne prebieha v jesenných mesiacoch, kedy ryby migrujú do plytších častí tokov s vhodným štrkovitým dnom, kde samice vyhrabú jamky na kladenie ikier.
Pri športovom rybolove je dôležité poznať aj tieto aspekty. Záber pstruha nemusí byť len výsledkom skvelej nástrahy, ale aj jeho teritoriálneho správania.
Život pre Tatranské potoky
Druhy pstruhov:
- Pstruh riečny (pstruh potočný)
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy dovezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.
Pstruhy pochádzajú prevažne z chovných staníc a sú v predaji po celý rok. Sezóna lovených pstruhov je na jar a začiatkom leta.
Pstruh dúhový: Možno ho spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu s dúhovým leskom.
Výskyt a životné prostredie: Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov. Tieto toky sa podľa výskytu pstruha nazývajú aj pásmom pstruhovým.
Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni.
Pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.
Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh.
Potrava pstruhov: Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku.
Na jar, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium.
Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.
Ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou.
Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.
Rozmnožovanie: Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.
Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh, resp. do prítokov až vlásočníc.
Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom.
Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou.
Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát.
Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 - 6 mm), prebieha počas zimy.
Rozlíšenie pohlavia: Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu, a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha za oko. Sfarbenie samcov je výraznejšie. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čelustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky. V prípade pochybností spojíme kolmicou oko a čeluste - pokiaľ čeluste siahajú za oko, je to mliečniak.
Ak si už z nejakého dôvodu chceme privlastniť potočáka, vyberáme zásadne len staršie mliečniaky.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok.
V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.
Malé rybky majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.
Sfarbenie: Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné.
Dĺžka života a veľkosť: V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Ďalšie formy pstruha:
- Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss): Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach.
- Jazerná forma pstruha: Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X.
- Morská forma pstruha: Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu.
Sivoň potočný: Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú.
Rozlišovacie znaky:
- Pstruh potočný: Na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: Striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
- Sivoň potočný: Zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Ochrana a rybolov: Počas tohto obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať.
Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou.
Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP): Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových.
Športový rybolov pstruha dúhového: Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší.
Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.
Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé.
Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového:
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Umelý výter lososovitých rýb: Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici.
Príprava na výter: Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu, ktoré by mali mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela a dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda.
Pri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov.
Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne.
Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.
Pstruh potočný je naším najrozšírenejším druhom ryby z čeľade lososovitých. Na Slovensku osídľuje toky s čistou, chladnou a dobre okysličenou vodou, takzvané pstruhové pásmo.
Ostatné roky však zaznamenávame úbytok jeho populácií aj v lokalitách, kde sa bežne vyskytoval.
Minulosť: Pstruhy ľudia odjakživa lovili pre obživu. S príchodom športového rybárstva sa zaviedli rôzne pravidlá, určilo sa obdobie ich lovu, minimálna miera, maximálny počet privlastnených úlovkov na deň...
A už v prvej polovici 20. storočia sa začali pstruhové toky cielene zarybňovať. Na Slovensku fungovali desiatky pstruhových liahní, kde sa produkovali násady na tento účel.
Zväčša ich zakladali lesníci, ktorí mali v správe aj miestne horské toky. Generačné ryby, respektíve gonády sa získavali od lokálnych populácií pstruhov potočných.
V rybárskej ročenke pre roky 1961/1962 je vymenovaných 33 liahní a všetky okrem jednej boli zamerané na produkciu lososovitých druhov rýb. Dnes z nich fungujú len štyri.
Tento systém zarybňovania bol dobrý, jednotlivé mikropovodia sa totiž zarybňovali miestnymi rybami.
Po prijatí zákona o rybárstve č. 102/1963 sa využívanie tokov zintenzívnilo. Na snemoch rybárskeho zväzu sa prijímali uznesenia o plánoch navyšovať produkciu rýb z voľných vôd.
Popularita športového rybolovu rástla, zvyšoval sa aj rybársky tlak na pstruhové vody a potreba násad pstruhov. Zakladali sa veľké produkčné rybárstva.
Generačné stáda sa formovali z rýb odlovených vo voľných vodách.
Zaujímavé informácie o tejto činnosti uverejňoval aj časopis Poľovníctvo a rybárstvo. Napríklad na vodnej nádrži Palcmanská Maša (Dedinky) boli v čase neresového ťahu pstruha umiestnené do prítoku troje hrablice, ktorými sa prehradil tok Hnilca. Migrujúce pstruhy sa tu odlovili a premiestnili do liahne v neďalekej Dobšinej.
Tam prebehol umelý výter a následný odchov násad, ktoré slúžili na zarybnenie okolitých vôd v povodí Hnilca a Slanej.
Avšak odlovené ryby sa do Hnilca nevrátili a zostávajúcu populáciu pstruhov vylovili rybári. Na takto obhospodarovaných tokoch boli vtedy populácie pstruhov bežne doslova vylovené.
Nedostatok rýb sa nahrádzal umelým zarybňovaním. Začali sa vo väčšej miere premiešavať populácie pstruhov medzi povodiami.
Keď v 70. rokoch chovy lososovitých rýb zlikvidovala epidémia ochorenia UDN, na obnovu generačných stád boli opäť odlovené ryby z voľných vôd naprieč celým Slovenskom. A opäť došlo k premiešaniu populácií pstruhov z rôznych povodí.
Navyše produkcia niekoľkých liahní pokrývala potrebu násad takmer celého Slovenska, takže do väčšiny voľných vôd, kde prebiehalo zarybňovanie, sa dostávali ryby len z niekoľko málo generačných stád.
Už od 50. rokov sa toky regulovali z titulu protipovodňovej ochrany a ochrany poľnohospodárskej pôdy. Vznikali migračné bariéry.
Vplyvom industrializácie a intenzifikácie poľnohospodárstva sa zhoršila kvalita povrchových vôd a opakovali sa otravy rýb.
Napriek tomu na mnohých tokoch boli ešte populácie pstruhov na dobrej úrovni a na ich udržanie postačovala samoreprodukcia s prípadným dosádzaním násad, čo kompenzovalo odlov rýb na udicu.
Rybožravé predátory boli extrémne vzácne, populácia vydry sa na Slovensku odhadovala na 250 jedincov, volavku popolavú na pstruhových potokoch ani nebolo vídať.
Vodnatosť tokov bola dobrá. Hoci sa vyskytli aj suché roky, problémy so suchom mali krátkodobý charakter.
Súčasnosť: Rybárski hospodári, ktorí v súčasnosti obhospodarujú pstruhové toky, identifikujú súbor faktorov priamo ohrozujúcich prežívanie pstruha potočného. Najvýraznejším je znižovanie prietokov a otepľovanie klímy.
Vodnatosť tokov za posledné desaťročia výrazne klesla. Letné teploty aj v podhorských oblastiach bežne presahujú 35 stupňov Celzia, teplota vody v pstruhových revíroch presahuje 25 stupňov Celzia.
Pstruh potočný dokáže krátkodobo prežiť aj takúto teplotu, ale periódy s vysokými teplotami sa neustále predlžujú.
Areál rozšírenia pstruha potočného sa posúva viac na sever.
Na juhu stredného Slovenska v tokoch ako Novobanský potok, Štiavnica, Krupinica, Litava, Tisovnícky potok boli donedávna početné populácie pstruha potočného, čo dokumentujú tiež výkazy o úlovkoch.
Dnes je na týchto tokoch problém nájsť pstruha, v niektorých úsekoch aj vodu.
Pri nízkych prietokoch hrozí mimoriadne zhoršenie vôd už i pri malom bodovom znečistení, ktoré by sa pri priemerných prietokoch bez problémov nariedilo.
Takto dokáže spôsobiť úhyn rýb aj na úseku niekoľko stoviek metrov.
Jednoznačne najväčší problém, na ktorom sa zhodnú všetci obhospodarovatelia pstruhových tokov, však predstavujú rybožravé predátory.
Vydier a volaviek je toľko, že rybári na väčšine pstruhových tokov pravidelným zarybňovaním akurát tak pokrývajú ich potravné nároky a úlovky rybárov sú minimálne.
Jedna vydra spotrebuje denne jeden až 1,5 kilogramu potravy, za rok z tokov odčerpá takých 350 kilogramov rýb.
Obsádku tokov pstruhového pásma tvorí pstruh potočný a hlaváče, máličko iné druhy rýb.
Predačný tlak na populácie pstruha je teda enormný.
Celé úsilie, energiu a financie vynaložené na starostlivosť o rybársky revír v podstate využívajú iba rybožravé predátory.
Treba pripomenúť, že v 90. rokoch boli toky takisto regulované, dochádzalo k priemyselným otravám a existovalo veľa migračných bariér, ale pstruhy potočné boli ešte početné.
Bolo však menej rybožravých predátorov.
Pri dnešných naakumulovaných problémoch predstavuje vydra už len finálny faktor úbytku pstruhov.
Pri extrémne nízkych prietokoch sa ryby koncentrujú v niekoľkých hlbších tôňach, kde sú pre predátora ľahkou korisťou.
Tento problém je výrazný v zime, keď majú ryby navyše spomalený metabolizmus.
Stačí sa pozrieť na priebeh uplynulej zimy - zrážok bolo minimum, zásoby vody v snehu žiadne.
Športový rybolov: Užívatelia revírov dlhodobo posudzovali početnosť hospodársky preferovaných druhov rýb podľa výkazov o úlovkoch.
Tie dnes nie sú smerodajné.
Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov.
Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov.
Na väčšine revírov, kde sa ešte nachádza početnejšia populácia pstruha potočného, bola zvýšená jeho najmenšia lovná miera.
Napriek tomu v celoslovenskom meradle zaznamenávame pokles úlovkov pstruha potočného.
V roku 2023 sme ich zaevidovali necelých 12-tisíc s celkovou hmotnosťou 4 700 kilogramov.
Aj z toho tvorili väčšinu jedince z umelých chovov, vysadené do revírov už vo veľkosti presahujúcej lovnú mieru a v krátkom čase vylovené, podobne ako pstruhy dúhové.
Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody.
Preto športový rybolov, respektíve rybársky tlak nemôžeme radiť medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú početnosť pstruha potočného v našich vodách.
Zarybňovanie: Tak ako pri love pstruha, aj pri zarybňovaní pstruhových vôd už prevládajú pozitívne trendy.
Po období, keď sa zarybňovanie potočákom začalo suplovať masívnym vysádzaním tržného pstruha dúhového aj do najmenších tokov, sa pristupuje k metódam, ktoré sú čo najbližšie prírodným podmienkam.
Okrem vysádzania rýchleného plôdika pstruha do revírov je populárna metóda zarybňovania formou ukladania ikier v takzvaných Vibert boxoch.
Ide o uloženie ikier v štádiu očných bodov do prietočných plastových krabičiek priamo do vhodného toku, väčšinou menšieho pstruhového potoka - vlásočnice.
Pstruh sa tak vyvíja už od štádia ikry vo svojom prirodzenom prostredí a je predpoklad, že ryba, ktorá sa úspešne vyliahne a neskôr aj pohlavne dospeje, sa bude vracať na neres do rovnakého toku.
Tieto aktivity sú v súčasnosti populárne, venuje sa im množstvo ľudí celého vekového spektra. Je to naozaj vítaná a prospešná činnosť.
Pokiaľ sa však snažíme o návrat k prirodzeným procesom, musíme rozmýšľať aj nad tým, aký je pôvod generačných rýb, ktorých ikry do krabičiek dávame.
Na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, a to čiernomorskú a atlantickú.
Náležia do riečnych systémov, ktoré odvádzajú vody do Čierneho, respektíve Baltského mora.
Ako sme už spomenuli, generačné stáda pstruhov na veľkých liahňach pozostávajú z rýb, ktorých pôvod dobre nepoznáme.
Historicky sa do nich mohli dostať ryby aj z iných povodí alebo štátov, a to pre takzvané oživenie krvi alebo lepšie rastové vlastnosti.
Z tohto dôvodu by bolo vhodné na uvedený účel získať ryby z voľných vôd, ideálne z tokov, kde neprebiehalo umelé zarybňovanie, alebo kde naposledy prebehlo dávno.
Tu je predpoklad, že ikry odoberieme od ešte pôvodných populácií pstruhov.
Analýzou DNA sa totiž zistilo, že až 85 percent populácie potočákov na Slovensku v tokoch úmoria Čierneho mora má pôvod v atlantickej populácii.
To sú následky nevhodného zarybňovania.
Budúcnosť?: Na udržanie populácií pstruha potočného treba vynaložiť mnoho úsilia.
Medzi priority patrí odstraňovanie migračných bariér, revitalizácia upravených tokov, vodozádržné opatrenia formou budovania nízkych drevených prahov na tokoch.
Tieto opatrenia sa už v menšej miere realizujú.
Dôležité bude aj nastavenie rybárskeho obhospodarovania revírov.
V súvislosti so zarybňovaním by mala prebehnúť dôkladná genetická analýza generačných stád, čo sa dá v súčasnosti technologicky jednoducho vykonať.
Pomohol by tiež návrat k menším liahňam v jednotlivých povodiach.
Vytváranie revírov v režime Chyť a Pusť a no go zóny ako Chránené rybie oblasti by mali byť samozrejmosťou.
Cieľom rybárskeho obhospodarovania by malo byť vytvorenie silných populácií pôvodných druhov rýb, ktoré sú schopné udržiavať sa samoreprodukciou.
Pri neregulovanom stave rybožravých predátorov to však v súčasnosti možné nie je.
Pstruhové toky sú segmentované nepriechodnými migračnými bariérami.
Pokiaľ predátory znížia početnosť pstruhov na úroveň, keď miestna populácia nie je schopná samoreprodukcie a z nižšie položených úsekov tam ďalšie ryby nedokážu migrovať, miestna populácia, často tvorená pôvodným genofondom, nenávratne zaniká.
Som presvedčený, že bez umelého zarybňovania by dnes na väčšine našich pstruhových tokov už pstruh potočný neexistoval.
Sám som ako rybársky hospodár ponechával roky bez zarybňovania dva menšie potoky, práve pre získavanie pôvodných rýb na umelý výter a následné zarybnenie pstruhových vôd v okolí.
Tieto toky majú pôvodné korytá, podomleté brehy, takže aj podľa ochranárov by sa mali ryby bez problémov ukryť pred predátormi.
Znečistenie na nich nehrozí.
No, keď sme v jeseni šli pomocou elektrického agregátu odloviť ryby pre pstruhovú liaheň, z dvoch kilometrov toku sme získali len tri pstruhy.
Myslím, že tento príklad nepotrebuje ďalší komentár.
Do budúcna bude dôležitá komunikácia užívateľov rybárskych revírov so štátom, ktorý im prideľuje výkon rybárskeho práva.
Mali by sa stanoviť priority.
Ochrana rybožravých predátorov je v súčasnosti nadradená ochrane rýb.
Bez akejkoľvek logiky.
Ryby sú chránené len teoreticky, obmedzenia sa týkajú iba rybárov.
To, že máme revíry v režime Chyť a pusť neznamená, že tam nebude loviť vydra alebo volavka.
Riešenie v podobe preplácania škôd (čo sa nevzťahuje na voľné vody), vytvorí len začarovaný kruh.
Za peniaze vyplatené za škody sa kúpia násady, ktoré v prevažnej miere opäť skonzumujú rybožravé predátory.
Pokiaľ nedôjde k aktívnemu manažmentu vrcholových rybožravých predátorov, pstruh potočný môže byť, paradoxne, ľahko prvou obeťou ochrany prírody.
Tá v prípade voľných vôd a rýb nie je komplexná, ale zameraná jednostranne.