Región Hornej Nitry prechádza zásadnou transformáciou v súvislosti s ukončovaním ťažby uhlia. Hľadajú sa nové možnosti pre zamestnanosť a rozvoj regiónu, pričom jednou z inovatívnych alternatív je aj pestovanie rajčín v skleníkoch, ktoré efektívne využíva geotermálnu energiu z bývalých baní.
Banícke paradajky s certifikátom kvality
Spoločnosť AGRO GTV Nováky, ktorá sa zameriava na pestovanie paradajok v moderných skleníkoch, úspešne získala medzinárodne uznávaný certifikát GLOBALG.A.P. po audite nezávislým certifikačným orgánom. Tento štandard potvrdzuje, že produkty spĺňajú prísne požiadavky na bezpečnosť, udržateľnosť a zodpovednosť v poľnohospodárskej výrobe. Certifikát je kľúčovou vstupenkou na trh, najmä pre dodávky do veľkých obchodných reťazcov, a zároveň posilňuje dôveru zákazníkov a obchodných partnerov.
Predstavili aj publikáciu s názvom Jej veličenstvo paradajka, ktorá obsahuje originálnu zbierku receptov. Okrem tradičných receptov obsahuje aj menej známe rodinné špeciality. Medzi najväčšie prekvapenia patrí takzvaný obrátený paradajkový koláč - jednoduché, no nápadité jedlo.
Využitie geotermálnej energie a termálnej vody
Voda s takmer rovnakým zložením, aké sa používa v kúpeľoch, sa ťaží aj v bani v Novákoch. Táto termálna voda sa využíva na ohrev banských vetrov a vykurovanie skleníkov na pestovanie rajčín. Vďaka nej sa ohrieva zhruba tri hektáre skleníkov, kde rastú kvalitné rajčiny. Bane ťažia vodu z geotermálneho vrtu v Laskári, pričom povolenie na túto činnosť bolo udelené v roku 1999. Podľa pôvodného stavebného povolenia úrady vedeli, že bane plánujú termálnu vodu z Laskára využiť na sezónny ohrev banských vetrov. Čerpanie tejto vody údajne nemalo ohroziť existenciu a výdatnosť termálnych zdrojov v neďalekých Bojniciach.
Voda z geotermálnych vrtov zohrieva skleníky, ktoré sa stali symbolom novej nádeje pre región.
Za paradajkovým impériom v Novákoch stojí spoločnosť Agro GTV - dcérsky podnik Hornonitrianskych baní Prievidza. Vznikol ako reakcia na rozhodnutie vlády o predčasnom ukončení ťažby uhlia. Stanislav Gurský, riaditeľ rajčinového závodu, uviedol, že sa na transformáciu pripravovali vopred. Pestovanie paradajok spustili pred pätnástimi rokmi. Posledný vozík uhlia v Novákoch vyťažili koncom roka 2023, keď ťažbu ukončili.
Po ukončení ťažby nahradilo fáranie uhlia v bani pestovanie rajčín v skleníku. Teplo a podzemné vody, ktoré v minulosti slúžili banskému priemyslu, dnes zohrievajú skleníky. Podnik investoval do geotermálnych vrtov a tepelných čerpadiel, čím spojil technológie s udržateľným poľnohospodárstvom. „Postavili sme najprv 1,5 hektára a dnes máme 3,6 hektára pod sklom a produkciu vyše 1,6 milióna kilogramov rajčín ročne.“
V skleníkoch v Novákoch sa pestujú iba tie najchutnejšie typy cherry rajčiniek s prekrásnym sfarbením a sladkou vôňou. Paradajky sa nechávajú na kríčkoch dozrieť, čo im dodáva charakteristickú sladkú chuť vďaka vysokému obsahu cukru a tenkej šupke. Vynikajú vyššou rezistenciou voči vírusom a majú krásnu lesklú šupku. Neodolateľná vôňa je jasným znakom ich čerstvosti a kvality.
Pri pestovaní sa rajčiny chemicky neošetrujú. Hlavný rozdiel oproti dovážaným paradajkám spočíva v tom, že sa nechávajú plne dozrieť na kríčku, potom sa ručne zberajú a rýchlo putujú na stôl, zatiaľ čo zahraničné sa často trhajú zelené a dozrievajú počas prepravy.
Nové pracovné miesta a rekvalifikácia
Napriek tomu, že idea využitia geotermálnej energie je nádherná, jej praktické aplikácie v skleníkoch priniesli zatiaľ menší počet pracovných miest, než sa očakávalo. V plnej sezóne rajčinové plantáže zamestnajú iba 34 pracovníkov, mimo sezóny dokonca len devätnásť. Avšak, práve skleníky, ktoré využívajú na vykurovanie horúcu vodu z baní, už v tomto roku priniesli prvých 30 pracovných miest pre bývalých baníkov. Región očakáva ďalšie pracovné príležitosti vďaka kombinácii skleníkov s rybou farmou, plniarne vody s väzbou na skleníky či pestovanie biomasy v areáli baní.
Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Hornonitrianskymi baňami pripravilo plán na využitie pracovníkov z baní. Až 260 pracovných miest by mali priniesť projekty skleníkov, rybných fariem či novej elektrárne na biomasu. Tieto projekty si vyžiadajú investície v celkovej výške približne 25 miliónov eur. Od roku 2024 je ťažba uhlia minulosťou, čo malo významný dopad na zamestnanosť v Hornonitrianskych baniach Prievidza.
Podnik zamestnáva približne 60 ľudí v skleníkoch a ďalších 70 až 80 na rybej farme, kde chovajú sumca afrického. To je spolu až 140 ľudí v poľnohospodárstve, čo je v súčasnosti významný počet. Nie všetci sú bývalí baníci; niektorí si prešli rekvalifikáciou, iní si prácu rýchlo obľúbili.
Práve medzi zamestnancami skleníkov sú aj bývalí baníci. Pavel Liďák pracoval ako predák v bani 34 rokov, dnes zbiera rajčiny. „Robil som v nováckych baniach a teraz som tu. Podmienky sú tu čistejšie, v bani boli ťažšie, tvrdšie. Tu je zas väčšie teplo, ale aj tam sme mali pracoviská, kde boli tiež veľké horúčavy,“ hovorí. Hoci je už na dôchodku, po krátkej prestávke sa vrátil do práce a vraví, že za baňou mu už ľúto nie je.
Ohrozenie prameňov termálnej vody?
Obavy obyvateľov z Bojníc týkajúce sa možného ohrozenia termálnych prameňov sú podložené viacerými odbornými štúdiami renomovaných geológov. Podľa nich majú pramene v oboch lokalitách spoločné povodie a s vysokou pravdepodobnosťou spolu súvisia. Bane aj kúpele ležia v oblasti, ktorá má hlboko v podzemí spoločný rezervoár liečivej termálnej vody. Každý ďalší vrt a ťažba vody z tohto rezervoára môžu spôsobovať zmeny na ostatných vrtoch.
„Termálne vody v Laskári sú viazané na ten istý chočský príkrov ako vody v Bojniciach. Bojnické termálne vody sú viazané na Bojnickú vysokú kryhu,“ uvádza sa v štúdii Jozefa Halma a Ondreja Franka.
Nová symbolika regiónu: Paradajka ako nové uhlie
Na Hornej Nitre našli novú pýchu. Kým v minulosti ich preslávili čierne ruky baníkov a sírne oblaky nad komínmi, dnes stavajú svoju budúcnosť na červených rajčinách. V Novákoch sa po ukončení baníckej činnosti pustili do smelého experimentu - pestovania rajčín v moderných skleníkoch. Príbeh o transformácii regiónu dostal novú kulisu - gastrofestival s názvom Novácka paradajka. Nie je to len oslava miestnej úrody, ale aj dôkaz, že aj z tvrdého priemyslu sa môže zrodiť niečo jemné, zdravé a chutné. Paradajka sa stala novým uhlím.
Inšpirácia z Jadranu viedla k myšlienke podujatia, ktoré organizuje Peter Paulík, referent kultúry Mestského úradu v Novákoch. „Okrem tých tradičných podujatí... som stále mal pocit, že by sme mali v tomto meste spraviť niečo jedinečné,“ uviedol. Inšpiráciu našiel počas dovolenky v Chorvátsku, kde v meste Pakoštane organizujú podujatie s názvom Dan Pomidora. Po návrate domov si uvedomil, že aj Nováky majú „vlastný paradajkový poklad“ v podobe veľkého skleníkového hospodárstva produkujúceho slovenské rajčiny.
Nápad sa rýchlo zhmotnil a podujatie postavili na dvoch súťažných disciplínach - voľnom varení paradajkových jedál („freestyle“) a technickej výzve v príprave leča. Lečo bolo vybrané ako tradičné jedlo spojené s rajčinami a zároveň ako test kuchárskeho majstrovstva.
Minister pôdohospodárstva pochválil banícke rajčiny
Kým v minulosti každý deň z bane vychádzali stovky ton uhlia, dnes denne odchádzajú kamióny plné čerstvých paradajok. Surovina sa zmenila, ale pracovná disciplína zostala. „Zbierame každý deň, takmer každý deň od nás odchádza kamión. Stále máme v skleníkoch okolo stotisíc kusov rastlín,“ poznamenal Gurský. Zmena, ktorou Nováky prešli, nie je len ekonomická, ale existenčná. Okrem ekologických aspektov a novej symboliky paradajky ako plodiny budúcnosti má festival ambíciu presiahnuť hranice regiónu.
Spoločnosť AGRO GTV Nováky získala certifikát GLOBALG.A.P., ktorý je medzinárodne uznávaným štandardom pre bezpečné, udržateľné a zodpovedné poľnohospodárstvo. Producenti, ktorí preukážu dodržiavanie prísnych požiadaviek, ho môžu získať. Certifikát je dôležitou vstupenkou na trh, najmä do veľkých obchodných reťazcov, a zároveň zvyšuje dôveru zákazníkov a obchodných partnerov.
V rámci aktivít súvisiacich s ukončením ťažby uhlia bola spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza poskytnutá štátna pomoc vo výške 14,7 miliónov EUR. Tieto prostriedky boli využité na eliminovanie mimoriadnych výdavkov na likvidáciu bývalých ťažobných kapacít.
V roku 2024 poskytlo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza dve dotácie v celkovej sume 17 643 481 Eur na pokrytie mimoriadnych nákladov na uzatváranie uhoľných výrobných jednotiek.