Štítna žľaza a čokoláda: Aký je vzťah?

Štítna žľaza je životne dôležitý orgán, ktorý sa nachádza na prednej strane krku a hrá kľúčovú úlohu v regulácii metabolizmu a energetického hospodárenia organizmu. Jej správna funkcia je nevyhnutná pre celkové zdravie, ovplyvňuje všetko od telesnej hmotnosti a nálady až po srdcovú činnosť a termoreguláciu.

Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie choroby žliaz s vnútornou sekréciou. Niekedy tieto problémy nespôsobujú ťažkosti, inokedy však môžu viesť aj k vážnym stavom s nutnosťou rýchleho ošetrenia. V posledných rokoch sa čoraz väčší priestor venuje práve potravinám a ich schopnosti riešiť, alebo byť nápomocnými v zotavovaní pacientov s chorobami štítnej žľazy, alebo týmto chorobám predchádzať.

Tento článok sa zameriava na preskúmanie vzťahu medzi rakovinou štítnej žľazy, ochoreniami štítnej žľazy a konzumáciou čokolády, pričom zohľadňuje aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť zdravie tohto dôležitého orgánu.

Čo je štítna žľaza a aké sú jej funkcie?

Štítna žľaza, latinsky glandula thyroidea, je žľaza nachádzajúca sa v prednej časti krku. Je tvorená dvomi lalokmi, medzi ktorými je jej zúženie. Ak nie je zväčšená, pri voľnom pohľade okom nie je viditeľná. Je to najväčšia žľaza v tele človeka, váži približne 20 - 40 gramov. Jej veľkosť ovplyvňujú viaceré faktory, a to sú rasa, vek a napríklad aj množstvo prijímaného jódu, či selénu.

Samotnú žľazu tvoria malé uzlíky, v ktorých je tekutina. Odborne sa uzlíky nazývajú folikuly a tekutina koloid. Tieto uzlíky sú tvorené folikulárnymi bunkami a tie produkujú hormóny, ktoré majú veľký význam pri regulácii metabolizmu a energetickom hospodárení organizmu.

Najdôležitejšou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie tyreoidálnych hormónov, ktoré sú zodpovedné za normálny rast, vývoj organizmu, látkovú premenu a množstvo homeostatických (udržiavacích rovnováhu) funkcií. Hormóny štítnej žľazy zasahujú do metabolizmu cukrov, tukov, bielkovín, látkovej premeny, regulujú tvorbu tepla, zapájajú sa do kostného metabolizmu, krvotvorby a tvorby svalovej hmoty.

Hormóny štítnej žľazy

Štítna žľaza prirodzene produkuje hormón tyroxín (T4), ktorý nie je sám o sebe účinný, no predstavuje zásobu pre tvorbu tkanivovo aktívneho hormónu trijódtyronínu (T3). Tieto hormóny majú veľký význam pri regulácii metabolizmu a energetickom hospodárení organizmu. V štítnej žľaze je produkovaný ešte jeden hormón, ktorý reguluje hladinu vápnika, teda kalcia v krvi. Tento hormón je označovaný ako kalcitonín. Pôsobí na prenos vápnika z krvi do kostí.

Hormóny štítnej žľazy vplývajú veľkou mierou na metabolizmus základných živín, ako sú bielkoviny, tuky aj cukry. Rovnako sú dôležité pri hospodárení s energiou. Hormóny štítnej žľazy sú potrebné na reguláciu tepla.

Hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) je vylučovaný hypofýzou a priamo súvisí s hladinami spomínaných hormónov. Ak je hodnota TSH zvýšená, koncentrácia hormónu T4 je znížená a štítna žľaza má zníženú funkciu (hypofunkcia). Pokiaľ je hladina TSH veľmi nízka, koncentrácia T3 a T4 sa zvyšuje a štítna žľaza funguje nadmieru (hyperfunkcia).

Poruchy funkcie štítnej žľazy

Problém so štítnou žľazou môže mať základ v zníženej, či zvýšenej funkcii. Funkcia štítnej žľazy sa odborne označuje podľa toho, ako prebieha. Pri normálnej činnosti sa označuje pojmom eufunkcia, inak aj eutyreóza. V prípade zvýšenej tvorby hormónov sa tento stav nazýva hypertyreóza a pri zníženej hypotyreóza.

Hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy)

Hypotyreóza alebo znížená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje najmä únavou, nedostatkom energie, vypadávaním vlasov, lámavosťou nechtov, spomalenosťou, zimomravosťou alebo náhlym nárastom telesnej hmotnosti. Spôsobuje zníženie bazálneho metabolizmu, čo sa môže neskôr odzrkadliť kilami navyše. Znížená činnosť štítnej žľazy môže spomaliť metabolizmus, ale len pokiaľ je ochorenie neliečené.

Hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy)

Dôsledkom je zvýšená tvorba hormónov, čo má svoje charakteristické príznaky. Medzi ne patrí exoftalmus (vystúpenie očí), bolesť za okom, pálenie, rezanie, slzenie, poruchy zraku, dvojité videnie, neschopnosť úplného zatvorenia viečok a následne vysúšanie oka, neplodnosť, poruchy menštruácie, zníženie libida, poruchy potencie.

Najčastejšou formou hypertyreózy je autoimunitné ochorenie Graves-Basedowova choroba. Postihuje 4-5x častejšie ženy ako mužov a vyskytuje sa predovšetkým v mladšom veku. Je spôsobené tvorbou stimulujúcich protilátok proti TSH-receptoru.

Struma

Termín struma sa používa na označenie štítnej žľazy, ktorá je zväčšená nad normu. Struma môže vzniknúť pri nedostatku jódu v potrave, prípadne ako vrodený enzymatický defekt. Okrem možnosti, že zväčšená struma začne tlačiť na priedušnicu, môže tiež viesť k poruchám hlasiviek a k zhoršenej tvorbe hlasu.

Zápal štítnej žľazy

Zápaly štítnej žľazy môžu prebiehať bez príznakov, ale väčšinou sú spojené s poruchami jej funkcie. Môžu mať rôznu príčinu, napríklad vírusovú deQuervainovu tyreoiditídu, dlhotrvajúcu autoimunitnú chronickú thyreoiditídu či dnes vzácnu tuberkulóznu thyreoiditídu. Prejavujú sa rôzne, od bolestí v oblasti žľazy, cez začervenanie kože nad ňou, horúčkou, prítomnými zápalovými markermi v krvi. Niekedy sa u človeka objaví bolestivé prehĺtanie a únava.

Veľmi častým typom tyreoditídy je Hashimotova tyreoiditída, pri ktorej imunitný systém atakuje vlastné bunky štítnej žľazy a oslabuje jej funkciu. Opačným prípadom je autoimunitná Gravesova-Basedowova choroba, pri ktorej sa vplyvom imunitného systému zvyšuje tvorba hormónov T3 a T4 a abnormálne sa zvýši funkcia štítnej žľazy.

Rakovina štítnej žľazy

Rakovina štítnej žľazy je relatívne zriedkavé ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť v rôznych formách. Ochorenie štítnej žľazy často prebieha bezpríznakovo. Medzi možné príznaky patrí uzol na štítnej žľaze, ktorý je tuhý a môže narastať, ťažkosti s prehĺtaním, bolesť v krku, zachrípnutie, zväčšené lymfatické uzliny na krku.

Diagnostika zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, ultrasonografiu, biopsiu a cytologické vyšetrenie. Liečba závisí od typu a štádia rakoviny a môže zahŕňať chirurgické odstránenie štítnej žľazy, liečbu rádiojódom, hormonálnu liečbu a vonkajšie ožarovanie.

Čokoláda a jej vplyv na zdravie

Je čokoláda skutočne zdravá? Vedecké štúdie dokazujú, že tmavá čokoláda je dobrá nielen na vyliečenie zlomeného srdca. Horká čokoláda nad 70 % je pre nás v skutočnosti dobrá. Tajomstvom jej sily je kakao, ktoré je, okrem iného, aj zdrojom nezabudnuteľnej chute. Ak sa naučíme rozoznať tú správnu čokoládu, nemusíme mať pri jej konzumácii výčitky svedomia.

Výroba kvalitnej horkej čokolády začína starostlivo vybranými kakaovými bôbmi. Po ich zbere sa nechávajú niekoľko dní fermentovať, čím získavajú svoju typickú arómu a chuť. Následne sa sušia, pražia a zbavujú škrupín, pričom sa získava kakaová hmota - základná surovina pre čokoládu. Táto hmota sa následne melie, mieša s kakaovým maslom a ďalšími ingredienciami, pričom pri kvalitnej horkej čokoláde by mal byť obsah kakaa minimálne 70 %. Proces končí temperovaním, ktoré zabezpečí správnu konzistenciu a lesk čokolády. Kvalitná čokoláda neobsahuje pridané rastlinné tuky ani nadbytočné sladidlá a má jemnú, bohatú chuť bez umelých prísad.

Prečo je dobré jesť čokoládu?

Tmavá čokoláda má vyššiu koncentráciu antioxidantov, nižšie množstvo pridaného cukru a nezdravých tukov, než ostatné druhy čokolády. Produkty zo surového kakaa sú bohatým zdrojom betakaroténu, železa, bielkovín, omega 3 kyselín, vápniku, zinku, medi, draslíku, síry, vitamínov skupiny B a horčíka.

Ale aj tak nezabúdajme, že by sme to s jej konzumáciou nemali preháňať. Keď si ju chceme dopriať a zároveň zdravo využiť jej benefity, nemali by sme zjesť viac ako 20 gramov čokolády denne.

TOP účinky čokolády:

• Čokoláda pomáha srdcu - Tmavá čokoláda pomáha obnoviť pružnosť tepien, znižuje krvný tlak a hladinu ,,zlého" cholesterolu v krvi. Zároveň obsahuje vysoké množstvo horčíka, ktorý pomáha pri správnom fungovaní srdca.
• Čokoláda pôsobí proti starnutiu - Kvalitná horká čokoláda s obsahom kakaa nad 70 % je bohatým zdrojom antioxidantov, ktoré chránia bunky pred predčasným starnutím. Pravidelná konzumácia čokolády môže pomôcť spomaliť tvorbu vrások, podporiť regeneráciu buniek a zlepšiť pružnosť pokožky.
• Čokoláda je bohatá na minerálne látky - Kakaový prášok má obzvlášť vysoký obsah železa, mangánu, horčíka, fosforu, draslíka, selénu a zinku, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Pravidelná konzumácia kvalitnej horkej čokolády tak môže pomôcť doplniť dôležité minerály, ktoré telo potrebuje pre správnu činnosť svalov, kostí a metabolizmu.
• Čokoláda pomáha v prevencii diabetu - Horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa môže zlepšiť citlivosť buniek na inzulín, čím pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Obsahuje flavonoidy, ktoré podporujú zdravú funkciu ciev a môžu znížiť riziko inzulínovej rezistencie, ktorá je jedným z faktorov vzniku diabetu 2. typu.
• Čokoláda má priaznivý vplyv na pokožku - Kakaový prášok je obľúbenou súčasťou kozmetických prípravkov z dôvodu vysokého podielu antioxidantov a minerálov, ktoré pomáhajú pleť prečisťovať a vyživovať. Kofeín zase podporuje jej dobré prekrvenie.
• Čokoláda stimuluje mozog - Surové kakao podporuje zvyšovanie hladiny kyseliny arachidonovej, ktorá sa tvorí v mozgu a zlepšuje komunikáciu medzi nervovými bunkami. Obsahuje tiež teobromín a kofeín, ktoré stimulujú centrálnu nervovú sústavu, podporujú sústredenie a zvyšujú bdelosť.
• Čokoláda nám pomáha cítiť sa lepšie - Nielen jej chuť nás dokáže nabiť energiou. Vďaka obsiahnutému vysokému množstvu niacínu je spoľahlivým bojovníkom proti stresu, zmierňuje pocity úzkosti a zvyšuje hladinu serotonínu v mozgu, takže sa po jej konzumácii cítime lepšie a šťastnejšie.
• Čokoláda blahodárne vplýva na imunitu - Konzumácia kakaových výrobkov povzbudzuje v slinách tvorbu imunoglobulínu A (IgA), čím pomáha zvyšovať našu odolnosť voči chorobám. Flavonoidy a polyfenoly obsiahnuté v horkej čokoláde majú silné antioxidačné a protizápalové účinky, ktoré podporujú imunitný systém.

Čokoláda a štítna žľaza: Existuje spojitosť?

Priamy vzťah medzi konzumáciou čokolády a rakovinou štítnej žľazy nebol vedecky preukázaný. Avšak, niektoré zložky čokolády môžu ovplyvniť funkciu štítnej žľazy:

• Antioxidanty: Antioxidanty v horkej čokoláde môžu chrániť bunky štítnej žľazy pred poškodením voľnými radikálmi.
• Cukor: Nadmerná konzumácia cukru môže viesť k inzulínovej rezistencii a zápalu, čo môže negatívne ovplyvniť funkciu štítnej žľazy.
• Sója: Niektoré čokolády môžu obsahovať sójový lecitín, ktorý môže inhibovať absorpciu jódu štítnou žľazou.

Je dôležité vyhýbať sa jedeniu obyčajnej, masovo produkovanej čokoláde. Vďaka pridanému cukru a aditívam prispieva k vzniku veľkého množstva prázdnych kalórií a podporuje psychickú závislosť. Vždy by sme si mali zvoliť kvalitnú, tmavú čokoládu s obsahom kakaa vyšším ako 70 %. Samozrejme, je dôležité to nepreháňať s množstvom, ktoré skonzumujeme. Nemali by sme prekročiť dennú dávku 20 gramov. Vtedy si budeme môcť aj pomaškrtiť, a zároveň pre svoje telo urobíme aj niečo dobré.

Výživa a zdravie štítnej žľazy

Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní zdravia štítnej žľazy. Niektoré potraviny môžu byť pre funkciu štítnej žľazy prospešné, zatiaľ čo iné by sa mali konzumovať s mierou alebo úplne vynechať.

Dôležité živiny pre štítnu žľazu

• Jód: Nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy. Zdroje: jodidovaná soľ, morské ryby, morské riasy.
• Selén: Zodpovedný za správnu produkciu a funkciu hormónu T3. Zdroje: para orechy, tuniak, vajcia.
• Zinok, meď a železo: Nevyhnutné pre správnu funkciu štítnej žľazy. Zdroje: mäso, orechy, semená, strukoviny.
• Omega-3 mastné kyseliny: Zlepšujú schopnosť buniek prijímať hormóny štítnej žľazy. Zdroje: tučné ryby, ľanové semienka, chia semienka.
• Vitamíny A, C a E: Eliminujú oxidačný stres. Zdroje: ovocie, zelenina.
• Vitamíny skupiny B: Dôležité pre metabolizmus a energetickú rovnováhu. Zdroje: mäso, zelená listová zelenina, vajcia, strukoviny.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať pri ochoreniach štítnej žľazy

• Ultraspracované potraviny: Sladkosti, čokoláda (najmä s vysokým obsahom cukru), koláče, nadmerný príjem kofeínu.
• Mlieko a mliečne výrobky: (výnimka: kefír a jogurt).
• Aspartám: Umelé sladidlo, ktoré môže viesť k autoimunitným ochoreniam.
• Nefermentovaná sója: Obsahuje izoflavóny, ktoré môžu inhibovať absorpciu jódu štítnou žľazou.
• Lepok: Môže vyvolať autoimunitnú reakciu v tele.
• Krížová zelenina (v prípade hypofunkcie): Brokolica, karfiol, kapusta obsahujú goitrogény, ktoré bránia absorpcii jódu.

Pri liečbe Hashimotovej choroby sa nesmie zabúdať na jód. Avšak mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že zavádzanie jódu musí byť postupné, pretože telo sa uzdravuje a autoimunitné reakcie sa znižujú. Pre pacientov s Hashimotovou tyreoiditídou je veľmi dôležité zavádzanie doplnku jódu súčasne s ďalšími dôležitými minerálmi, ktoré napomáhajú jeho vstrebávaniu (napríklad selén).

V prípade ochorenia štítnej žlazy môže pacient okrem medikamentóznej liečby urobiť aj viac pre zlepšenie svojho stavu. V prípade poruchy štítnej žlazy môžu byť príznaky pacienta liečené liekmi na úpravu hladiny hormónov. Avšak, niekedy tieto lieky môžu mať vedľajšie účinky. Preto je dôležité konzultovať s lekárom vhodné postupy.

tags: #rakovina #stitnej #zlazy #cokolada