Za socializmu sa jedli rôzne jedlá. Ak sa pozrieme na to, aké pokrmy boli najčastejšie, nemožno zabúdať na takzvané socialistické šaláty. Do téglika alebo len tak do papiera, k tomu niekoľko kúskov pečiva a zaujímavé jedlo bolo na svete. Pozrite sa s nami do minulosti a zaspomínajte si. Pozrite sa na 7 socialistických šalátov, ktoré patrili k tomu najpopulárnejšiemu. Jedol ich každý.
Dávno je tá tam doba, kedy sa muselo variť podľa norem a my tak mali istotu, že pokrmy sú kvalitne spracované a nám nehrozí po konzumácii žiadne zdravotné obtíže. Potravinárske normy ČSN boli vydávané v podobnej forme kníh s receptúrami. Tie určovali suroviny, postupy aj servírovanie jednotlivých pokrmov - ako studených, tak teplých.
Majonézové šaláty patria medzi tie prehrešky, ktoré si nedokážeme odpustiť. Síce si ich nepripravujeme často, ale keď ich urobíme poctivým spôsobom, tak predstavujú fantastickú pochúťku. Kľúčom je použiť kvalitné suroviny, aby ste prepojili zaujímavé chute.
Sú fantastické aj po toľkých rokoch. Za socializmu sa jedli rôzne jedlá. Ak sa pozrieme na to, aké pokrmy boli najčastejšie, nemožno zabúdať na takzvané socialistické šaláty. Do téglika alebo len tak do papiera, k tomu niekoľko kúskov pečiva a zaujímavé jedlo bolo na svete. Pozrite sa na socialistické šaláty, ktoré patrili k tomu najpopulárnejšiemu. Jedol ich každý.
Populárne šaláty socializmu
Parížsky šalát
Ten dnes môžete nájsť na pulte takmer každého lahôdkárstva. Problém ale je, že podľa noriem STN už sa veľmi nerobí. A to znamená, že skrátka bude chutiť inak. A aké je jeho zloženie? Ako základ sa používal opäť mäkká saláma, ďalej sterilizované uhorky, hrášok a tiež cibuľa. Na zálievku bola použitá samozrejmá majonéza, ktorá však bola dochutená soľou a korením, trochou octu, Worcesteru, cukru a horčice. Výsledok miloval každý. Otázkou však je, prečo sa volal po známom francúzskom meste.
Parížsky šalát je kultovou záležitosťou medzi majonézovými šalátmi, ktorá si v slovenských a českých domácnostiach získala obľubu už dávno. Jeho obľúbenosť kulminovala najmä v období socializmu, kedy bol štandardnou súčasťou menu v reštauráciách a jedálňach. Vznikol ako ekonomickejšia alternatíva k iným, nákladnejším majonézovým šalátom a svoju charakteristickú chuť získal vďaka prítomnosti parížskej salámy.
V časoch socializmu bol parížsky šalát bežnou súčasťou stravovania. Jeho základom bola parížska saláma, ktorá mu dodávala typickú chuť vďaka vyššiemu obsahu tuku. Dnes existujú aj modernejšie varianty, v ktorých sa majonéza nahrádza zdravšími alternatívami alebo sa pridáva iná sterilizovaná zelenina, avšak parížska saláma zostáva kľúčovým prvkom.
Parížsky šalát patrí do tria obľúbených šalátov z 80. rokov, spolu s vlašským a pochúťkovým šalátom. Najvýraznejším rozdielom medzi nimi je typ použitej salámy. Vlašský šalát sa pôvodne pripravoval so sleďmi, zatiaľ čo pochúťkový šalát obsahuje šunkovú salámu, kyslú uhorku, hrášok, cibuľu a majonézu.
Dôležitým míľnikom v histórii tohto šalátu bol rok 1976, kedy bola vydaná Československá štátna norma (ČSN), ktorá definovala presný recept a zloženie parížskeho šalátu. Táto norma zabezpečila, že všetky šaláty predávané v obchodoch mali rovnakú chuť a kvalitu. Hoci sa dnes už táto norma nepoužíva, mnohí výrobcovia sa ňou stále riadia, aby zachovali tradičnú chuť parížskeho šalátu. Práve táto norma prispela k tomu, že parížsky šalát sa stal synonymom pre kvalitný a chutný šalát.
V súčasnosti sa robievajú aj modernejšie obdoby. Napríklad majonézu menia za zdravšiu verziu alebo dajú do neho inú sterilizovanú zeleninu, ale tento druh salámy zostáva vždy uchovaný.
Parížsky šalát vznikol ako lacnejšia obdoba jemu podobných majonézových šalátov. Ako základná surovina sa do neho používa parížska saláma, podľa ktorej dostal aj svoje pomenovanie. Má vyšší podiel tuku, čo v konečnom dôsledku vytvára zaujímavú chuť.
Žiadna vanička parížskeho šalátu nemôže byť pre nás jedákov dostatočne veľká... Skúšali ste už robiť niekedy túto tradičnú slovenskú pochúťku doma? Ak túžite po domácom parížskom šaláte, ktorý bude chutiť lepšie ako ten z obchodu, nasledujúci recept je presne pre vás. Kľúčom k dokonalému parížskemu šalátu sú kvalitné suroviny.
Vlašský šalát
Rovnako ako vyššie menovaný parížsky, tak aj vlašský šalát patrí do skupiny tých, ktoré sú stopercentne najpopulárnejšie. Jedná sa vlastne o lacnejšiu obdobu. Aj dnes tento typ šalátu zoženiete všade, ale pravdou je, že na klasické normy STN už sa bohužiaľ zabudlo. Tu bol predpis jasný. Čo sa do šalátu dávalo? Mäkká saláma, uhorky, hrášok, ale aj zemiaky, zeler alebo mrkva. Všetko sa okorenilo kombináciou majonézy, horčice, korenia a soli, octu, oleja, soli a tiež worcesterskej omáčky.
Vlašský šalát, niekedy označovaný aj ako "zemiakový šalát s vlašským dressingom", má hlbšie korene v európskej kuchyni. Jeho názov naznačuje inšpiráciu talianskou kuchyňou, hoci presný pôvod je ťažké vystopovať. Pôvodne tento chutný šalátik vymyslel pražský lahôdkár Rudolf Linka. Vedel si, že jeho receptúra obsahovala aj jablká či slede?
Vlašský šalát má vďaka zemiakom krémovú a sýtú textúru. Chuť je komplexnejšia, s jemnou pikantnosťou zeleru. Kombinácia sladkých, kyslých a slaných chutí je vyvážená a príjemná. Zemiaky mu dodávajú pocit "plnosti" a robia ho sýtejším.
Podľa spomínaných noriem ČSN existovala aj verzia "Vlašský šalát špeciál", ktorá sa odlišovala od bežného vlašského šalátu pomermi základných surovín. Táto verzia mala lahôdkovú chuť a bola obľúbená v bufetoch.
Pochúťkový šalát
Ďalšia tradícia nielen socializmu, ale aj súčasnej doby. To je pochúťkový šalát, kde je opäť základom mäkký šalát, cibuľa, kyslá uhorka, ale ďalej sem patrí aj vajíčko alebo hrášok. Zálievka je u neho už v podstate klasická, pretože sa líši len drobnosťami. Opäť je to majonézový základ, ktorý je doplnený olejom, je doplnený octom, worcestrom, horčicou a tiež cukrom a soľou. Kto má na šalát chuť, má ho v rôznych úpravách takmer akékoľvek lahôdkárstvo. Socialistická úprava podľa noriem je však takmer minulosťou.
Býval ikonou socialistických bufetov, rýchla lahodná svačina na stojáka. Bohužiaľ salátovým stálicím odzvonilo s příchodem moderních bistier a je to škoda. Dnes se sice pochoutkový salát dá koupit v supermarketech, ale jeho chuť už není, co bývala. Původní recept totiž zná a dodržuje málokdo. Pojďte si jej s námi připravit pěkně podle norem!
Pochoutkový salát patří mezi stálice české studené kuchyně, býval hvězdou a nedílnou součástí přípravy poctivých chlebíčků a neméně oblíbenou svačinovou pochoutkou, která nejlépe chutnala s čerstvým křupavým rohlíkem jen tak na stojáka ještě z papíru. Dnes se sehnat sice dá, ale jeho chuť se původní receptuře nepodobá ani zdaleka, navíc se nejedná ani o zdravé mlsání.
Pochoutkový salát není potřeba nijak vylepšovat nebo nahrazovat původní suroviny v receptu. Jediné, co zaslouží vyměnit, je uzeninová složka. Dříve se používal měkký salám, jehož složení nebylo nijak valné. Ostatní suroviny by ale měly zůstat beze změny. Pochoutkový salám je totiž dokonalý přesně tak, jak byl nanormován.
Dalším benefitem tehdejšího pochoutkového salátu z dob socialismu byla absence éček a konzervantů. Tehdy se lahůdkové saláty vyráběly k přímé spotřebě, tudíž nebylo potřeba je nijak „vylepšovat“. Navíc je salát i skromný na vstupní suroviny, všechny máte vždy doma po ruce, není tedy potřeba dělat extra nákup, navíc za drahé peníze.
Salátová lahůdka je na výrobu jednoduchá, jediné, co vám zabere trochu času, je krájení surovin. Na zhruba půl kila salátu nakrájejte na co nejtenčí nudličky 210 gramů kvalitního šunkového salámu. Najemno nakrájejte i 100 gramů kyselých okurek, použijte buď své domácí, chuťově vám budou vyhovovat nejvíce, nebo ty, na které jste zvyklí. Najemno nakrájejte i 15 gramů cibule.
Dalším krokem je nasypat k ostatní zelenině 23 gramů sterilovaného hrášku. Nemusíte nutně použít ten nejdražší, který v obchodě najdete, pokud ale natrefíte na bio hrášek za dobrou cenu, výsledek bude rozhodně stát za to.
Důležité je salát správně dochutit. Ke směsi zeleniny a šunky přidejte 3 gramy octa, 5 gramů cukru a 4 gramy soli. Přilijte 4 gramy worchesterové omáčky, 10 gramů plnotučné hořčice (není potřeba experimentovat s dijonskou) a jako poslední přidejte 150 gramů majonézy, která vám chutná. Na majonéze si dejte záležet. V původním receptu je i postup na domácí majonézu, není ale potřeba. Dnes už se dají v obchodě sehnat majonézy opravdu kvalitní za rozumnou cenu. Sledujte však vždy jejich složení. Hledejte ty, které obsahují žloutky od slepiček z volného chovu, a ty, kde je podíl žloutků nejvyšší.
Kvalitní majonéza nemusí obsahovat cukr, jakmile se tedy hodnota sacharidů šplhá vysoko, sáhněte po jiné.
Rumcajs
Velmi zaujímavý šalát, ktorý sa skladá z cibule, cukru, sójovej omáčky, oleja, korenia, majonézy a hlavne aj zo sterilizovaných uhoriek, mäkkej salámy, horčice, worčesterovej omáčky a tiež soli. Pokiaľ ide o prípravu, tak je vidieť, že zoznam surovín je pomerne rozsiahly, ale výsledok za to skutočne stojí. Dnes ide stále o šalát, ktorý máte možnosť na mnohých miestach kúpiť. Bohužiaľ nie všade na vás čaká pôvodná, tradičná receptúra daného šalátu.
Desiatový šalát
Z čoho sa skladal? Nesmela chýbať mäkká saláma, worcester, ďalej tiež ocot, kečup, ale aj sterilizovaná kukurica, vajcia, olej, cibuľa, nakladané uhorky a ďalej tatárska omáčka. Dnes už tento šalát moc predajní nevedie, keďže bol vytlačený inými druhmi. V čase socializmu sa však jednalo o pomerne zaujímavú voľbu, ktorá dobre chutila a tiež vedela skvele zahnať hlad.
Turistický šalát
Dôvodom tohto názvu nie je to, že by si tento šalát brali turisti so sebou na túru, ale volá sa tak preto, že základnou zložkou je takzvaná turistická saláma. K nemu sa pridávalo nátierkové maslo, cibuľa, ďalej tiež syr, ale aj cesnak, červená paprika, vajíčko a ako zálievka bola zvolená tatárska omáčka doplnená horčicou. Predtým to bol pomerne populárny šalát, ale dnes už ho v lahôdkach moc neuvidíte. Preto je často nevyhnutné zaspomínať si doma a pripraviť si ho svojpomocne.
Krakovský šalát
Opäť jeden z tých, ktoré dnes na pultoch už toľko neuvidíte. Tento však v časoch socializmu patril medzi skutočnú pochúťku. Aj preto, že bol zo všetkých najdrahší, čo bolo spojené aj s tým, čo obsahoval. 2 lyžičky kr. Všetky suroviny nakárajame (okrem hrášku) a zmiešame v miske a môžeme podávať.
Recepty podľa noriem
Vlašský šalát, ako si ho pamätáme. Šalát, aký sa vyrábal za čias socializmu a chutil v každej prevádzke rovnako. Trvanlivosť sa k dnešným šalátom ani nepribližovala, preto sa denne vyrábal čerstvý.
Vlašský šalát špeciál podľa ČSN. Tento šalát sa predával v bufetoch a lahôdkach ako vyšší level tradičného vlašského šalátu. Rozdiel je v pomere základných surovín, čo sa prejavilo aj na jeho lepšej a lahodnejšej chuti.
Pražský salát I podle ČSN. Recept z knihy Receptúry studených pokrmov z roku 1987. Miery a váhy sú prepočítané z množstva ČSN 10 kg hotového výrobku - výsledná gramáž 1 kg hotového šalátu.
Šalát Rumcajs podľa ČSN. Je iný ako tradičný vlašák, pochúťkový alebo parížsky, ale rovnako chutný a sýty. Dôležité je kúpiť dobrú točenú salámu, mäkkú, bez mozaiky a nie údenú alebo cesnakovú.
Rybí šalát feferónový takmer podľa ČSN. V pôvodnej receptúre podľa ČSN boli použité treska a úhor v oleji, ktoré sa dnes ťažko zháňajú. Ja som tresku nahradil makrelou a úhora sleďom. Preto recept nie je presne podľa normy, ale chuťovo tento legendárny šalát aspoň pripomína.
Ementálsky šalát podľa ČSN 60904 z roku 1962.
Vajíčkový šalát podľa ČSN. Šalát z uvarených vajec, zemiakov a zeleniny, spojený majonézou. Recept z knihy Receptúry studených pokrmov z roku 1987.
Feferónový šalát. Tento šalát je presná náhrada toho tradičného feferónového šalátu, ktorý sa predával za komančov v každom bufete a lahôdkach. Kupoval sa ako pikantný doplnok k vlašskému, či inému nepálivému šalátu.
Treska v majonéze exklusiv. Chuťovo aj konzistenciou plne nahrádza starú dobrú československú tresku.
Jarný vajíčkový šalát podľa ČSN. Šalát so šunkou, s vajíčkami a zeleninou, spojené majonézou. Recept z knihy Receptúry studených pokrmov z roku 1987.
Tajomstvo jednotnej chuti
Tajemství jednotné chuti vlašského salátu napříč celým Československem spočívalo ve státní normě, která přesně definovala složení i gramáž. Díky ní jste v každém bufetu či lahůdkářství dostali salát, který jste znali a milovali. Základ tvořilo 500 g brambor vařených ve slupce, ideálně varného typu A, které doplňovalo 240 gramů salámu junior. Křupavou a svěží složku zastupovalo 100 g kyselých okurek, 60 g vařené mrkve, 40 g celeru a 20 g sterilovaného hrášku. Srdcem salátu však byla zálivka. Tu tvořilo 200 g poctivé majonézy, doplněné 20 g plnotučné hořčice, 15 g octa, 10 g cukru, 10 g soli, 5 g čerstvě mletého pepře a 5 g worcesterské omáčky pro ten správný říz.
Proč nám tehdejší vlašák tak chutnal? Dnešní retro vlna není jen o receptu, ale především o vzpomínce na poctivost. Za socialismu sice nebyl velký výběr, ale norma zaručovala určitý standard.
Cesta vlašáku historií: Od luxusu k lidové pochoutce. Ačkoliv si vlašský salát spojujeme s érou socialismu, jeho kořeny sahají mnohem dál a jeho podoba se v čase výrazně měnila. V kuchařce Magdaleny Dobromily Rettigové byste našli verzi s olivami, vařeným žloutkem, ale také ančovičkami, bobkovým listem apod. Po válce však byly luxusní suroviny drahé a nedostatkové, proto se recept musel přizpůsobit. Definitivní podobu, jakou známe dnes, dal salátu národní podnik Pramen. Právě ten povýšil brambory na hlavní surovinu, doplnil je o kořenovou zeleninu a salám a vytvořil tak dostupnou a masově oblíbenou pochoutku, která se v 70.
Proč je vlašský salát dodnes legendou. Vlašský salát podle původní normy z roku 1976 je víc než jen pokrm - je to chuť, která nás vrací do dětství, k nedělním obědům i slavnostním chlebíčkům plným poctivých ingrediencí. Díky pečlivě vyváženému složení, přesně stanovenému podle tehdejší normy, si dnes můžete doma připravit autentickou verzi, která znovu probudí nostalgii i úsměv na tváři.
Vlašský salát podle ČSN chutná skvěle na chlebíčku i s rohlíkem
Vlašský a parížsky šalát patria medzi neodmysliteľné stálice slovenskej gastronómie. Sú súčasťou bufetov, lahôdok, domácich osláv a vianočných stolov. Hoci na prvý pohľad vyzerajú podobne, existujú medzi nimi zásadné rozdiely v zložení, chuti a histórii. Otázka, ktorý z nich je lepší, nemá jednoznačnú odpoveď, pretože závisí od individuálnych preferencií.
História a Pôvod. Oba šaláty majú svoje korene v časoch Československa a sú spojené s érou mliečnych barov a bufetov. Receptúry boli štandardizované normami ČSN (Československá štátna norma), čo zabezpečovalo určitú konzistenciu a kvalitu. Vtedy boli tieto šaláty obľúbenou a dostupnou pochúťkou.
Zloženie a Príprava. Hlavné rozdiely medzi vlašským a parížskym šalátom spočívajú v ich zložení. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie:
Ingrediencie
Vlašský šalát podľa ČSN
- Zemiaky 350 g (lojovité, deň vopred uvarené)
- Saláma 228 g (nakrájaná na rezance)
- Uhorky sterilizované 90 g
- Hrášok sterilizovaný bez nálevu 20 g
- Zeler koreňový 32 g (varený)
- Mrkva 48 g (varená)
- Horčica plnotučná 20 g
- Korenie mleté 0,5 g
- Ocot 15 g
- Worcester 5 g
- Majonéza 200 g
- Cukor krupica 10 g
- Soľ 10 g
Parížsky šalát podľa ČSN
- 400 g parížskej salámy nakrájanej na rezance
- 180 g sterilizovaných uhoriek nakrájaných nadrobno
- 60 g sterilizovaného hrášku
- 25 g cibule nakrájanej nadrobno
Zálievka na parížsky šalát
- 300 g základnej majonézy (doma urobenej)
- 10 g krupicový cukor
- 10 g soľ
- 20 g plnotučné horčica
- 5 g ocot
- 8 g worcesterskej omáčka
- 0,5 g mleté čierne korenie
Príprava oboch šalátov je pomerne jednoduchá. Všetky ingrediencie sa nakrájajú na drobno a zmiešajú s dressingom. Dôležité je nechať šalát pred podávaním vychladiť, aby sa chute prepojili. Tradične sa dressing pripravoval z majonézy, horčice, octu, cukru, soli a korenia. Recepty sa však môžu líšiť a každý si môže prispôsobiť dressing podľa vlastnej chuti. Niektoré recepty pridávajú aj jogurt, smotanu alebo iné prísady.