Riešenie komunikácie v mäkkom podloží

Komunikácia je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a je podmienkou sociálneho správania jedincov v sociálnych skupinách, v rodine, komunite i v spoločnosti. Je podmienkou dosahovania cieľov v podnikoch, rôznych zariadeniach, inštitúciách a iných organizáciách. Predstavuje nesmierne zložitý a mnohorozmerný proces dorozumievania, je základom spoločenského styku ľudí. Cieľom komunikácie je dorozumievanie sa za účelom porozumenia. Jej podstata je vo vzájomnom dorozumievaní sa, odovzdávaní a prijímaní informácií, ovplyvňovaní iných a dosahovaní porozumenia. Prebieha nepretržite, pri náhodnom alebo plánovanom stretnutí dvoch a viacerých ľudí. Komunikácia má veľmi premenlivú podobu a širokú škálu možností, ktoré môžeme v rôznych kombináciách používať a meniť - záleží na schopnostiach každého užívateľa, ako citlivo vie používať optimálne spôsoby, ktoré rešpektujú situáciu, úmysel, individuálne odlišnosti partnera, s ktorým komunikujeme, koho presviedčame, poslucháčstvo, ku ktorému hovoríme.

Slovo komunikácia sa vyvinulo z latinského slova communicare, čo znamená deliť sa, zverovať. Vo všeobecnosti znamená komunikácia rozhovor. V širšom zmysle je komunikácia výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov. Komunikácia súvisí so životom každého človeka, výrazne ho ovplyvňuje, obohacuje o nové poznatky a postoje, reguluje naše konanie a správanie, pomáha nám začleniť sa do spoločnosti a vytvoriť si sociálne kontakty. Pri komunikácii dbáme na jasnosť, zrozumiteľnosť a presnosť informácie, aby nedošlo k pseudokomunikácii, t.j. ako samovrava (sám k sebe).

Komunikácia je prostriedkom riadenia, spojením ľudí v organizácii pre dosiahnutie spoločných cieľov a zámerov. Komunikácia predstavuje nepretržitý proces dorozumievania ľudí pomocou výmeny informácií, správ, údajov, myšlienok, názorov, postojov, pocitov, predstáv. Je to prenos vzájomného dorozumievania pomocou určitých symbolov. Komunikačným kanálom, t.j. médiom pre prenos správy, môže byť napr. Umenie komunikovať je jedným z najdôležitejších atribútov úspešného riadiaceho pracovníka - manažéra. V organizácii prebieha komunikácia štyrmi základnými smermi: vertikálne, to znamená zostupne a vzostupne, horizontálne a diagonálne.

Typy komunikácie

Základnou formou dorozumievania sa medzi ľuďmi predstavuje verbálna komunikácia. Verbálna komunikácia sa môže uskutočňovať prostredníctvom sociálneho kontaktu „zoči voči“ či „tvárou v tvár“ (face to face) alebo sprostredkovane (napr. písomne). Dôležitým nositeľom informácií sú ďalej rozličné písomné správy, inštrukcie, predpisy, návody a oznamy. Ich význam spočíva v tom, že umožňujú presné odovzdanie informácií a majú trvalý charakter. Dôležité je rozlišovať komunikáciu podľa toho, či v nej existuje spätná väzba. V prípade jej existencie sa hovorí o obojstrannej komunikácii (pri ktorej vysielateľ správy dostáva od príjemcu odpoveď), ak informácie smerujú len od vysielateľa k príjemcovi, ide o jednostrannú (jednosmernú) komunikáciu.

Verbálna komunikácia

Verbálna/ slovná komunikácia - dorozumievanie za pomoci prirodzeného jazyka, ktorý je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať hovorenú alebo písanú (grafickú) podobu. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov. Výber slov a schopnosť komunikovať súvisí s témou rozhovoru, situáciou a tiež s vlastnosťami účastníkov rozhovoru. Verbálna komunikácia sa zaoberá otázkami efektívneho využívania jazykových prostriedkov v procese dorozumievania. Podľa sféry, v ktorej komunikácia prebieha, možno hovoriť o verejnej (oficiálnej) a neverejnej (neoficiálnej, súkromnej) komunikačnej sfére. Verbálna komunikácia ako synergia jazykových a komunikačných kompetencií sa tradične radí k sociálnym kompetenciám, kam sa začleňuje tiež schopnosť tímovej práce, kompetentné riešenie konfliktov alebo krízových situácií a iné „mäkké zručnosti“ (soft skills). Verbálna komunikácia vo verejnej (oficiálnej) komunikačnej sfére môže mať hovorenú a písomnú formu. Hovorený a písomný prejav sa líšia nielen tým, že pri prvom z nich možno využívať napr. celú škálu paralingválnych prostriedkov (hlas, intonácia, tempo, pauza a i.), spätnú väzbu a neverbálne prostriedky, ale aj tým, že písomný prejav je precíznejší vo výbere slov a dokonalejší vo formulácii myšlienok. K frekventovaným otázkam z verbálnej komunikácie patria predovšetkým také, ktoré chcú odpovede na to, ako hovoriť a písať, ako aktívne počúvať, ako súhlasiť alebo ako vyjadriť nesúhlas, kedy používať aké otázky a ako na ne odpovedať, a to všetko preto, aby sme v komunikácii pôsobili kompetentne, presvedčivo, ale aj zaujímavo. Niet pochýb o tom, že v hovorenom i v písanom komunikáte (texte) ide primárne o sprostredkovanie obsahu/významu vhodným využívaním jazykových prostriedkov, hoci je dobré si uvedomiť aj to, že k ich úspešnému dekódovaniu patrí aj znalosť neverbálnych signálov, pretože práve ony fungujú ako osožné komplementárne prvky.

Názov odvodený z latinského „verbum“ - slovo, je základnou formou vzťahu a postoja, ktorý ľudia voči sebe aktívne zaujímajú. Základným elementom je slovo (slovná zásoba) - oznamovanie určitej informácie adresátovi prostredníctvom slov. Obsahová stránka je to, čo človek hovorí, súvisí s úrovňou myslenia a jeho charakteristikami. Reč sa viaže na myslenie a dáva signál o jeho kvalite. Z obsahového hľadiska sa najviac zdôrazňuje stručnosť, nutnosť, presnosť, výstižnosť, jasné logické väzby a stavba prejavu. Verbálna komunikácia sa uskutočňuje ústnou alebo písomnou formou.

Neverbálna komunikácia

Neverbálna (mimoslovná) komunikácia - pri dorozumievaní nahrádza slová gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov. Komunikácia činom - napr. Persuázna funkcia - manažér musí vedieť presvedčiť svojich podriadených o zmysluplnosti a relevantnosti svojich požiadaviek a tým ich získať na efektívnu spoluprácu. Mal by byť schopný vytvoriť takú atmosféru, aby zamestnanci vybudovali vlastný vnútorný súhlas s jeho rozhodnutím a požiadavkami, aktívne a dobrovoľne spolupracovali. Emotívna funkcia - zručnosť manažéra prostredníctvom komunikácie vytvoriť priestor na nasýtenie potrieb sociálneho kontaktu (t.j.

Z tohto dôvodu predchádzajúce úvodné poznámky venované verbálnej komunikácii je potrebné doplniť o význam neverbálnych prostriedkov v komunikácii. Pri komunikácii s druhými ľuďmi používame reč. Reč nám umožňuje preniesť rýchlo a efektívne veľa informácií potrebných k vzájomnému dorozumievaniu. Vysielané neverbálne signály treba čítať v spojitosti s aktuálnou komunikačnou situáciou. Ich mylná interpretácia môže negatívne ovplyvniť priebeh komunikácie. Držanie tela, pohyby a hlas vypovedajú o tom, v akom statuse sa komunikujúci práve nachádza. Prostredníctvom vizuálnych podnetov ľudia odovzdávajú o sebe dôležitú informáciu aj o tom, aké je ich spoločenské postavenie. Čím sú gestá a pohyby uvedomelejšie, tým istejšie v komunikácii pôsobíme. Vhodné a spontánne gestá prispievajú k dynamike komunikácie a oživujú ju, pohyby rúk, gestá, sú prirodzenou súčasťou reči, pretože dotvárajú verbálnu produkciu, a to nielen pozitívnu, ale aj negatívnu. Vzpriamené a uvoľnené držanie tela signalizuje sebavedomie a kompetentnosť komunikujúceho. Stabilita telesného postoja je signálom dobrej psychickej stability, neverbálnym prejavom schopnosti dokázať reálne hodnotiť momentálnu situáciu a pružne reagovať na meniace sa okolnosti.

Neverbálna komunikácia, tak ako aj celý komunikačný proces, musí byť chápaný ako celok, ktorý je väčší ako suma jeho častí. Naša schopnosť komunikovať s druhými je do veľkej miery závislá na tzv. rytmickej synchronicite, to znamená zdieľanie spoločného rytmu. Tento rečový rytmus je sprevádzaný aj neverbálnymi prejavmi a gestami. Neverbálny prejav má jednu z troch funkcií: nahradzuje, zdôrazňuje verbálny prejav, alebo mu odporuje. Ak ho zdôrazňuje, zvyčajne to napomáha lepšiemu porozumeniu medzi partnermi.

Neverbálna komunikácia je prvotnou formou komunikácie. Zahŕňa širokú oblasť toho, čo signalizuje jedinec bez slov, podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje, čo si myslíme. Nemôžeme sa jej vyhnúť, môžeme ju len potlačiť. V živote každého z nás sa mimovoľné prejavy objavujú skôr ako rečový prejav. Rečou tela môžeme dotvoriť význam prenášanej informácie - aby bola komunikácia efektívna a optimálna, mali by byť obidve zložky - verbálna a neverbálna - v súlade. Neverbálna komunikácia dotvára verbálnu zložku, podčiarkuje jej význam, zvyšuje účinnosť a dáva jej iný rozmer.

Neverbálne signály delíme na úmyselné a neúmyselné, podľa toho, či ich uskutočňujeme vedome alebo nevedome a na priestorové, prechodné, vizuálne a akustické, podľa toho, na aký receptor pôsobia. Do tejto kategórie zaraďujeme veľké množstvo neverbálnych signálov ako napr. výraz tváre, pohyby tela, gestá, dotyky, zrakový kontakt, fyzický vzhľad a používanie rôznych predmetov.

Ľudia boli odjakživa spoločenské tvory, žili v skupinách a vzájomne spolupracovali. Sociálna interakcia je aj dnes neoddeliteľnou súčasťou ľudského života a má zásadný vplyv na psychickú a fyzickú pohodu človeka. Ľudia majú tiež vyvinutú schopnosť empatie. Vďaka tomu dokážeme rozlišovať emócie, vcítiť sa do druhých a pochopiť ich posolstvá aj bez použitia slov. Idete do obchodu, starší pán vám otvorí dvere a naznačí, že máte ísť dnu. Alebo čakáte na autobusovej zastávke a z druhej strany zbadáte kamarátku, ktorá vám veselo kýva. Vo všetkých situáciách je prítomná neverbálna komunikácia. Môžeme ju chápať ako rozhovor bez slov. Informácie sa prenášajú cez mimiku, gestá, očný kontakt alebo dotyky. Reč tela výborne dopĺňa verbálnu komunikáciu. Bez nej by sme pôsobili ako roboti bez emócií. Druhý človek by len ťažko porozumel tomu, čo sa snažíme povedať.

Vedecký výskum neverbálnej komunikácie začal publikáciou Charlesa Darwina Prejavy emócií u človeka a zvierat, z roku 1872. Vo svojej publikácii dospel k záveru, že neverbálna komunikácia je primárnym spôsobom doručenia. Aj ďalší odborníci na medziľudskú komunikáciu tvrdia, že neverbálne prejavy tvoria až 70 % komunikácie. Verbálna komunikácia používa na prenos informácií písaný text, hovorený alebo posunkový jazyk. Neverbálna komunikácia je naopak závislá od výrazov tváre a reči tela. Verbálna komunikácia je explicitná, čo znamená, že priamo prenáša konkrétne informácie. Ľudia si vedome vyberajú, čo hovoria. Slová, ktoré používajú, odrážajú ich úmysly voči ostatným. Ak chceme druhého človeka potešiť, volíme povzbudzujúce slová. Neverbálna komunikácia je častokrát neriadená. V stresových situáciách si neuvedomujeme, čo robí naše telo a ako to pôsobí na ostatných. Neverbálne signály sa dokonca líšia v závislosti od kontextu a kultúry.

Darlene Price, autorka knihy „Well Said: Presentations and Conversations That Get Results“ tvrdí, že to, ako niečo povieme, má väčší vplyv ako to, čo povieme. Keď prezentujete výsledky klientovi, mali by ste pôsobiť sebavedomo a udržiavať očný kontakt. Ak budete prešľapovať z jednej nohy na druhú a rozhadzovať rukami, môže to pôsobiť nepresvedčivo. Keď sa stretnete na chodbe so šéfom, mali by ste dodržiavať primeranú vzdialenosť.

Udržujte očný kontakt: Počas rozhovoru je dôležité udržiavať očný kontakt. Druhej osobe tak dáte najavo, že počúvate a zaujímate sa o to, čo chce povedať. Pri ústnej prezentácii udržujte očný kontakt s celým publikom. Ak by ste sa upriamene pozerali iba na jednu osobu, ostatní účastníci by sa mohli cítiť ignorovaní.

Rešpektujte osobný priestor: Dodržiavaním osobného priestoru ukážete kolegom rešpekt a ohľaduplnosť. Prílišná blízkosť môže byť pre niekoho nepríjemná.

Pozor na dotyky: Každý človek je jedinečný. Niektorí sú veľmi kontaktní a vyjadrujú svoje priateľstvo objatiami a dotykmi.

Držanie tela hovorí veľa: Náš postoj a držanie tela dokáže prezradiť, čo vnútri prežívame. Vyjadruje tiež úroveň našej angažovanosti v rôznych situáciách. Prekrížené ruky symbolizujú zatvorenosť, neprijatie a obranný postoj. Ak chcete na kolegov pôsobiť sebavedome, udržujte svoje telo vzpriamene. Zhrbený postoj naznačuje neistotu a uzavretosť.

Počúvajte pozorne: Ako spoznáte kvalitný rozhovor? Vtedy, keď sú rovnako zapojené obe strany. Ukážte svojmu kolegovi pozornosť prikývnutím hlavy alebo miernym úsmevom. Odložte telefón a iné veci, ktoré by vás mohli rozptyľovať.

BEST TIP: Nepozerajte sa počas prezentácie ľuďom priamo do očí. Vaša gestika, mimika a postoj musí odzrkadľovať to, čo hovoríte. Rozdiel medzi slovami a rečou tela vedie k nedorozumeniam. Predstavte si, že pracujete na vedúcej pozícií. Svoj tím chcete pochváliť za dobre odvedenú prácu, ale, ako rozprávate, neudržiavate s nimi očný kontakt a zamračene mraštíte obočie.

Vedieť správne využívať prejavy neverbálnej komunikácie je zručnosť, ktorá si vyžaduje prax. Do efektívnej komunikácie nepatrí len schopnosť ovládať svoje vlastné prejavy, ale pozerať a počúvať medzi riadkami.

Plošné založenie násypu pomocou geobunkovej štruktúry je čoraz častejšie riešenie pri realizácii násypov na veľmi neúnosnom a nehomogénnom podloží s vysokou hladinou podzemnej vody. Trasa novo budovanej komunikácie často prechádza cez miesta bývalých rybníkov, skládok odpadov alebo priemyselných areálov, kde sa predpokladá značne nerovnomerné sadanie konštrukcie. Hlavnou riešenou problematikou je tak v tomto prípade zabezpečenie rovnomerného priebehu najmä postkonštrukčného sadania konštrukcie a zároveň umožnenie čo najrýchlejšej výstavby. Spoľahlivým, ale často veľmi nákladným alebo dokonca nerealizovateľným riešením je nahradenie nekvalitnej zeminy vhodným materiálom, prípadne aplikácia prvkov špeciálneho zakladania. K bežným technológiám patria pilóty, či už vŕtané alebo razené, k moderným technológiám patria štrkové pilóty, hĺbkové zlepšenie vápnom alebo cementom a iné. Alternatívou k týmto technológiám je výstavba násypu na systéme geobunkovej štruktúry (geobunkový matrac). Geobunková štruktúra vytvára pod násypom tuhú základovú plošinu (zvyčajne vysokú 1 m), ktorá zmierňuje účinky nerovnomerného sadania, obmedzuje horizontálne deformácie v podloží, zvyšuje únosnosť základovej pôdy na dosiahnutie väčšej stability a umožňuje rýchlejšiu výstavbu.

Vždy, keď sa stavba realizuje na mäkkom alebo nestabilnom podklade, existuje možnosť sadania: to môže zahŕňať geologické vplyvy spôsobené poklesom, ako aj vplyvy spôsobené človekom, ako sú napríklad poddolované územia. Na druhej strane, keď sa nadložie na pôvodnom podloží do značnej miery zvýši, vzniká problém rozdielneho sadania alebo kolapsu. V banských dielach nahromadené materiály alebo haldy spôsobujú veľké priťaženia. Nerovnomerné sadanie môže byť zmiernené konštrukciou geodosky na rozloženie zaťaženia na zem. Za extrémnych okolností môže byť táto platforma podopretá aj na pilótach, napríklad v rámci násypovej infraštruktúry. Výkon tejto platformy možno zvýšiť použitím vysokopevnostných geosyntetických geomreží, ktoré absorbujú, šíria, premosťujú alebo rozptyľujú vertikálne zaťaženie smerom nadol do podložia alebo pilót. Hoci sa riešenia zdajú byť priamočiare, v tomto je krása dobrého technického riešenia; návrh takýchto zásahov si vyžaduje skúsenosti a hlboké pochopenie vlastností geosyntetík.

Pre zabezpečenie stability konštrukcie je medzi jednotlivé konštrukčné vrstvy vložená netkaná geotextília, ktorá zabraňuje migrácii, miešaniu materiálov i zatláčaniu štrkodrvy, resp. štrkopieskov do podložia. Rovnako tak je netkaná geotextília ideálnym riešením pre zabezpečenie separácie konštrukčných vrstiev za súčasného umožnenia voľného prúdenia vody. Netkaná geotextília je odolná voči chemickým látkam, plesniam a baktériám.

Netkaná geotextília pod štrk musí byť dostatočne odolná voči prerazeniu, aby vydržala napätie a nárazy počas zasýpania i pri samotnom užívaní. Na náš trh dodávame netkanú geotextíliu PP alebo netkanú geotextíliu PES vyrábanú technológiou vpichovania a následnou obojstrannou tepelnou úpravou. Uvedený spôsob výroby zabezpečuje, že netkaná geotextília dosahuje vysoké pevnosti už pri nízkej plošnej hmotnosti a predstavuje ideálne riešenie pre zabezpečenie separácie EPS polystyrénu a PVC izolačnej fólie.

Polypropylénové geotextílie sú vhodné ako deliace vrstvy pod nosnými násypmi na mäkkom podloží, ako filtračná vrstva v drenážnych zariadeniach. K hlavným výhodám patrí nízka plošná hmotnosť, minimálna nasiakavosť vody a nenavíjanie sa na vrtáky pri kotvení v konštrukcii strešného plášťa.

Funkcie netkanej geotextílie

Netkaná geotextília v konštrukcii strešného plášťa slúži jednak ako ochrana hydroizolačnej fólie, tak aj ako separačná vrstva medzi tepelnú izoláciu z EPS polystyrénu a PVC izolačnou fóliou pri aplikácii mechanicky kotvených systémov. Zároveň sa netkaná geotextília používa ako separačná vrstva medzi štrkový zásyp a tepelnoizolačné dosky z XPS v plochých strechách.

Výber vhodného riešenia

Z pohľadu projektanta je jediným plne spoľahlivým riešením, ktoré zabezpečí v takto extrémnych podmienkach absolútne bezchybnú konštrukciu, výmena nekvalitných zemín za vhodný zásypový materiál. Táto úprava je však veľmi náročná predovšetkým na rýchlosť výstavby, celkové zemné práce, odvedenie podzemných vôd a zabezpečenie stavebnej jamy (mocnosť neúnosných zemín dosahovala až 6 m). Preto bola pre investora táto varianta ekonomicky neprijateľná a nereálna.

Z technického pohľadu je ďalej možné v návrhu uvažovať s najrôznejšími konvenčnými technológiami špeciálneho zakladania stavieb, ktoré sú z najrôznejších príčin nevhodné, prípadne podmienečne vhodné a/alebo ťažko nasaditeľné či finančne značne nákladné.

Alternatívnym riešením je potom (po odťažení pripovrchových vrstiev rybničných sedimentov) vystavať na báze násypu sanačné kvázihomogénnu zeminovú dosku s využitím stabilizačných geosyntetík. V závislosti na kvalite podložia, absolútnej veľkosti celkového sadania a celkových finančných nákladoch je možné túto riešiť troma technológiami: roznášací vankúš zo štrkovitej zeminy vystužený vrstvami stabilizačných geomreží, ktoré zrovnoměrňujú sadanie, ale viac-menej neredukujú jeho absolútnu veľkosť; trojrozmerná geobunková štruktúra, ktorá zrovnoměrňuje sadanie a redukuje maximálnu hodnotu deformácie približne na polovicu voči riešeniu klasickým spôsobom; roznášacia platforma (Load Transfer Platform - LTP), ktorá kombinuje vystužený roznášací vankúš a hĺbinné základy (pilóty), tzv. obmedzuje sadanie na minimálne (nulové) hodnoty.

Vzhľadom k typu konštrukcie (násypové teleso) a vzhľadom zlým základovým podmienkam bola zvolená technológia založenia konštrukcie s využitím geobunkovej štruktúry, ktorá sa používa v prípadoch s výrazne neúnosným podložím.

V podstate sa jedná o trojrozmerný základový prvok tvorený výstužnými a stabilizačnými geosyntetikami, ktorý je charakteristický svojou vysokou priestorovou tuhosťou. Z hľadiska priestorového rozmiestnenia geomreží v matraci potom rozoznávame dve skladby tejto konštrukcie "Chevron (šípka)" a "Diamond (diamant)", kedy druhá skladba je tuhší variant riešenia geobunkovej štruktúry.

Takto vytvorená trojrozmerná kvázihomogénna základová štruktúra potom v konštrukcii zaisťuje to, že sa v násype neprejavujú rozdielne vlastnosti podložia, pretože štruktúra nedovoľuje, resp. prakticky odstraňuje nerovnomerné sadanie a vodorovné posuny v podloží.

Sekundárnymi prínosy geobunkovej štruktúry sú: vytvorenie pracovnej plošiny umožňujúce samotné sprístupnenie staveniska; vytvorenie plošnej drenáže prerušujúcej kapilárnu vzlínavosť a oddeľujúcej zeminu násypu od účinkov spodnej vody; zvýšenie stability konštrukcie násypu, pretože dochádza k napriameniu potenciálnych šmykových plôch prechádzajúcich geobunkovou štruktúrou.

Návrh riešenia

Na základe vrstevnicového plánu boli určené miesta s nedostatočne únosným podložím a stanovený rozsah použitia geobunkovej štruktúry. Vzhľadom na požiadavku minimalizácie zásahu do existujúceho násypu bola geobunková štruktúra navrhnutá separátne po oboch stranách násypu v dvoch samostatných konštrukciách. V priečnom smere potom bola táto modifikovaná varianta umiestnená v dvoch výškových úrovniach a v dvoch rôznych šírkach 10 m resp. 12 m. Na zabezpečenie celkovej tuhosti násypu a vzájomnej interakcie jednotlivých štruktúr bola navrhovaná konštrukcia doplnená dvoma vrstvami priečneho stuženia.

Prvé stuženie bolo vzájomné prepojenie samostatných konštrukcií geobunkovej štruktúry pomocou tuhých jednoosových monolitických geomreží, ktoré boli zaviazané na dĺžku min. 10 m do základovej škáry geobunkovej štruktúry. Tieto prepojovacie stužujúce prvky boli umiestňované symetricky po oboch stranách násypu v rozstupoch po 20 m a boli následne spojené v úrovni koruny geobunkovej štruktúry.

Prepojenie oboch štruktúr pravej a ľavej strany násypu potom bolo vykonané aj v najnižšom mieste násypu, kde bolo vykonané prekopanie násypu na šírku 10 m pre vytvorenie prepojovacieho drenážneho rebra. V tejto oblasti bola geobunková štruktúra uzavretá do tvaru písmena "H". V ďalšej fáze výstavby potom bola celá konštrukcia plošne spevnená druhou vrstvou stužujúcich geomreží, ktoré boli uvažované približne v polovici celkovej výšky násypu (v úrovni koruny existujúceho násypu).

Vyššie popísanými stabilizačnými a výstužnými opatreniami bola, z geotechnického hľadiska, zaistená homogénnosť oboch častí novo budovaného násypu a tiež zvýšená celková stabilita konštrukcie.

Princíp výpočtu geobunkovej štruktúry

Princíp návrhu geobunkovej štruktúry vychádza z analógie medzi správaním zemín a stláčaním kovov medzi dvoma tuhými doskami. V mäkkom podloží sa vplyvom rastúceho zaťaženia pohybuje pole napätia smerom k stredu štruktúry. Pri prekročení kritickej hodnoty zaťaženia dochádza k vytlačeniu zeminy do strán a k následnému porušeniu konštrukcie. Návrh geobunkovej štruktúry tomuto javu zabraňuje.

Zásada návrhu je súčasť normatívneho prístupu podľa BS 8006: 2010 Code of practice for strengthened / reinforced soils and other fills. Všeobecne sú celkové dimenzie geobunkovej štruktúry závislé na vlastnostiach zemín v podloží a na type zásypového materiálu. Výška geobunkovej štruktúry je najčastejšie 1 m. Rozstup hlavných nosných stien závisí predovšetkým od uhla vnútorného trenia sypaniny použitej k zásypu geobuniek, kedy sa s rastúcou hodnotou zvyšuje ich rozstup. V návrhu nášho násypu bolo uvažované so štrkovitou sypaninou frakcie 32/63 mm, ktorá umožnila realizovať hlavné nosné steny v rozstupe po 1 m. Pri posudzovaní dimenzií jednotlivých prvkov geobunkovej štruktúry (stena, základňa a diagonála) sa vychádza z aktuálnej únosnosti zemín v podloží a z určenia maximálneho horizontálneho napätia pôsobiaceho na modulovú radu geobunky.

Konsolidačná analýza

Nevyhnutnou súčasťou návrhu bolo takisto vykonanie konsolidačnej analýzy. Výpočet bol vykonaný metódou konečných prvkov s využitím programu PLAXIS, kedy bolo vypočítané, že celkové sadanie násypu bude v rozmedzí hodnôt 12-16 cm s tým, že predpokladaná deformácia po výstavbe zodpovedá cca 70% z celkového sadania telesa (cca 10 cm).

Realizácia geobunkovej štruktúry

Výstavba geobunkovej štruktúry bola vykonávaná v nasledujúcich krokoch: pokládka netkanej separačnej geotextílie Geomatex NTB, pokládka stabilizačnej geomreže, postavenie pozdĺžnych stien z jednoosej geomreže, ich uchytenie a napnutie vo zvislej polohe, prepletenie priečnych stien z jednoosej geomreže, zásyp po častiach zrnitým materiálom frakcie 32/63 mm.

Príklady stavieb

Sanácia železničného násypu pri Holubiciach (1997)

Po daždivom období v roku 1997 došlo na úseku násypu železničnej trate Brno-Přerov v blízkosti železničnej stanice Holubice k opakovanému porušeniu násypu, vedúcemu k finálnemu kolapsu konštrukcie. Preto sa pristúpilo k oprave vo forme kompletnej rekonštrukcie postihnutej časti. Výsledným riešením bol sendvičový násyp založený na geobunkovej štruktúre.

Prieskum postihnutej oblasti potvrdil, že pod násypom sa vytvorila mäkká a zvodnelá vrstva, ktorá sa vytláča mimo oblasť násypu. Násyp bol odstránený spolu s najproblematickejšou časťou podložia. S cieľom zvýšiť únosnosť podložia bola vybudovaná geobunková štruktúra z tuhých geomreží, ktorá presahovala pätu násypu tak, aby sa dosiahlo na okraj zvodnelej oblasti. Na oddelenie zvodnelej zeminy a kvalitného kameniva v geobunkách sa použila separačná geotextília.

Založenie novo budovaného násypu rekonštruovanej cesty II/405 Příseka - Brtnice (2010)

V rámci rekonštrukcie cesty II/405 prechádzala trasa plánovanej komunikácie miestami bývalých rybníkov a riečnych korýt. V týchto úsekoch sa navrhlo založenie násypu na geobunkovej štruktúre. Pri návrhu rozmerov štruktúry sa vychádzalo zo skúseností zo zahraničných realizácií, kde sa podobné problémy úspešne riešili realizáciou geobunelovej štruktúry.

Takto vytvorená trojrozmerná kvázi homogénna základová štruktúra v konštrukcii zabezpečuje, že sa v násype neprejavujú rozdielne vlastnosti podložia, pretože štruktúra prakticky eliminuje nerovnomerné sadanie a horizontálne posuny v podloží. Z výsledkov meraní na dokončenej konštrukcii vyplýva, že geobunková štruktúra tu umožnila znížiť veľkosť predpokladaných deformácií násypov o 45 % a umožnila rýchlu výstavbu násypu v súlade s plánovaným harmonogramom výstavby.

Založenie novo budovaného násypu obchvatu Nového Veselí (2019)

Navrhovaná komunikácia je súčasťou prestavby cesty II/353 Jihlava-Žďár nad Sázavou, ktorá má slúžiť na zlepšenie napojenia Jihlavy a Žďáru nad Sázavou na diaľnicu D1. Ide o novostavbu dvojpruhovej komunikácie v základnom šírkovom usporiadaní S 9,5/70, ktorá odvedie tranzitnú dopravu mimo zastavané územia dotknutých obcí v rozsahu podľa územnoplánovacej dokumentácie.

V niektorých úsekoch je násyp komunikácie vedený v oblastiach s extrémne nízkou únosnosťou zemín v podloží. Pri návrhu konštrukcie geobunkovej štruktúry v týchto lokalitách sme vychádzali zo skúseností získaných pri výstavbe cesty II/405 Príseka-Brtnice, kde boli podobné podmienky.

Možnosti založenia násypov pomocou geosyntetiky

V závislosti na kvalite podložia a veľkosti predpokladaného vertikálneho alebo horizontálneho pretvorenia konštrukcie a v závislosti na predpokladanom časovom priebehu sadania možno vo všeobecnosti navrhnúť založenie násypov pomocou geosyntetiky tromi spôsobmi:

tags: #riesenie #kkomunikacie #v #makom #podlozi