Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb, ktoré sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku pod provinciou karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.
Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.
Druhy rýb v horských tokoch Slovenska
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)
Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami.
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 mg.l⁻¹). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.
Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.
Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.
Hlavátka podunajská (Hucho hucho)
Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom území bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domovom bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríklad v Dunaji, Váhu, Turci, Hrone, Hornáde, Nitre.
Výprava za hlodavcami na rieke Hron 🇸🇰 | Lov lososa dunajského v srdci Slovenska
Slíž severný (Barbatula barbatula)
Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.
Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)
Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.
Hrúz obyčajný (Gobio gobio)
Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.
Jalec hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)
Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.
Podustva severná (Chondrostoma nasus)
Podustva severná sa vyskytuje v riekach lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhorie nížinatých riek a prítokov údolných nádrží. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach (Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.
Ďalšie druhy rýb vyskytujúce sa na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb, ktoré nie sú výlučne viazané na horské toky, ale môžu sa v nich vyskytovať:
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
- Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
- Lieň sliznatý (Tinca tinca)
- Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
- Mrena severná (Barbus barbus)
- Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
- Pleskáč vysoký (Abramis brama)
- Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
- Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
- Síh maréna (Coregonus maraena)
- Sumec veľký (Silurus glanis)
- Šťuka severná (Esox lucius)
- Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis)
- Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
- Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pstruh dúhový je lososovitá ryba prepravená na územie Európy zo Severnej Ameriky. Veľmi sa podobá svojím spôsobom života na pstruha potočného. Sivoň americký potrebuje rovnako ako pstruh potočný čistú, prúdiacu vodu bohatú na kyslík. Druh pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm.
Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
Lipeň tymianový sa najviac vyskytuje v strednej, západnej a východnej Európe. Patrí medzi pôvodné druhy na území Slovenska. Dokáže sa prispôsobiť stojatejším a teplejším vodám, no najviac mu vyhovujú prúdiace vody obohatené veľkým množstvom kyslíka.
Šťuka severná (Esox lucius)
Šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. U nás sa šťuky vyskytujú vo väčšine riek a rybníkoch. Je prevažne teritoriálnou rybou. Pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g).
Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia, rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo je pigmentované, vytvárajúce pestrú mramorovanú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky, pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom, v potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezbahneným dnom. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry, o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje sa - neresí na vodné, alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom telo pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy, pričom chrbtová, chvostová a análna splývajú do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky, kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté.
Ohrozenie rýb v horských tokoch
Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi: Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb (pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý) patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.
Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia. Za optimálnych podmienok zaručí zachovanie genetickej variability, čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stabilitu. Spoľahnúť sa však už na ňu nedá. Nasadzovanie rýb je jednou z relatívne jednoduchších možností podpory voľne žijúcej populácie. Množstvo násad však limituje počet umelo vytieraných generačných rýb.
Malé vodné toky (vlásočnice a potôčiky) nevhodné na rybolov niektoré organizácie využívajú na jednoročný alebo dvojročný cyklus odchovu násad. Výhodou tohto spôsobu odchovu je získanie násad prispôsobených na zarybňovanie voľných vôd. Najvýhodnejšie je vysadiť do vlásočníc štvrťročnú násadu v období do konca júna, vtedy prichádzajú do prostredia s množstvom prirodzenej potravy. Pri zarybňovaní nesmieme zabudnúť, že pstruh potočný je teritoriálna ryba. Treba ho vysadzovať po celom toku, nie na jedno miesto. Značkovaním sa zistilo, že aj dospelé ryby sa držia neďaleko od miesta vysadenia. Ešte výraznejšie je to pri vysadzovaní hlavátky, ale aj tu platia podobné zásady ako pri pstruhoch potočných. Hlavátka od 5 - 7 centimetrov je však dravec, preto ju treba vysadzovať tam, kde má možnosť už loviť plôdik iných druhov rýb.