Zemiaky sú jednou z najkonzumovanejších potravín a ich pestovanie je pomerne jednoduché aj pre začiatočníkov. Táto chutná, ekonomická a výživná plodina sa dá úspešne pestovať aj v našom klimatickom pásme. Pestovanie zemiakov si vyžaduje dodržiavanie niekoľkých kľúčových zásad, od správneho výberu sadiva až po zber úrody.
Výber a príprava sadbových zemiakov
Február je ideálny mesiac na zaoberanie sa výberom sadbových zemiakov. Na sadenie používame výlučne certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody ani konzumné zemiaky z obchodu. Certifikovaná sadba je pestovaná v sterilnej pôde a neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu. Konzumné zemiaky z obchodu sú navyše ošetrené prípravkami proti klíčeniu.
Veľmi skoré zemiaky patria najčastejšie k varným typom AB a B. Obsahujú menej škrobu, majú jemnú krémovú chuť a sú vhodné do šalátov, na pečenie v šupke aj na klasické varenie. Zemiaky vyberáme podľa rôznych kritérií, napríklad či ich chceme pre okamžitú spotrebu alebo na dlhodobé uskladnenie. Veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, stredne skoré a stredne neskoré sa zbierajú jednorazovo. Veľmi skoré odrody potrebujú od sadby do zberu 90 až 100 dní, skoré 100 až 110 dní, stredne skoré 110 až 130 dní a stredne neskoré viac ako 130 dní.
Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. Pri výbere sa vždy stavte na kvalitnú novú sadbu, ktorá je certifikovaná a má patričné označenie.
Predkľučenie sadiva
Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Hľuzy sa začínajú pripravovať približne šesť týždňov pred plánovanou výsadbou. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky. Po troch týždňoch sa presunú do svetla a teplejšieho prostredia s teplotou 12 až 18 °C. Vďaka tomu vzniknú krátke, pevné klíčky, ktoré sa pri manipulácii nelámu. Ideálne je ich v debničke jemne zasypať zeminou. Keď zemiaky vytvoria zelené klíčky, sú pripravené na sadenie. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Ak chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. Asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Pôda a výber stanoviska
Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu, ktorú zrýľujeme na jeseň a pred výsadbou na jar. Pôda by mala byť bohatá na živiny. Ideálna je piesočnatá alebo hlinitá pôda, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Na piesočnatých pôdach je vhodné zapracovať organické hnojivá už na jeseň. Na jar sa používa len menšia dávka kombinovaného hnojiva. Zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny, preto je pôdu pred výsadbou potrebné obohatiť kvalitným záhradným kompostom alebo vyzretým hnojom.
Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, aby sme predišli výskytu škodcov a chorôb ako sú mandelinky, háďatká a hniloba. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny.
Termín a spôsob výsadby
Správny termín výsadby zemiakov ovplyvňuje rýchlosť vzchádzania, odolnosť rastlín aj výslednú kvalitu hľúz. Pri pestovaní zemiakov neexistuje univerzálny kalendárny termín výsadby. Zemiaky začínajú spoľahlivo rásť až vtedy, keď sa pôda prehreje minimálne na 5 až 7 °C, ideálne však na viac ako 8 °C. Ak sa sadivo uloží do studenej pôdy, hľuzy neklíčia a vegetácia sa zbytočne predlžuje. Rastliny sú potom slabšie a úroda menej vyrovnaná.
Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna, pričom najčastejšie sa odporúča polovica apríla až začiatok mája, keď pominú ranné mrazy. Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom.
Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba a medzi riadkami 40 - 60 cm. Hľuzy sa ukladajú do hĺbky približne 5 až 10 centimetrov, púčikmi nahor. Po výsadbe sa hľuzy zahrnú vrstvou pôdy vysokou približne 10 centimetrov.
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej, priepustnej pôde s dostatkom živín. Pri sadení do kompostu alebo slamy nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať.
Starostlivosť o zemiaky
Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Najväčšie nároky na vodu majú po zakvitnutí, keď sa začínajú formovať hľuzy. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Okrem organických hnojív je vhodné použiť aj kombinované hnojivá.
Pri pestovaní zemiakov je dôležité aj prihŕňanie pôdy (kopcovanie). Robí sa to dvakrát alebo trikrát počas rastu. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm, a potom, keď je rastlina dlhá na dĺžku paže. Kopcovanie pomáha akumulovať teplo, vytvárať viac bočných podzemných výhonkov a zabraňuje tomu, aby rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu).
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať, najmä v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Najbežnejšími škodcami zemiakov sú pásavka zemiaková (mandelinka) a vošky. V malých záhradách sa mandelinky zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky.
Najobávanejšou chorobou pri pestovaní zemiakov je pleseň zemiaková (fytoftóra), ktorá napáda vňať aj hľuzy. Predchádzať jej možno preventívnym postrekom. Chrastavitosť je skôr estetická choroba, ktorá sa prejavuje zatuhnutými, suchými príškvarmi na zemiakoch. V prípade hnilobných infekcií, ktoré sa držia v ťažších pôdach, je potrebné zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať.
Zber úrody
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Vtedy už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre škodcov. Základné pravidlo termínu zberu je vždy po odkvitnutí. Do tej doby sú hľuzy príliš malé.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. Pri tradičnej výsadbe do pôdy sa používajú motyky, rýľovacie vidly alebo vyorávače. Pri sadení do mulču (kompost, slama) je možné hľuzy vyberať aj rukami.
Pre skladovanie úrody sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter je možné konzumovať, ale dlhšie klíčky a zelená šupka obsahujú jedovatý solanín.
4 geniálne spôsoby, ako skladovať zemiaky celú zimu!
