Kniha Jedz a behaj od ultramaratónskej legendy Scotta Jureka je viac než len autobiografický príbeh o vytrvalosti; je to svedectvo o tom, ako nezlomná vôľa a správna výživa môžu premeniť aj človeka s menšími fyzickými predispozíciami na elitného športovca. Scott Jurek, hrdina dvoch bestsellerov New York Times, dokazuje, že rastlinná strava môže byť základom neuveriteľných športových výkonov.
Jurekov životný príbeh je plný prekonávania prekážok. V roku 1999, ako dovtedy neznámy bežec, prekvapil svet víťazstvom na stomíľovom závode Western States 100, kde zároveň vytvoril traťový rekord. Toto víťazstvo zopakoval ešte šesťkrát po sebe. Okrem toho dvakrát ovládol 217 km dlhý Badwater Ultramarathon v Údolí smrti a zvíťazil v desiatkach ďalších maratónov. Jeho úspechy sú dôkazom toho, že to, čo tvrdí o rastlinnej strave, naozaj funguje.
Kniha Jedz a behaj je fascinujúca nielen kvôli príbehom o vytrvalosti a pretekoch v extrémnych situáciách, ale aj vďaka praktickým radám a hlbokým vedeckým poznatkom, ktoré autor čerpá z dlhoročných skúseností. Sám Jurek, ktorý je ultrabežec a vegán, je živým dôkazom sily rastlinnej stravy.
Okrem motivačných príbehov a osobných pohľadov ponúka kniha aj množstvo receptov s použitím výlučne rastlinných zdrojov. Tieto recepty ukazujú, aké pestré, chutné a energeticky hodnotné môže byť takéto stravovanie. Autor končí každú kapitolu vlastným receptom, čím čitateľom poskytuje praktické návody na zmenu životného štýlu.
Čínska literatúra: Bohatstvo tradícií a moderné smery
Zatiaľ čo Scott Jurek inšpiruje svojimi výkonmi a životným štýlom, čínska literatúra predstavuje obrovské kultúrne dedičstvo siahajúce tisícročia dozadu. Literárna tvorba v čínskom jazyku, prevažne z územia Číny a Taiwanu, sa vyznačuje hlbokou filozofiou, bohatou poéziou a epickými románmi.
Klasická čínska literatúra siaha od 3. - 2. tisícročia pred n. l. až po vznik Hnutia 4. mája (1919 - 21). Najstaršie písomné pamiatky, ako sú ťia-ku-wen (nápisy na korytnačích doštičkách a bronzových nádobách), tvoria základ pre neskoršie klasické knihy ako Kniha premien (I-ťing), Kniha piesní (Š’-ťing), Kniha dokumentov (Šu-ťing), Kniha obradov (Li-ťi) a filozofické diela ako Rozhovory a výroky (Lun-jü) od Konfucia.
Po reformách písma a objave papiera v prvých storočiach nášho letopočtu nastal rozvoj umeleckej literatúry, historiografie a filozofickej esejistiky. Dynastia Chan (206 pred n. l. - 220 n. l.) priniesla diela ako Zápisky historika (Š’-ťi) od S’-ma Čchiena. V 3. storočí prenikol do Číny buddhizmus, čo viedlo k vzniku nových literárnych žánrov a rozkvetu poézie, vrátane diela poetky Cchaj Wen-ťi Osemnásť plačov hunskej píšťaly.
Vrchol čínskej poézie nastal v období dynastie Tchang (618 - 907) v dielach Wang Weja, Li Poa, Tu Fua a Po Ťü-iho. Po objave kníhtlače sa rozvinula tvorba rozsiahlych encyklopedických diel a revolučný prerod nastal v kompilácii historických diel. V mongolskej dynastii Jüan (1279 - 1368) sa začala rozvíjať divadelná tvorba, vznikli špecifické žánre ako ca-ťü a nan-si.
V 14. - 17. storočí vznikli prvé čínske romány, pričom vývoj vyvrcholil za dynastie Čching (1644 - 1911/12) románmi ako Snom o Červenom pavilóne (Chung-lou-meng) od Cchao Süe-čchina a Podivuhodné príbehy z Liao-čaj od Pchu Sung-linga. V 19. storočí prenikali európske vplyvy, čo viedlo k vzniku satirických a kritickorealistických románov.
Moderná čínska literatúra a jej vývoj
Po páde dynastie Čching a vzniku Hnutia 4. mája 1919 sa klasická čínska literatúra definitívne skončila. Začala sa rozvíjať moderná čínska literatúra, ktorá oficiálne presadila používanie moderného hovorového jazyka paj-chua. Významnými autormi tohto obdobia boli Lu Sün, Kuo Mo-žuo, Pa Ťin a Lao Še.
Po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 nastalo obdobie schematizmu a ideologizácie literárnej tvorby (maoistický socialistický realizmus). Po ukončení kultúrnej revolúcie v roku 1976 nastalo oživenie kultúrneho života, s tromi základnými smermi: literatúra rán (dokumentárneho charakteru), literatúra hľadania koreňov a avantgardná literatúra.
K modernej čínskej literatúre patrí aj literatúra na Taiwane, kde po uvoľnení cenzúry v 50. rokoch 20. storočia vznikla silná vlna exilovej literatúry a neskôr tzv. zemitej literatúry. Tieto smery reflektujú zložité dejiny a kultúrne identity.
Čo je také zvláštne na čínskej kaligrafii?
Tu Fu: Majster poézie a humanistických hodnôt
Jedným z najvýznamnejších básnikov čínskej histórie je Tu Fu (712 - 770), ktorý je považovaný za „patróna čínskej poézie“. Jeho život bol poznačený nestabilitou a útrapami, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Tu Fu písal básne dvoch kategórií: sociálno-kritické, kde realisticky opisoval nespravodlivosť, biedu a hlad, a básne v starom štýle, ktoré sa vyznačovali precíznosťou, invenciou a formálnou prepracovanosťou.
Jeho majstrovstvo v sedemslabičnej básni, originálne metafory a esteticky pôsobiaca obraznosť viedli k tomu, že sa naňho v budúcnosti odvolávali mnohí básnici. Jeho diela významne ovplyvnili čínsku aj japonskú literatúru a západní kritici ho prirovnávali k velikánom svetovej literatúry ako Vergílius, Shakespeare či Hugo.
Jez a běhej od Scotta Jureka je kniha, ktorá vás nielen namotivuje k behu a zdravšiemu životnému štýlu, ale zároveň otvára dvere do fascinujúceho sveta čínskej literatúry, ktorá nás učí o vytrvalosti, múdrosti a hľadaní zmyslu života.
tags: #spisovatel #tofu #cinska #literatura