Streľba na bežiaceho diviaka je náročná disciplína, ktorá si vyžaduje zručnosť, prax a dôkladné pochopenie techniky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad techník streľby na bežiaceho diviaka, s cieľom zlepšiť presnosť a etiku lovu.
Lov diviakov je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje dôkladnú prípravu, znalosť terénu a správania zveri, ako aj dodržiavanie poľovníckych tradícií a predpisov. V tomto článku sa pozrieme na rôzne postupy lovu diviakov, od individuálnych techník až po spoločné poľovačky.
Kľúčové faktory úspešnej streľby
Úspešná streľba na bežiaceho diviaka závisí od niekoľkých kľúčových faktorov:
- Výber zbrane a streliva: Guľovnica je preferovaná zbraň pre lov diviakov. Je dôležité vybrať si kaliber, ktorý je dostatočne silný na to, aby zver spoľahlivo usmrtil.
- Nácvik: Pravidelný nácvik na strelnici je nevyhnutný pre zvládnutie techniky streľby na pohyblivý cieľ.
- Znalosť anatómie diviaka: Presné umiestnenie zásahu je kľúčové pre rýchle a etické usmrtenie zveri. Mieriť by sa malo na komoru, oblasť srdca a pľúc.
- Bezpečnosť: Bezpečnosť je vždy na prvom mieste. Dôležité je dodržiavať všetky bezpečnostné pravidlá pri manipulácii so zbraňou a streľbe.
Techniky streľby
Existuje niekoľko techník streľby na bežiaceho diviaka, pričom každá má svoje výhody a nevýhody. Medzi najpoužívanejšie patria:
- Swing-through (prehupnutie): Táto technika spočíva v plynulom pohybe zbrane cez cieľ a stlačení spúšte počas tohto pohybu. Je vhodná pre stredne rýchle ciele na stredné vzdialenosti.
- Sustained lead (udržiavaný náskok): Pri tejto technike strelec udržiava konštantný náskok pred cieľom a stlačí spúšť. Je vhodná pre pomalšie ciele na kratšie vzdialenosti.
- Snap shooting (rýchla streľba): Táto technika sa používa pre rýchle ciele na krátke vzdialenosti. Je potrebné zohľadniť rýchlosť pohybu zveri a vzdialenosť.
Dôležité aspekty techniky streľby
Pri streľbe na pohybujúcu sa zver je dôležité predsadenie, to znamená preloženie zámerného bodu pred cieľ. Veľkosť náskoku závisí od rýchlosti zveri, vzdialenosti a kalibru streliva.
Náskok: Náskok je vzdialenosť, o ktorú musí strelec predsadiť pred cieľ, aby zasiahol bežiaceho diviaka. Veľkosť náskoku závisí od rýchlosti zveri, vzdialenosti a kalibru streliva.
Sledovanie cieľa: Dôležité je plynule sledovať cieľ zbraňou a udržiavať správny náskok.
Stlačenie spúšte: Spúšť by sa mala stlačiť plynule a kontrolovane, bez trhania.
Ďalšie dôležité aspekty
- Opora: Použitie opory, ako je napríklad dvojnožka alebo palica, môže výrazne zlepšiť presnosť streľby.
- Dýchanie: Pred streľbou je dôležité správne dýchať. Strelec by mal zadržať dych tesne pred stlačením spúšte.
- Koncentrácia: Je potrebné plne sa sústrediť na cieľ a eliminovať všetky rušivé vplyvy.
- Etika lovu: Vždy je potrebné strieľať len vtedy, keď je strelec si istý, že dokáže zver bezpečne a eticky usmrtiť.
Zbrane a strelivo
Pri love diviakov sa používajú rôzne druhy zbraní a streliva, pričom každý má svoje špecifiká.
Brokovnica
Brokovnica je dlhá zbraň, ktorá má hlaveň s hladkými vývrtmi a strieľa sa z nej broková náplň. Kalibre brokových zbraní sa označujú počtom guliek odliatych z 1 anglickej libry olova, presne vypĺňajúcich svetlosť hlavne. Čím väčšie je číslo, tým menší je kaliber. V súčasnosti sa najviac uplatňujú brokové hlavne kalibru 12 a 16, menej 20. Najviac brokov je v náboji kalibru 12, preto je najúčinnejší.
Výkonnosť brokovnice sa posudzuje podľa toho, ako husto a koľko brokov dopadne na plochu terča v určitej vzdialenosti. Krytie brokovej hlavne je počet brokov, ktoré zasiahnu určitú plochu na terči. Pri brokovniciach sa udáva krytie v %. Broky sa lejú a lisujú z olova, v ktorom je primiešaný antimón a arzén. Označujeme ich číslami alebo priemerom v mm. V súčasnosti sa u nás upustilo od číslovania brokov a prešlo sa k ich jednoduchšiemu označovaniu, tj. k označeniu brokov v mm. V poľovníctve používame najčastejšie broky s priemerom od 2 do 5mm.
Z brokovnice strieľame s úspechom na vzdialenosť 35 m.
Guľovnica
Guľový náboj sa skladá z kovovej mosadznej nábojnice (na jej dne je nepriedušne vtlačená zápalka), z prachovej náplne a zo strely. Náboje do guľovníc sú označené dvoma číslami, napr. 8x57.
Kaliber guľových zbraní sa u nás udáva ako dvojnásobok dvoch čísel, z ktorých prvé znamená priemer vývrtu hlavne v mm a druhé dĺžku nábojnice v mm. Používa sa na líšky, srnca, kamzíka, muflóna, daniela, jeleňa, diviaka, medveďa.
Mierenie i streľba z guľovnice je v podstate podobná ako pri brokovnici. Rozdiel je len v tom, že pri streľbe guľou ide len o jedinú strelu, ktorú chceme umiestniť v cieľovom bode na vzdialenosť niekoľkokrát väčšiu než pri brokovnici. Rovnako pri streľbe z guľovnice sa presadzuje pomerne menej ako pri streľbe z brokovnice. Je to preto, že let strely je rýchlejší než let brokov.
Na srnčiu zver nestrieľajme z guľovnice do väčšej vzdialenosti ako 80 m a na jeleniu zver do väčšej vzdialenosti ako 150 m.
Konštrukcia náboja
Náboj sa skladá z niekoľkých častí:
- Nábojnica: Spája všetky časti náboja do jedného celku, chráni strelný prach pred zvlhnutím a zabráni uniknutiu prachových plynov pri výstrele.
- Prachová náplň: Odovzdáva pri horení svoju chemickú energiu strele.
- Zápalná zložka: Je zmes výbušnín a pomocných látok, ktoré sa zapaľujú nárazom.
Mieridlá
Pri streľbe sa používajú rôzne typy mieridiel:
- Otvorené (mechanické) mieridlá: Skladajú sa z cieľnika a mušky.
- Dioptrický cieľnik: Je za cieľnikom bližšie k oku strelca.
Strelba s mechanickými mieridlami má oproti puškohľadu výhody v širšom zornom poli a absencii problému paralaxy. Nie všetky mechanické mieridlá sú však vhodné na streľbu v prieseku. Dôležitá je aj vzdialenosť cieľnika od oka strelca (ideálnych 40 cm) a tvar cieľnika (strechovito skosený s dostatočne širokým zárezom).
Kolimátor: Alternatívou k mechanickým mieridlám je kolimátor, ktorý neobmedzuje zorné pole a umožňuje streľbu s oboma otvorenými očami. Existujú otvorené a tubusové kolimátory, pričom tubusové sú vhodnejšie do prostredia s nečistotami.
Mierenie a streľba na zver
Správne mierenie a technika streľby sú kľúčové pre úspešný a etický lov.
Na stojacu zver
Pri streľbe na stojacu zver je veľkou výhodou možnosť oprieť si lakte o kolená (pri streľbe posediačky) alebo si pušku podoprieť (napr. o predprseň posedu, kmeň stromu).
Na raticovú zver, okrem diviakov, strieľajme len vtedy, keď stojí vzpriamene a keď je k nám obrátená priečne na komoru. Zásah sa snažíme umiestniť približne v jednej tretine hrude smerom v predĺžení nohy. Nestrieľajme, keď zver leží alebo stojí šikmo, spredu alebo keď je vo väčšom pohybe.
Na bežiacu zver
Pri streľbe na bežiacu zver musíme predsadzovať, teda mieriť v smere pohybu pred miesto, kde chceme zásah umiestniť. Pri pohľade na nejaké video z poľovačky na diviaky a situáciu, kedy strelec na prieseku nestihne vystreliť alebo netrafí prebiehajúcu zver, si nejeden z poľovníkov „uľaví“.
Dôležité je odhadnúť dĺžku tela unikajúcej zveri. V praxi budeme predsadzovať podľa odhadu dĺžky tela zveri. Zámerný bod v okamihu výstrelu musí byť umiestnený na špičke rypáka, lebo vzdialenosť od špičky rypáka po stred komory je približne pol metra, čo zohľadňuje prelet strely 25 metrov za 0,0347 sekundy.
Pri streľbe na líšku v pohybe na vzdialenosť 25 metrov s použitím kalibru 9,3 x 62 predsadzujeme necelého pol metra, presnejšie v rozmedzí 39 až 48 centimetrov. Zámerný bod teda umiestnime asi 10 centimetrov pred papuľu líšky.
Zajacovi bežiacemu smerom na nás mierime na predné labky. Zajacovi utekajúcemu od nás treba mieriť na horný okraj uší. Zajaca bežiaceho v lese alebo na prieseku nemáme času sledovať puškou ako pri predošlých prípadoch. Ak sa jarabica, divá kačka, bažant atď. vznáša pred nami do výšky, mierime im na horný okraj tela. Pri šikmom lete predsadzujeme na určitú vzdialenosť ako pri zajacovi.
Priesek ako kľúčový faktor úspechu
Priesek ako kľúčový faktor úspechu: Vedúci lovu by mal zvážiť, či sú štandy na prieseku nutné a či môžu priniesť úspech. Už pri rozmiestňovaní štandov by si mal vedúci lovu položiť jednoduchú otázku, či štandy na prieseku môžu priniesť vytúžený úspech a či sú nutné.
Skúsenosti ukazujú, že zver cez priesek rýchlo prebieha a nezastavuje sa. Doterajšie skúsenosti so zverou v prieseku hovoria jednoznačnou rečou, táto cez priesek rýchlo prebieha a nezastavuje sa na ňom. Naopak strelec na prieseku by mal pred výstrelom zver najprv správne "prečítať", čo je v krátkom čase často nemožné. Naopak strelec na prieseku by mal pred výstrelom zver najprv správne „ prečítať“ a až potom prípadne strieľať ( pred poľovačkou boli účastníci oboznámení, na čo sa môže strieľať ). Riziko zlyhania streľby je na takýchto štandoch vysoké. Vo väčšine prípadov nestíha urobiť ani jedno ani druhé - prečítať aj strieľať. Riziko zlyhania streľby je na takýchto štandoch neúmerne vysoké.
Dôležitým faktorom je šírka prieseku. Dôležitým faktorom pre úspešnú streľbu je jeho šírka. Cez úzky priesek, napríklad 5-8 metrov, diviak prebehne za menej ako dve sekundy. Cez lesný priesek 5, 6 alebo 8 metrov široký, na okraji ktorého diviak krátko zasekne a zisťuje nebezpečenstvo, prebehne za menej ako dve sekundy. Strelec v takom krátkom čase nestihne zver prečítať ani vystreliť. Strelec v tak krátkom čase nie len že nestačí prečítať zver, ale nestihne ani vystreliť, aj keby bol hneď v streleckej polohe a kus čakal.
Štandy na prieseku by mali byť prideľované skúseným strelcom, ktorí dokážu rýchlo posudzovať zver a reagovať, a ktorí poznajú svoje limity a nestrieľajú na viac ako 20-30 krokov. Štandy na prieseku by mali byť prideľované výhradne skúseným a spoľahlivým strelcom, ktorí dokážu rýchlo zver posudzovať a rýchlo reagovať, ale čo je veľmi dôležité jasne poznajú svoje hranice a nestrieľajú na viac ako 20 alebo 30 krokov. Potrebná je aj dávka šťastia. K tomu sa musí ešte pridružiť poriadna dávka šťastia.
Výber zbrane a mierenie
Dôležité je, aby strelec dokonale ovládal svoju zbraň a techniku "hodeného" výstrelu. Musia nie len dokonale ovládať svoju flintu, ale tiež technickú aj praktickú stránku „hodeného“ výstrelu. Typ zbrane nie je taký dôležitý, ako to, aby pažba umožňovala rýchle založenie do pleca a zacielenie na zver. Typ flinty nie je príliš dôležitý, nakoľko viac ako jeden krát na rovnaký kus sa nevystrelí. Pažba flinty musí strelcovi zabezpečiť rýchle založenie do pleca a zacielenie na zver. Kohútik by mal fungovať priamo, bez akejkoľvek dodatočnej manipulácie pred streľbou.
Strelci s mechanickými mieridlami majú výhodu, pretože nedochádza k obmedzeniu zorného poľa a problému paralaxy, ktorý sa vyskytuje pri puškohľadoch. Pri probléme paralaxy uhol medzi osou puškohľadu a osou hlavne s klesajúcou vzdialenosťou miesta zásahu rastie. Jednoducho si to môžete v praxi overiť tak, že zamierite os hlavne na nejaký blízky predmet napr. vo vzdialenosti 20 m a potom sa pozrite cez puškohľad. Zistíte, že cez puškohľad mierite nad tento predmet.
Nie všetky mechanické mieridlá sú vhodné na streľbu v prieseku. Niektoré majú príliš tenké zárezy v cieľniku a jemnú mušku. Dôležitá je aj vzdialenosť cieľnika od oka strelca, ktorá by mala byť okolo 40 cm. Ak je cieľnik umiestnený blízko očí strelca, tento nebude v takej polohe aby ostro videl. No aj tvar cieľnika zohráva svoju úlohu. Vhodný cieľnik je strechovito skosený s dostatočne širokým zárezom, farebne zvýrazneným zo strany oka.
Alternatívou k mechanickým mieridlám je kolimátor, ktorý neobmedzuje zorné pole a umožňuje streľbu s oboma otvorenými očami. Existujú otvorené a tubusové kolimátory. Otvorené kolimátory sú lacnejšie, ale náchylnejšie na poškodenie. Tubusové sú vhodnejšie do prostredia s nečistotami. Výhodou kolimátora je lepšia možnosť streľby na cieľ na temnejšom pozadí, kde je niekedy možné vidieť len siluetu.
Munícia a bezpečnosť
Pri streľbe na prieseku je dôležitá vhodná munícia a maximálna bezpečnosť. Sú ešte dve oblasti, ktorým je potrebné pri streľbe na prieseku venovať pozornosť. A tým sú vhodná munícia ale hlavne nie dodržiavanie bežnej bezpečnosti pri streľbe, ale zabezpečenie a dodržiavanie bezpečnosti na viac ako len 100 %.
Pri nízkych teplotách sa znižuje rýchlosť horenia prachovej náplne, čo ovplyvňuje umiestnenie zásahu. Doporučuje sa preto používať ľahšie strelivo s vysokou úsťovou rýchlosťou, dostatočnou energiou na usmrtenie zveri a vhodnou konštrukciou kompenzovať nižšiu hmotnosť.
Čo sa týka tej bezpečnosti, tak tá musí byť zameraná nie len na duriace psy, ktoré sa môžu pohybovať v blízkosti bežiacej zveri, ale aj na prichádzajúcich honcov a ďalších kolegov strelcov, ktorí majú v blízkosti zaujaté štandy.
Individuálne postupy lovu
Existujú rôzne individuálne metódy lovu diviakov:
- Postriežka: Čakanie na zver pri jej priechodoch, miestach pastvy alebo rujoviskách.
- Posliedka: Pohyb poľovníka v teréne s cieľom spozorovať zver skôr, ako ona spozoruje jeho.
- Vábenie: Napodobňovanie zvukov zveri (párenie, zvuky potravy pre šelmy) pomocou vábničiek alebo rúk.
- Brlohárenie: Vyháňanie zveri (najmä líšok) z brloha pomocou psov.
- Zdochlinisko: Využitie mäsitej návnady na prilákanie mäsožravcov.
Spoločné poľovačky
Spoločné poľovačky na diviaky sú obľúbené pre stretnutia so známymi, výmenu skúseností a príležitosť si zastrieľať.
- Nátlačka: Menší počet poľovníkov zostáva na priechodoch zveri, zatiaľ čo honci prechádzajú cez miesta, kde sa predpokladá výskyt zveri.
- Nadhánka: Štýlový a menej náročný spôsob lovu, vhodný aj pre lov na bažantov.
- Kruhovka: Metóda lovu vlkov, kedy sa obstopuje revír a vlci sa následne obkľúčia.
Technika streľby
Starostlivosť o ulovenú zver
Najdôležitejšie je ulovenú raticovú zver čo najskôr vyvrhnúť, nechať dokonale stiecť s krvi a vychladnúť. V lete ju treba zabaliť do hustej sieťoviny proti muchám a osiam. Musí sa vzdušne zavesiť a čo najskôr schladiť. Divinu je dôležité po ulovení nezmrazovať, lebo by nemohla dostatočne vyzrieť.
Pri vyvrhovaní zveri je potrebné ovládať správnu techniku, mať dostatočnú guráž, ostrý nôž a hygienické rukavice. Začína sa oddelením pohlavných orgánov a otvorením zámku. Rez potom vedieme cez brušnú dutinu, hrudnú kosť až po hrtan.
Pri sťahovaní raticovej zveri sa postupuje opatrne, aby sa neprerezala koža a neponechalo sa na nej veľa mäsa alebo tuku. Postup pri sťahovaní zajacov a malých šeliem: Rez sa vedie od análneho otvoru až po labky panvových končatín a zver sa potom sťahuje do vaku.
Bezpečnosť a hygiena pri love
Poľovník pri ulovení zveri podozrivej z besnoty musí dodržať stanovené zásady pre prácu s infekčným materiálom. Použiť gumené rukavice, dať pozor, aby sa nezamazalo šatstvo krvou, vložiť ulovené zviera do nepremokavého obalu a dať na veterinárne zariadenie.
Pri love diviakov a manipulácii s nimi je dôležité nezabúdať na povinnosti užívateľa poľovného revíru, najmä pri sledovaní a monitorovaní klasického moru ošípaných a trichinelózy. Zasielanie vzoriek na vyšetrenie stále platí a riadi sa podľa nariadení jednotlivých regionálnych veterinárnych a potravinových správ na Slovensku.
Zásady streľby na zver
Prvou povinnosťou poľovníka je, aby sa pred výstrelom dobre presvedčil, či a aký druh zveri má pred sebou. Pri streľbe majme vždy na mysli zásadu: Dobre sa predsvedč, na čo vystrelíš. Strieľajme preto len na vopred zistenú zver.
Pri streľbe na raticovú zver používajme vhodnú oporu s mäkkou podložkou, ktorá je zárukou presnejšieho zásahu. Pri použití opory vylúčime škodlivé vplyvy pohybu hrudníka, ktoré vznikajú dýchaním, činnosťou srdca, nervov, prípadne i nepriaznivými účinkami silnejších vetrov.
Praktickú prípravu na poľovačku drobnej zveri nám poskytuje streľba na asfaltové terče na oblúkovom strelišti a na zajaca v prieseku. Úspešné zásahy pri streľbe za behu predpokladajú cvik a skúsenosť.
Doba lovu vybraných druhov zveri
Doba lovu jednotlivých druhov zveri je presne stanovená a je potrebné ju dodržiavať.
- Vlk: od 1. novembra do 15. januára
- Muflón (bez rozdielu veku a pohlavia): od 1. septembra do 31. decembra, vo zverniciach od 1. augusta do 31. januára
- Daniel: od 1. septembra
Lov diviakov vo všetkých vekových kategóriách bez ohľadu na pohlavie je v súčasnosti povolený po celý rok. Príčinou je snaha o zastavenie, alebo aspoň spomalenie šírenia afrického moru ošípaných, ktorého prenášačom je diviak lesný.