Drevené sudy, prevažne dubové, sa používali od nepamäti na zrenie tých najkvalitnejších vín. Aj vo fádne vyzerajúcom sude môžete nájsť originálnu perspektívu. Na začiatok stačí dostať dobrý nápad a to ostatné príde už samo. Len čo splnia svoju funkciu, môžu prebrať úlohu dizajnových predmetov, ktoré prinesú úžitok nielen do interiéru domu, ale aj do exteriéru záhrady.
V strednej Európe boli najstaršou formou nádob používaných vo vinárstve. Podľa niektorých zdrojov sa používali už okolo roku 400 pred naším letopočtom, v časoch Mezopotámie, keď sa vozilo víno z oblasti dnešného Arménska do Babylonu. Drevené sudy boli počas prepravy oveľa bezpečnejšie ako amfory, ktoré boli príliš krehké.
Vodotesné valcovité nádoby poznali aj Kelti, ktorí v nich vozili okolo roku 290 pred naším letopočtom na sever, už v tom čase veľmi známe sladké vína z oblasti Trácie, dnešného Balkánu. Najväčšieho rozmachu sa dostalo debnárstvu v neskorom stredoveku. Sudy a podobné výrobky z dreva sa postupne stali neodmysliteľnou súčasťou života bežných ľudí a základom debnárskeho remesla.
Na výrobu sudov sa v dávnych dobách používali rôzne druhy dreva. Zväčša také, ktoré boli práve k dispozícii v danej oblasti. Výrobcovia však veľmi rýchlo prišli na to, že medzi drevinami sú veľmi veľké rozdiely. S niektorými druhmi sa pracovalo ľahšie a s inými ťažšie pre ich rôznu pevnosť a krehkosť. Každé drevo malo odlišný vplyv na nápoj uložený v hotovom sude. Najneutrálnejšie a najvhodnejšie sa za uplynulé storočia ukázalo drevo z bieleho duba. Má najjemnejšiu štruktúru, málo aromatických živíc, vysokú pevnosť a stálosť. Využívajú sa aj iné druhy dreva, ale iba v obmedzenom množstve a dominanciu si pevne drží dub. Rozdiely nájdete aj medzi dubmi z rôznych kútov sveta.
Okrem drevených sudov sa čoraz častejšie používajú aj plastové sudy, ktoré sa najčastejšie používajú na zber dažďovej vody. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí ich dokážu využiť celkom inak. Zo starých sudov vytvorili napríklad perfektné atrakcie pre deti, plávajúce móla na perfektnú rybačku, alebo geniálne vychytávky na pestovanie plodín v záhrade.
Inšpiratívne nápady, ako využiť sudy v záhrade
1. Úžasná atrakcia pre deti
Perfektný nápad, ako ich zabaviť cez prázdniny! Atrakcia pre deti z celej ulice!
2. Plávajúce mólo a plávajúce piknikové sedenie
Skvelé nápady do záhrady.
3. Pre domáce zvieratká
Jednoduché dávkovanie kompostu, zálievky aj domáceho hnojiva.
4. Perfektné nápady, ako škaredé sudy zamaskovať:
- Záhradný fúrik ako kvetináč
- Záhradný fúrik ako miesto pre občerstvenie
- Záhradný fúrik ako bylinková záhradka pre deti
- Záhradný fúrik ako chladič nápojov
- Vodopád záhradných fúrikov
- Záhradný fúrik ako čarovná záhradka
- Záhradný fúrik ako pieskovisko
- Bonusový tip: Záhradný fúrik ako kuchynka plná blata
Dosluhuje starý fúrik? Je načase vymeniť ho za nový. No čo s tým starým? Vždy je cesta ako dať starým, či poškodeným veciam druhú šancu. Medzi našu prvú inšpiráciu rozhodne radíme využitie záhradného fúrika ako kvetináč. Stačí si ukotviť fúrik do zeme, na mieste, kde chcete mať dekoráciu vytvorenú. Navŕtajte s vŕtačkou zopár dier do korby fúrika, aby mala kadiaľ stekať prebytočná voda.
Kto by nemal rád pikniky pod holým nebom s čerstvou limonádou v ruke a malým občerstvením. Postupovať pri upevnení fúrika môžeme rovnako ako to bolo v prípade tvorby kvetináča. Pokiaľ ste zruční a máte radi výzvy, môžete prepíliť dosku na polovicu, spojiť ju pántami a pripevniť na dosku rúčku, ktorá vám pomôže otvárať priestor pod doskou.
Aj vaše deti radi objavujú prírodu? Vytvorte im vlastnú bylinkovú záhradku priamo vo fúriku. Stačí ho naplniť vodou, ľadom a vložiť doňho nápoje podľa vášho výberu. Vytvorte si na záhradke dekoráciu, ktorá očarí každého navštevníka. Máte radi rozprávku Alica v krajine zázrakov? Alebo vás skôr láka Pán Prsteňov? Vytvorte si napríklad vlastnú hobitiu noru. Náš posledný tip nepotrebuje naozaj žiadne kroky. Trend, ktorý sa teší obľube v zahraničí, no miesto si môže poľahky nájsť aj u vás v záhrade. Už viete, ako využijete váš starý fúrik? Super. U nás na vás čakajú desiatky nových, kvalitných záhradných fúrikov, ktoré vám budú slúžiť ďalšie roky.
Ako vyrobiť minijazierko zo suda?
Jazierko je hlavne v lete pre mnohých nenahraditeľným prvkom. V malých záhradách pre nedostatok miesta však treba urobiť kompromis. Vhodným riešením sú minijazierka z drevených sudov, ktoré majú tú výhodu, že ich môžete podľa potreby premiestniť. Nezabúdajte však na ich hmotnosť v naplnenom stave, preto si ich umiestnenie naplánujte dopredu. Na zimu ich treba úplne vyprázdniť a vodné rastliny v nádobách umiestniť do bezmrazej miestnosti.
Krok za krokom:
- Drevený sud umiestnite na požadované miesto a očistite ho cirokovou kefou.
- Mal by mať hĺbku aspoň 30 cm.
- Naplňte ho do jednej tretiny odstátou vodou.
- Na dno nádoby naukladajte kamene. Vytvoríte tak vhodné schodíky pre rastliny.
- Na kamene ukladajte rovné čisté tehly do rôznej výšky, podľa ponoru rastlín.
- Pre každý stupeň vyberte vhodné vodné rastliny.
- Zasaďte ich do plastových košov.
- Vysadené koše potom umiestnite na príslušné schodíky v minijazierku.
Malé vodné prvky či napájadlá pre vtáky sú v horúcich dňoch skutočne na nezaplatenie. Pritom vám postačia staré drevené sudy, plechová vaňa, či plastové pieskovisko. Netrápte sa drahými a zložitými filtráciami. Ak sa voda pokazí, jednoducho ju vymeňte. Každopádne, i malý jednoduchý motorček premení nádobku na príjemnú fontánu, vodu okysličí a čiastočne vyčistí. Vytvorte si v záhrade či na terase drobný vodný prvok. Ochladí vzduch a spríjemní vám posedenie vonku.
My sme použili drevené sudy, pričom v jednom je voda a vo zvyšných dvoch trvalkovo letničková výsadba.
Ďalšie kreatívne nápady
Staré plastové črepníky a sudy dôkladne vyumýval a pomocou niekoľkých drevených paliet ich premenil na pekné drevené kvetináče do záhrady. Ak by ste chceli niečo podobné vyskúšať aj vy, neváhajte sa inšpirovať týmto skvelým nápadom.
Veľa ľudí chodí na prechádzky k rieke, jazeru či potôčiku, ale väčšina si nevšíma poklady, ktoré sa skrývajú na brehu. Každý vidí len staré drevo, alebo konáre povaľujúce sa len tak hala-bala, krížom krážom, bez ladu a skladu. Stačí zapojiť kúsok fantázie, a môžete mať doma originálne, vlastnoručne vyrobené dekorácie. Úplne jednoducho si vyrobíte aj lampu na terasu. Ja som použila jeden konár, starý súdok na kapustu a kamienky. Ak máte doma pár mušličiek z dovolenky, dajú sa spolu s naplaveným drevom využiť na výrobu takejto letnej dekorácie, ktorá vnesie trošku prímorskej atmosféry do vašich domovov. Možností ako využiť naplavené drevo je naozaj veľmi veľa.
Tipy na úpravu naplaveného dreva:
- Keď prídete s drevom domov nechajte ho ešte pár dní na slniečku, aby poriadne preschlo. Poprípade ho dajte do rúry, pokiaľ sa tam zmestí, na pár hodín, na max 90 stupňov.
- Ak nemáte radi miniatúrne potvorky, ktoré v dreve žijú, treba natrieť impregnáciou proti škodcom, alebo ponoriť na noc do vody so savom.
- Ak nie je farba podľa vašich predstáv, môže sa pretrieť kriedovými farbami.
Drevený sud z jedľového dreva sa ideálne hodí na nakladanie kapusty a uhoriek. Prírodné drevo bez povrchovej úpravy zaisťuje dlhú životnosť a odolnosť. Drevo prirodzene reguluje vlhkosť, čo zaručuje optimálne prostredie pre zrenie kapusty. Vďaka veku je obsah suda chránený pred prachom, hmyzom a slnečným žiarením. Sud možno využiť aj ako dekoráciu, vedro alebo kvetináč.
Prečo je kapusta taká zdravá? Okrem toho, že je veľmi chutná, či už surová, alebo kyslá, obsahuje veľa vitamínov, najmä C, A, E, skupiny B, minerálne látky - draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok, železo, ale aj bielkoviny a cukry. Podstatný je obsah vlákniny, ktorá pomáha nášmu telu zbaviť sa škodlivých látok.
Kapusta hlávková je dvojročná zelenina. V prvom roku tvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúcu koreňovú sústavu a nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom, ktorú nazývame hlúb. Listy sú čiastočne dužinaté, uložené husto na seba a ukrývajú vegetačný vrchol. Tvoria pevnú hlávku. V druhom roku hlávka kapusty pukne a z rastového vrcholu vyrastie kvetná stonka vysoká 1 m i viac. Plodom je zobáčikovitá šešuľa, dlhá cca 10 cm, v nej sú ukryté guľovité, tmavohnedé až sivočierne semená. Môžeme sa rozhodnúť pre druh kapusta biela (Brassica oleracea varieta capitata forma alba) alebo kapusta červená (Brassica oleracea varieta capitata forma rubra). Od bielej sa líši tým, že má červené až modrasté oinovatené listy a tvorí menšie hlávky.
Hlávka kapusty máva rôzny tvar. Býva plochá, plocho-guľovitá, podlhovastá až zahrotená. Samotné listy sú stopkaté s tuhou čepeľou, mierne zvlnené, svetlozelené, na povrchu hladké. Hustota uloženia listov je dôležitým ukazovateľom kvality hlávok. Čím sú uložené tesnejšie na sebe, tým je hlávka kompaktnejšia, ťažšia, a teda kvalitnejšia. Vonkajšie obalové listy sú voľné, majú ochrannú funkciu.
Kapusta hlávková je zelenina bežne pestovaná na veľkých plochách aj v drsnejších klimatických podmienkach. Vyžaduje otvorené vzdušné polohy, kde natoľko netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, bohaté na humus a živiny, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. Kapusta má síce veľké nároky na vlahu a vzdušnú vlhkosť, ale na zamokrených stanovištiach trpí nádorovitosťou. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Na teplotu nie je príliš náročná. Pri klíčení je optimum +15 až +18 °C, v noci minimálne +8 až +10 °C. Oba druhy kapusty pestujeme v I. trati. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, šalátová a koreňová zelenina, nevhodné sú všetky hlúboviny.
Na jeseň záhon zrýľujeme a zapracujeme maštaľný hnoj alebo aspoň kompost v dávke asi 6 až 10 kg na 1 m2. Pôdu necháme v hrubej brázde. Na jar záhon urovnáme, vyznačíme miesta na výsev alebo výsadbu. Aplikujeme priemyselné hnojivo s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. Priesady skorých odrôd predpestujeme v debničkách a pareniskách. Vysievame obvykle vo februári, začiatkom marca. Neskoré odrody vysievame v apríli, máji na záhony vo voľnej pôde. Priesady vysádzame mladé, neprerastené, so 4 - 5 pravými lístkami.
Výsev z priamej sejby je výhodnejší, lebo rastliny sa lepšie prispôsobia aj nepriaznivejším podmienkam a následne sú menej náročné na vodu a živiny v porovnaní s pestovaním z priesad. Vegetačné obdobie sa skráti cca o 4 týždne, rastliny majú mohutnejší koreňový systém, netrpia tak suchom. Vysievame od druhej polovice marca až do konca apríla, a to buď v riadku nahusto s následným jednotením, alebo zvolíme presný výsev.
Počas vegetácie podľa potreby a možností zavlažujeme. Často kypríme pôdu, čím narúšame pôdny prísušok a zabraňujeme neužitočnému vyparovaniu vody z pôdy. Burinu likvidujeme až do zapojenia porastu. Prvé prihnojenie hnojivom s obsahom NPK urobíme, keď rastliny majú 5 - 8 listov, čo je asi 2 - 3 týždne po výsadbe, ďalšie na začiatku tvorby hlávok a tretie, keď listy zakryjú pôdu.
Závisí od skorosti odrody a spôsobu využitia. Skoré ani poloskoré odrody bielej kapusty nie sú vhodné na skladovanie ani na prípravu klasickej kvasenej kapusty. Zberáme ich postupne prebierkou začiatkom leta, v júni, keď majú hlávky 3 krycie listy a ich hmotnosť je okolo 400 - 500 g. Poloskoré odrody zberáme v júli až auguste, ich hmotnosť býva 1 200 g. Neskoré odrody bielej kapusty sú najlepšie na rezanie a následné kvasenie aj na dlhodobé skladovanie. Hmotnosť hlávok býva viac ako 1 500 g. Hlávka musí byť pevná, uzavretá. Pri zbere hlávku stlačíme prstami, aby sme zistili, či je vo vnútri dostatočne pevná. Hlávky odrežeme, očistíme od obalových listov a snažíme sa ich čo najskôr spracovať. Optimálna teplota na skladovanie je pri -0,5 až +1°C, pri vzdušnej vlhkosti až 80 - 90 %.
Tradičná kyslá kapusta je ľahko dostupným a lacným zdrojom vitamínu C po celý rok, ale najmä v zimných a jarných mesiacoch. Po mliečnom kvasení sa v nej zachováva približne polovica vitamínu C. Navyše, šťava z kvasenej, ale i surovej kapusty svojimi antibiotickými účinkami priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru.
Na ručné krájanie kapusty existujú špeciálne strúhadlá. Nakrájanú kapustu si ale možno kúpiť už hotovú. Tzv. rezanka má byť jemná s hrúbkou rezancov 1,2 až 2,0 mm. Čím sú tenšie, tým rýchlejšie kapusta vykvasí a je lahodnejšia. Klasické kameninové sudy s vrchnákom vhodné na kvasenie kapusty sú v ponuke v objeme 5 až 40 l. Súčasťou je ťažidlo na kapustu. Pri nakladaní do suda je najlepšie utláčať nakrájanú (nastrúhanú) kapustu klasickým šliapaním. Samozrejme, na tento účel použijeme nové gumové potravinárske čižmy. Alternatívou je tlačenie dlaňami a päsťami.
Pred samotnou kuchynskou prípravou kyslú kapustu ochutnáme. Ak je príliš slaná či kyslá, zlejeme z nej kapustovú šťavu do pohára. Jednu až dve hrste surovej kapusty odložíme do misky a do jedla pridáme pre intenzívnejšiu chuť pred dokončením. Zliatu kapustovú šťavu môžeme podľa chuti použiť na doliatie vyparenej vody pri príprave polievky. Kto má odvahu, alebo ako hovoria v Stupave: „Gdo, sce rýchle nohy mat“, môže ju aj vypiť. Má totiž preháňavé účinky.
