Mlieko nás sprevádza už od kolísky. Materské je našou prvou potravou. Človek je jediným cicavcom, ktorý aj v dospelosti konzumuje mlieko iných cicavcov. Predstavuje pre neho veľmi cenné zložky stravy.
História a význam Dňa mlieka
Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje vždy tretí májový utorok. Tento sviatok sa oslavuje od roku 1957 pod záštitou Medzinázinárodnej mliekarskej federácie.
V roku 2001 sa Svetový deň mlieka 1. júna slávil prvýkrát. Odvtedy sa počet krajín, zúčastňujúcich sa na oslavách tohto dňa, zvyšuje. Svetový deň mlieka v termíne 1. júna koná na návrh Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Dátum 1. júna FAO vybrala preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta.
Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň.
25. september patril Svetovému dňu mlieka v školách. Je to medzinárodná udalosť, ktorá je od roku 2000 každoročne podporovaná a propagovaná Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo. Podstatou tohto dňa je zvýšiť povedomie detí v školách o význame pitia mlieka a upozorniť ich na jeho benefity pre zdravý rast a vývoj v období detstva a dospievania.

Mlieko ako takmer ideálna potravina
Mlieko je takmer ideálnou potravinou, k ideálu mu chýba to, že neobsahuje vlákninu. Z dietetického hľadiska patrí medzi najúplnejšie potraviny, lebo obsahuje všetky potrebné výživné látky pre náš organizmus. Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám.
Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor.
Bezpochyby sú to bielkoviny. Mlieko obsahuje až 18 z 22 známych esenciálnych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Esenciálne aminokyseliny sú také, ktoré si organizmus človeka nevie vyrobiť sám a je odkázaný na ich príjem v potrave.
Mlieko a mliečne výrobky patria medzi najdôležitejšie a nenahraditeľné zložky plnohodnotnej ľudskej stravy. Obsahujú veľa vitamínov, vzácne mliečne bielkoviny... Mlieko je akýmsi tekutým vápnikom v pohári.

Výroba a spracovanie mlieka
Pri šetrnej pasterizácii dochádza k minimálnemu znehodnoteniu nielen bielkovín, ale aj vitamínov, ktoré sú súčasťou surového mlieka. Preto mlieko z veľkochovov pasterizujeme, aby sme zagarantovali jeho zdravotnú nezávadnosť.
Počas Svetového dňa mlieka výrobcovia a spracovatelia mlieka organizujú pre širšiu verejnosť podujatia, na ktorých ju oboznamujú s celým procesom výroby, spracovania mlieka a mliečnych výrobkov.
How Milk is Made
Rozdiely v konzumácii mlieka a intolerancia laktózy
Je malé percento ľudí, ktorí majú problém s mliečnym cukrom - laktózou, ich organizmus ju nevie stráviť a po konzumácii mlieka môžu mať hnačky, kŕče v bruchu a iné tráviace ťažkosti. Ale takých ľudí je naozaj málo. Môžu konzumovať upravené, bezlaktózové mlieka alebo kyslomliečne výrobky. V bezlaktózových produktoch je laktóza zredukovaná vplyvom enzýmu laktáza.
Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru.
Obyvatelia Ázie a Afriky nemajú schopnosť vstrebávať mliečny cukor (majú zdravotné problémy pri konzumácii mlieka) a preto musia bielkoviny dopĺňať z iných zdrojov.
Druhy mlieka a odporúčania
Pre dospelý organizmus úplne postačuje polotučné mlieko, my ponúkame polotučné mlieko s obsahom 1,5% mliečneho tuku, aj plnotučné s obsahom 3,5%. Keďže materské mlieko človeka má vyšší obsah tuku, deťom odporúčame piť plnotučné. Čerstvé kravské mlieko má obsah tuku v rozmedzí 3,6 až 4 percenta tuku. Niektoré naše kyslomliečne výrobky majú obsah tuku až do 9 percent.
V našom prostredí konzumujeme kravské, ovčie a kozie mlieko a výrobky z nich. Ale sú krajiny, v ktorých sa pije ťavie, byvolie, kobylie a v malom množstve aj iné mlieka. Svetovo najrozšírenejšie je však kravské mlieko a výrobky z neho.
Spotreba mlieka na Slovensku
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kilogramov na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Zvýšená spotreba sa netýka mlieka samotného - toho v porovnaní s odporúčaniami pijeme menej. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.
Zatiaľ, čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov u nás pomaly rastie, naša sebestačnosť v produkcii najmä surového kravského mlieka sa znižuje. Príčinou je úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení. Len pri cielenej podpore si Slovensko môže naďalej udržať produkciu domácich mliečnych výrobkov a domáceho mlieka.

| Produkt | Spotreba |
|---|---|
| Odporúčanie WHO | 220 |
| Celková spotreba na Slovensku | 173.6 |
| Syr a tvaroh (nárast od 2009) | +4 |
| Kyslomliečne produkty (nárast) | +5 |