Slovenská herečka Ida Rapaičová, legenda na hereckej scéne, oslávila 75. narodeniny. Avšak sama sa nad vekom podľa vlastných slov nezamýšľa. Ako hovorí, je jej vlastne jedno, koľko má rokov. „Na jubileum nemyslím, žijem svoj život, ako vládzem, naplno, aj vďaka mojim deťom, ktoré stoja stále pri mne. Oni mi nedovolia zaspať na vavrínoch, nutkajú ma, aby som bola stále aktívna a činná, a to je dobre. Robím teda, čo môžem a na vek sa nepozerám.
Staré herečky sa často zvyknú utiahnuť do ústrania, no v divadle i vo filme ich, naopak, podľa Rapaičovej stále treba. „Je škoda, že veľa starých herečiek odchádza do ústrania. A herectvo je aj o istej exhibícii a veľa herečiek svoj vek skrýva. Nevyčítam im to, rešpektujem, lebo každý sme nejaký, ale mne nikdy nenapadlo ani hrať sa na mladšiu ani vyzerať lepšie, ako vyzerám. Beriem svoj vek ako súčasť svojho života a myslím si, že aj v tomto veku herectvo má svoj význam. Veď aj starý človek je človek a aj o ňom sú divadelné hry. A dobré hry! Ako hovorila pani Prechovská ‚Iduška, každá vráska je svedectvo o živote a prehlbuje tvoj herecký charakter, tak sa im nebráň a nežehli si ich, lebo nebudeš sama sebou...‘ To som si zapamätala, a je to pravda, lebo raz sa to vypomstí.
„Nebohý Dibarbora mi vždy hovoril, že herec môže hrať až do smrti a najkrajšou smrťou pre herca je zomrieť na javisku... Jemu sa to žiaľ nepodarilo, zomrel za iných okolností, ale mal pravdu. Lebo zmyslom hereckého života naozaj je hrať až do konca... A ja zatiaľ mám to šťastie,“ poznamenala Rapaičová.
„Priznávam, že niekedy je toho dosť a občas prídu dni, keď si hovorím, že už to ani robiť nemusím, však už mám na to vek a chce sa mi len sedieť doma a ticho si vyšívať a čítať a mať pokoj. A vtedy nastúpia moje deti a hovoria ‚Mami, musíš! Kým vládzeš musíš! S tvojou pamäťou? Utekaj, ešte musíš robiť!‘ Ženú ma a prehovárajú, takže aj vďaka nim som ešte aktívna. Sú na mňa veľmi prísne. Niekedy mám pocit, že oni vychovávajú mňa, nie ja ich.
Herecká kariéra a všestrannosť
Známa herečka si od roku 1967 dodnes zahrala na doskách svojho domovského Divadla Nová scéna v desiatkach inscenácií, v ktorých stvárnila predovšetkým moderné intelektuálne ženy, ale aj charakterové a humorno-ironicky ladené postavy. V roku 2017 sa na Scéne predstavila v hre Najstaršie remeslo a v súčasnosti ju môžu jej priaznivci vidieť i v dráme Zlomatka, ktorú zas vyše roka uvádzajú v Divadle Arteatro.
Okrem divadelných dosák Rapaičová účinkovala aj v televíznych inscenáciách a uplatnila sa tiež v rozhlasových hrách a v dabingu. Už v roku 1965 sa objavila v televíznom filme Kubo a mnohým divákom a diváčkam zostala v pamäti i vďaka role v slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975) v hlavnej úlohe s hercom Jozefom Kronerom.
Jej výrazný hlas si nemohli nevšimnúť rozhlasoví tvorcovia a jej silný hlasový register zakomponovali do množstva rozhlasových hier. Práve za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča a Krištáľovú ružu, ale aj ďalšie pocty. Jej hlas bol známy aj z pôrodníc, kde sa prihovárala mamičkám.
Ida Rapaičová sa narodila 22. augusta 1943 v Bratislave. V roku 1963 absolvovala štúdium klavírnej hry na konzervatóriu v Bratislave a v roku 1967 štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1967 pôsobila ako členka činohry Novej scény v Bratislave. Populárny bol detský televízny seriál Leto s Katkou z roku 1975. Pre Rapaičovú bol dlhé roky typický krátky zostrih vlasov. V minulosti sa však pred kamerami objavila aj ako dlhovlasá.
Politická angažovanosť a návrat k herectvu
Istý čas pôsobila Rapaičová aj v politike. Po ukončení politickej kariéry sa v roku 1998 vrátila k herectvu. Zahrala si v seriáloch Odsúdené, Aféry a Ochrancovia.
Po 35 rokoch pôsobenia na scéne bola z divadla prepustená. „Mnohým sa asi nepáčilo, že som vstúpila do politiky. Zrejme som podľa nich nestála na správnej strane. V divadle sú ľudia dosť senzitívni a dali mi to riadne pocítiť. Celkovo však o divadle a hercoch hovorí nie príliš pozitívne. „V divadle som nikdy neverila na skutočné priateľstvo a nemala som tam kamarátov,” uviedla. Dokonca aj muža si hľadala mimo svojich kruhov - vydala sa za lekára. „Nikdy som nechcela divadelníka. Sú to nestále povahy a aj to povolanie nesie v sebe vnútornú rozporuplnosť.
Herečka sa výrazne zasadzovala za práva žien. Ako mnohí jej hereckí kolegovia, aj ona sa angažovala v politike v dobrej viere, že sa jej podarí presadiť ušľachtilé ciele. V rokoch 1994 až 1998 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a pracovala aj ako členka Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Nepoadrilo sa jej však naplniť, čo si predsavzala, a tak z politiky v roku 1998 odišla. Vrátila sa k svojmu pôvodnému hereckému povolaniu.
Postoj k herectvu a súčasnej tvorbe
„Moja generácia bola zvyknutá na väčšiu profesionalitu," vyjadrila sa v rozhovore pre Topky pri príležitosti svojho okrúhleho jubilea. „Ak sa dalo, roly som si vyberala, najmä dramatické, pretože nie som človek, ktorý hrá úlohy štekliace bránicu za každú cenu. Ani improvizátor nie som. Vychovali ma také osobnosti, ako bol Lacko Chudík alebo Vilo Záborský. Mnohí ľudia často spomínajú na pondelkové televízne inscenácie. Keď sa na ne spätne pozerám, uznávam, že to bol kus poctivej roboty, a môžem zodpovedne vyhlásiť, že sa za ne nehanbím. Na dnešnej tvorbe ma veľmi mrzí kvalita. Akoby ľudia zabudli, že okrem bránice majú aj srdce, dušu a rozum. Každý sa chce iba zasmiať a na druhý deň ani nevie, že niečo videl. Nás na vysokú školu vyberali s omnoho väčšími nárokmi. Vilo Záborský by napríklad nikdy neprijal niekoho bez poriadneho hlasu a dnes mnohí herci ani hovoriť nevedia.
Ida Rapaičová už dávnejšie dosiahla dôchodkový vek, ale ak ju osloví niektorý z režisérov alebo kolegov, ponuku neodmietne. Ako pred pár rokmi, keď sa zotavovala po operácii bedrového kĺbu, ale žiadosť režiséra Petra Hofericu prijala. Dobrý herec je dobrým hercom v každej situácii - vždy má čo povedať a odovzdať.
Patriotizmus a nádej pre Slovensko
Dnes si so svojimi životnými skúsenosťami sympatická Bratislavčanka želá už len jedno. „Ja som bola vždy patriot, kvôli tomu som išla aj do politiky, a nikdy som nemyslela na seba, ani teraz nie... Strašne si želám, aby toto naše Slovensko malo zmysel. Šíri sa totiž myšlienka, že nebolo vôbec dobré, že sme sa osamostatnili... Roky nám dokonca tvrdili, že slovenčina je len nárečie. Pritom je to presne naopak, lebo slovenčina je ústredný jazyk všetkých slovanských jazykov. Nebudeme to mať ľahké, no to sme nemali nikdy a ja skrátka v tento národ verím. Možno som smiešna a naivná, ale tak som bola vychovaná,“ uzavrela herečka, ktorej v januári 2013 udelil prezident SR Ivan Gašparovič Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.