Kukurica siata (Zea mays L.) je jednoročná tráva, ktorá dorastá do výšky 150 až 250 cm. So svojimi plnými, hladkými steblami patrí medzi najpestovanejšie rastliny na svete, a to vďaka jej všestrannému využitiu. Kukurica na zrno aj kukurica na siláž majú uplatnenie nielen v poľnohospodárstve, ale stali sa aj významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia. Táto rastlina je pôvodom z Ameriky a jej európska história je pomerne krátka, začala sa až v novoveku.
Pôvod a História Kukurice
Kukurica je prastará kultúrna plodina, pôvodom z Ameriky, ktorá sa podľa archeologických nálezov pestovala v 5. - 6. tisícročí pred n. l. Kukurica je rastlina Nového sveta. Jej európska a mimoeurópska história je veľmi krátka. Začala až v ére novoveku. Indiáni oboch Amerík poznali kukuricu veľmi dávno. Zdá sa, že prví, ktorí si ju všimli, boli Indiáni z územia dnešného Peru. Z juhoamerického vývojového centra pochádzajú tzv. mäkké kukurice, ktoré sú dnes všeobecne považované za staršie, pôvodnejšie, zatiaľ čo tvrdé kukurice zo stredoamerického centra, prevažne z Mexika, sa zdajú byť mladšie, odvodené. Kukurica zohrala rozhodujúcu rolu v živote mnohých amerických indiánskych kmeňov, pretože bola ich hlavnou potravinou. V Európe ju od Španielov prevzali, už ako úžitkovú rastlinu, Francúzi a Taliani: z Talianska sa cez Čiernomorie dostala do Ruska, Portugalci ju na svojich výpravách zaviezli do Afriky a juhozápadnej Ázie.
Kukurica je veľmi stará rastlina. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Záhadu ešte umocňuje fakt, že dávni obyvatelia Ameriky nemali na domestikáciu kukurice príliš veľa času. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. S niektorými druhmi teosintu sa môže kukurica krížiť, kríženci majú väčšinou zníženú životaschopnosť. Napriek tomu sa predpokladá, že v Strednej Amerike dochádza k prenosu génov medzi populáciami teosintu a kukurice.
Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Na naše územie sa kukurica dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo „Turkyňa“. Naše národy údajne zoznámili s kukuricou Rómovia (cigáni), ktorí ju na južné Slovensko a Moravu priniesli zrejme z Turecka a Rumunska v 17. storočí, preto sa jej tiež hovorilo turecká pšenica alebo turecké žito, z čoho zostalo krajové označenie ,,turkyňa\". Proti tejto špekulácii stojí údaj v Mattioliho herbári z roku 1596, kde sa píše, že ,,Táto pšenica alebo žito, ktoré tureckým nazývame, má indiánske korene. Lebo v Západnej Indii a nie v tureckej zemi rastie...". Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, o niečo neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia prišlo k väčšiemu rozširovaniu pestovania kukurice na Slovensku. Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia.
Botanická Charakteristika a Typy Kukurice
Kukurica je jednoročná rastlina. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metrov, u nás až 3 m. Má plné steblo. Vyrastajú z neho dlhé listy striedavo, v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 - 12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom. Kukurica je rastlina jednodomá a jednopohlavná. Samičie súkvetie sa nachádza v pazuche listu a je chránené viacerými obalovými lístkami. Samčie súkvetie (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Plod je nahá obilka. Obilky sa skladajú z klíčka a zvyšku endospermu.
Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý, pretože nemajú dôvod navštevovať takisto samičie kvety. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Semená nie sú jednotlivo chránené, celý klas je obalený pretvorenými listami. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. U mnohých moderných odrôd však dozrievajú obe kvetenstvá v rovnakú dobu. V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením, 5% samoopelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci poľnohospodára. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne. Je síce teoreticky možné rozmnožovať kukuricu pomocou sterilných techník z tkaninových kultúr, ale je to, na rozdiel od niektorých iných kultúrnych plodín, veľmi obtiažne a nespoľahlivé.
Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára. Nie je ani príliš náročná na vodu. Kukurica je modelová rastlina v genetike. Vo veľkej miere sa u nej využíva heteróza (zvýšenie kvality hybridov oproti pôvodným formám) - hybridy F1 generácie vytvorené krížením inbredných línií sú oproti odrodám úrodnejšie až o 30%.
Na základe charakteristiky zrna sa rozlišuje päť rôznych typov (konvariet) kukurice:
- Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodná domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne. Táto kukurica tvorí cca 1% pestovanej rozlohy.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná Pop kukurici ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky. Tvorí asi 14% rozlohy.
- Škrobnatá (blando) - kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu. Tvorí asi 12% rozlohy.
- Konský zub (dentado) - jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, to preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.
- Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu. Predstavuje síce zanedbateľnú časť produkcie čo sa týka rozlohy, ale zato sa predáva za veľmi vysokú cenu ako zelenina na vyspelých trhoch. Pri pestovaní na zrno sa necháva kukurica dôkladne vyschnúť na poli a zbiera sa až neskôr na jeseň, často aj na jar ďalšieho roku.
V našich podmienkach sa kukurica pestuje prevažne na siláž, v tomto prípade sa zbiera zelená ešte pred dozretím klasov.
Výživa a Zdravotné Prínosy Kukurice
Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71% škrobu, 3% cukru, 12% bielkovín a 1,7% vlákniny. Na konzum sa používa aj kukurica cukrová, ktorá sa zberá v mliečnej zrelosti a konzumuje sa buď v čerstvom, alebo mrazenom stave. V značnej miere sa používa aj kukurica pukancová, z ktorej pražením zŕn vznikajú pukance (pop-corn).
Kukurica obsahuje: škrob, bielkoviny, tuky, celulózu, vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, B9, C, provitamín A (karotén) a vitamín E. Z minerálnych látok v nej prevláda fosfor, draslík, vápnik a horčík, ktorý pomáha znižovať stres. Zo stopových prvkov stojí za povšimnutie mangán, meď, nikel, molybdén, jód, selén a nechýba ani železo a zinok. Vitamín B1 je využívaný mozgom na produkciu acetylcholínu. Ten je spolu s ďalšími látkami zodpovedný za uchovanie dobrej pamäte aj koncentrácie, pomáha rozvíjať fantáziu a kreativitu.
Pravidelnou konzumáciou kukurice v akejkoľvek forme sa posilňuje obranyschopnosť ľudského organizmu. Jej liečebný účinok sa vysvetľuje hlavne vysokým obsahom selénu a vlákniny. V liečebnej výžive sa uplatňuje hlavne v prevencii nádorových ochorení. Pukavá kukurica - popcorn normalizuje činnosť celého tráviaceho traktu a očisťuje jeho sliznice. Tým odstraňuje mnoho zdravotných problémov nejasného pôvodu, napríklad návykové zápchy, ekzémy, kĺbové potiaže a pod. Je taktiež najlacnejšou a biologicky plnohodnotnou súčasťou redukčných diét.
Kukurica má významné miesto aj v diétnej strave. Keď chcete schudnúť tak určite zapojte kukuricu do Vášho jedálnička. Kukurica upravuje trávenie a zároveň zlepšuje pravidelnú stolicu. Kukurica je vhodná i pri chudnutí. Zabezpečuje pocit nasýtenia, vyrovnáva a dodáva hladinu cukru do krvi. Dopĺňa životne dôležité živiny do tela. A zabezpečuje správne odvodnenie a vyprázdňovanie čo je pri chudnutí veľmi dôležitá vec. Zjedzte jednu kukuricu denne a tak si môžete urýchliť svoje chudnutie.
Veľmi cenný vo výžive ľudí je olej získaný z klíčkov kukurice, ktorý obsahuje viac ako 50% kyseliny linolovej.
Kukurica v Potravinárskom a Priemyselnom Sektore
Z celkovej svetovej produkcie kukurice zhruba 70% sa využíva na kŕmenie, 20% na ľudský konzum, 5% na priemyselné spracovanie a 5% na osivo. Na potravinárske účely sa najčastejšie používa kukuričná múka a krupica. Značné množstvo sa spracúva na kukuričný škrob, alkohol, pivo a iné produkty.
V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioetanolu. Kukurica sa spracúva najmä v škrobárenskom, tukovom, liehovarskom, chemickom a mlynárenskom priemysle a používa sa aj na výrobu liečiv - antibiotík.
Pri kukurici pestovanej na zrno je dôležitou charakteristikou zloženie endospermu. Priemyselne sa kukurica využíva pri výrobe škrobu, liehu, škrobového cukru, dextrínu a stolného oleja z klíčkov. V priemysle sa zo zŕn vyrába škrob, dextrín, cukor, sirup, lieh, olej, kukuričný lepok, acetón, papier, celulóza, linoleá, izolačné dosky, dextróza a furfol. Na Slovensku sa z kukuričného šúpolia vyrábajú charakteristické bábiky.
Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny. Uvažuje sa aj o použití kukurice pre výrobu bio-degradovateľných plastov a proteínov pre medicínske účely.
V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.
Pestovanie Kukurice na Slovensku
Na Slovensku sú najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu, nakoľko sú tu vhodné klimatické podmienky. V minulosti bolo obilie predplodinou kukurice. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom v tejto oblasti bol už spomínaný maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou. Príprava pôdy na pestovanie kukurice spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala /nahrubo/, na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo /okopávalo sa, „kopčilo“/. Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ /40 cm v riadku aj od seba/. Každý sedliak osial kukuricou cca 20-30% pôdy, ktorú obrábal. Do kukurice sa siali aj iné plodiny, napr. Po vysiatí sa pôda ešte občas valcovala, no nebolo to striktne dodržiavaným pravidlom. Ohŕňanie sa väčšinou vykonávalo /cca 70cm/.
V osevnom postupe sú pšenica letná forma ozimná, kukurica siata na zrno, jačmeň siaty jarný, sója fazuľová. Pri kukurici siatej na zrno sme v priemere rokov dosiahli najvyššiu úrodu zrna pri konvenčnej technológii, o niečo nižšiu v minimalizačnej a o viac ako 11% nižšiu v bezorbovej a s nastielacej technológii. Pri kukurici na zrno býva najvýraznejší rozdiel medzi technológiami v suchých rokoch. Aj keď z celkového pohľadu nemožno jednoznačne odporúčať žiadnu z hodnotených technológii, opodstatnenie v poľnohospodárskej praxi majú všetky technológie. Úroda je len jedným z hodnotiacich ukazovateľov a aj pri tej pozorujeme náznak približovania sa úrod pri redukovaných a pôdoochranných technológiách k úrodám dosahovaným pri pestovaní plodín konvenčnou technológiou.
Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá.
Kukurica cukrová je nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám. Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy.
Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Na výber máte dve možnosti: buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia.
Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C.
Súčasné Výzvy v Pestovaní Kukurice na Slovensku
Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice. V centre pozornosti bola problematika pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoj cien kukurice na trhu a spracovanie kukurice.
„V kukurici sme na Slovensku medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenali výrazný pokles pestovateľskej plochy a to až o 64 717 hektárov,“ skonštatoval S. Moravčík. Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú ako na hojdačke. Konkrétne v roku 2021 bola kukurica na zrno pestovaná na 203 085 hektároch, priemerná hektárová úroda dosiahla 7,86 tony, celkovo bolo vyprodukovaných 1 600 000 ton zrna kukurice.
V roku 2023 bola kukurica na zrno zberaná v:
- Bratislavskom kraji z plochy 11 246 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 6,25 tony.
- Trnavskom kraji z 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony.
- Trenčianskom kraji z 4 489 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 7,51 tony.
- Nitrianskom kraji z 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony.
- Žilinskom kraji z 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár.
- Banskobystrickom kraji z 5 156 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 8,24 tony.
- Prešovskom kraji z 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony.
Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton), Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji - vo všetkých jeho okresoch bola dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton.
Kukurica na siláž sa v roku 2023 celkovo pestovala na 63 200 hektároch, celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, pri priemernej hektárovej úrode 31,45 tony.
Jej pestovanie čelí veľkým výzvam - od vývoja cien na svetových trhoch, cez problémy našich poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou vlastného podnikania, po vplyvy klimatickej krízy, ktorá aj tento rok priniesla viacero prekvapení. „Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, to je o 60 tisíc hektárov menej, ako v roku 2021. „Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť. Posledné ročníky býval odsušok na úrovni 4-5 percent, ale bežne sa odsúšalo aj 10 percent. K ďalším problémom, ktoré pestovateľov v tomto smere demotivovali, bolo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022 Peňazí sa dočkali len producenti kukurice, ktorí mali zároveň živočíšnu výrobu.
„Aj nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu. Z rastlinnej výroby azda najviac. Pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe. To boli pre kukuricu najväčšie rany. Istotne aj pre iné plodiny, ale považujeme to za negatívny faktor vo vzťahu k osiatym hektárom.
V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. „Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton. Avšak pri horúčavách, ktoré sme tu mali, nebude 6,9 tony zlý výsledok. Keby nebolo v júni napršalo 100 mm, úroda kukurice by nebola, možno tak 3-4 tony z hektára.
Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. Júl bol pre opelenie a optimálny vývoj zrnovej kukurice kľúčový, no práve v tomto období napršalo slabých sedem milimetrov zrážok. V júli boli výrazné horúčavy. Peľ uschýnal, podmienky na opeľovanie boli výrazne sťažené. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody.
Kukurica sa v tomto roku pestuje na Slovensku na výmere obdobnej ako vlani, teda na ploche asi 140 000 hektárov (ha). Od extrémne suchého roku 2022 ide o pokles o 60 000 ha. Dôvodom je nevyspytateľné počasie a zvýšené náklady na sušenie v mokrom roku. Pritom celá južná časť Slovenska až po Košice či Trebišov má ideálne podmienky na pestovanie tejto plodiny.
V suchých podmienkach výrazne trpí okrem kukurice aj slnečnica a sója. Porasty cukrovej repy potrebujú vodu priebežne, nie nárazovo. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy už niektoré porasty repy Slovenska zhadzujú spodné listy.
Geneticky Modifikovaná Kukurica
Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov medzi ktorých patrí britský kráľ Charles III, environmentálne organizácie ako napríklad Greenpeace a niektoré združenia bio-poľnohospodárov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku.
V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najskôr aktivovaný tráviacími enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia. Tento proteín je neškodný pre iné druhy hmyzu, zvieratá či vtáky a vďaka tomu, že sa v tráviacom trakte človeka veľmi rýchle rozkladá, nehrozí ani riziko alergických reakcií.
Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Najmä v Mexiku má táto obava racionálny základ. Je potrebné chrániť bohatstvo lokálnych stredoamerických odrôd kukurice, pretože predstavujú zdroj biodiverzity pre ďalšie jej šľachtenie. Preto by sa malo zabrániť ich kríženiu s modernými odrodami (nezávisle od toho či ide o GM-odrody). Preto je v Mexiku pestovanie akejkoľvek GM kukurice zakázané.
Oproti tomu zástancovia použitia transgénnych odrôd tvrdia, že GM-kukurica znižuje množstvo toxických chemikálií potrebných k ochrane úrody pred škodcami. GM odrody tiež môžu mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, pretože Bt toxín pôsobí iba na húsenice okusujúce kukuricu, zatiaľ čo chemická ochrana nešpecificky zabíja všetok hmyz. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica znižuje riziko vývojových deformácií u hispánskej populácie, pre ktorú je kukurica podstatnou zložkou diéty. Ak je kukuričné zrno nahryznuté od hmyzu, ľahšie sa na ňom uchytí pleseň fusarium produkujúci vysoko nebezpečný toxín fumonisin. Vďaka nižšiemu napadnutiu hmyzom je množstvo fumonisinu v GM kukurici výrazne nižšie.
Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006. Umožnilo to rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006. Na Slovensku pestujeme geneticky modifikovanú kukuricu od roku 2006 a v tomto roku je osiata na ploche 1930,87 hektárov. U našich západných susedov v Českej republike, sú pestovateľské plochy Bt kukurice rádovo vyššie. Podľa evidencie Ministerstva pôdohospodárstva Českej republiky je tento rok GMO kukurica pestovaná na ploche 8380 hektárov a zasialo ju 171 pestovateľov. Dôvodom pre nárast plôch GMO kukurice sú pretrvávajúce problémy s víjačkou kukuričnou. Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je jedna z možností, ako efektívne eliminovať tlak nárastu patogénov, ktoré v súčasnosti ohrozujú hospodárske výsledky pestovanej kukurice.
Šílený Jaro šokuje: Nepochopíte, co se stane smícháním vody a kukuřičného škrobu!
