Trstínska modrá hus je plemeno husi domácej, ktoré má svoje korene na Slovensku. Toto plemeno je známe svojou nenáročnosťou, dobrou znáškou a kvalitným mäsom. V tomto článku sa pozrieme na charakteristické znaky a využitie Trstínskej modrej husi.
Pôvod a história
Trstínska modrá hus pochádza z oblasti Trstína na Slovensku. Bola vyšľachtená z pôvodných husí, ktoré sa chovali v tejto oblasti. Cieľom šľachtenia bolo získať hus, ktorá by bola odolná voči chorobám, dobre znášala vajcia a mala kvalitné mäso. V diskusii sa objavuje aj informácia, že pri šľachtení husi Suchovskej nebola použitá hus Štajbašská, čo naznačuje complexities pri definovaní pôvodu a genetických línií.
Diskusia medzi chovateľmi poukazuje na rôzne pohľady na pôvod plemien. Napríklad, pri husi Suchovskej sa uvádza, že bola vyšľachtená z husí tulúskych, landenských a krížených pomoránskych, teda krajových husí. Spomína sa aj možnosť objavenia sa čierneho nechtu zobáka v prípade pridania štajbašských husí, čo by mohlo naznačovať iné genetické vplyvy.
Existuje aj zmienka o žltej rodofarbe, ktorá sa objavila pri krížení. V 80. rokoch boli privezené žlto-bielo-šedé husi, ktoré sa krížením s pomoránskou šedo-bielou husou stratili. Tieto žlté husi sa objavili zrejme pri krížení a ich pôvod je spájaný s veľkým chovateľom husí p. Ilavským, ktorý v danej lokalite choval rôzne plemená. Jeho odchovy sa dostali k miestnym chovateľom, ktorí nemali záujem o čistokrvnú plemenitbu, čo viedlo ku kombináciám rôznych plemien a vzniku žltých husí.
Charakteristické znaky
Medzi charakteristické znaky Trstínskej modrej husi patria:
- Farba peria: Perie je modrošedé s tmavšími odtieňmi na krku a chrbte.
- Hmotnosť: Hmotnosť dospelých jedincov sa pohybuje od 5 do 7 kg.
- Znáška: Hus vyniká dobrou znáškou, ktorá sa pohybuje okolo 40-50 vajec ročne.
- Odolnosť: Plemeno je odolné voči chorobám a nenáročné na chov.
Trstínska modrá hus je stredne veľká hus s robustnou konštitúciou. Hlava je stredne veľká s oranžovým zobákom. Krk je stredne dlhý a silný. Trup je široký a hlboký. Nohy sú oranžové a stredne dlhé.
V kontexte Trstínskej modrej husi sa spomína aj možnosť náznaku chocholkov na hlave, ako aj prítomnosť lalokov, ktoré sa prenášajú od husí tulúskych. Tiež sa uvádza, že podbruška nie sú vždy ideálne, čo sťažuje posudzovanie a odporúčanie týchto husí k ďalšiemu šľachteniu z nevyrovnaného chovu.
Využitie
Trstínska modrá hus sa chová pre:
- Mäso: Mäso je kvalitné a chutné.
- Vajcia: Vajcia sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie.
- Perie a páperie: Perie a páperie sa používajú na výrobu odevov a výplní do vankúšov a prikrývok.
Okrem toho sa Trstínska modrá hus využíva aj na spásanie trávnatých plôch a ako strážny pes, pretože je veľmi ostražitá a hlasná.
Chov
Chov Trstínskej modrej husi je nenáročný. Husi potrebujú dostatočný priestor na pohyb a prístup k vode. Kŕmenie pozostáva z trávy, obilnín a krmív pre husi. Dôležité je zabezpečiť im suché a čisté prostredie, aby sa predišlo chorobám.
Pri chove je dôležité zabezpečiť vhodné podmienky, aby sa predišlo chorobám. V diskusii sa zdôrazňuje, že vyšľachtiť nové plemeno je dlhoročná práca a chovateľom treba priať trpezlivosť. V súčasnosti sa v Trstíne pri Trnave pán Rabara snaží vyšľachtiť hus Trstínsku, pričom jej väčšie percento tvorí hus Suchovská. Zatiaľ mu ju na výstavách neschvaľujú na ďalšie kríženie.
Katovice-animovaný film(dokument)!
Husacie hody na Slovensku
Chov husí a husacie hody, ktoré sa viažu najmä k južným oblastiam krajiny, majú na Slovensku storočnú tradíciu. Vhodné prírodné podmienky v obci Slovenský Grob umožnili chov husí, ktorý trvá dodnes a ďalej sa rozšíril. Zvyk pečenia husí prišiel z nemecky hovoriacich krajín a šikovné gazdinky predajom pečených husí na miestnych trhoch vylepšovali rodinný rozpočet.
Husacina sa stala symbolom Slovenského Grobu a vďaka tomuto delikátnemu jedlu je známa po celom svete. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch začali gurmáni chodiť za pečenými husami priamo do obce, pretože vedeli, že najlepšia upečená hus bola práve tam. Husi sa piekli v piatok v hlinených pekáčoch a v chlebových peciach, kde dostávali správnu farbu, vôňu a chuť. Táto delikátna husacina sa v sobotu predávala na trhu vo Svätom Jure a Bratislave. K husacine sa podávajú tradičné lokše, červená dusená kapusta, burčiak a malokarpatské vína.
Husacie mäso patrí medzi tučné mäsá s vysokým obsahom nasýtených tukov, ale obsahuje aj esenciálne kyseliny. Pozitívom je bohatý obsah bielkovín, draslíka, vápnika a fosforu. Pomerne zaujímavé je zastúpenie vitamínov skupiny B (B1, B2, B6) a vitamínu A, takže striedma konzumácia tohto mäsa nie je na škodu.
Gastronomické prevádzky a farmy
V Slovenskom Grobe sa nachádza niekoľko známych reštaurácií, ktoré sa špecializujú na husacie hody:
- Grobský Dvor: Rodinná reštaurácia s medzinárodnou klientelou, ktorá ponúka vynikajúce jedlo, profesionálny a milý prístup personálu a prepracované prostredie. K dispozícii je aj detský kútik a ihrisko.
- HUSACINA U GALIKA: Originálna reštaurácia s viac ako 25-ročnou tradíciou, ktorá sa zameriava na prípravu pravých grobských špecialít pomocou rokmi overených receptúr a tradičných metód. Ponúka aj súkromné salóniky a letnú terasu.
Okrem reštaurácií existujú aj farmy, ktoré sa venujú chovu hydiny:
- Farma Bakta, s.r.o.: Ponúka hydinu na chov širokej verejnosti od roku 1989. V sezóne distribuuje živú hydinu (nosnice, morky, brojlery, káčatá, húsatá, husokačky) a tiež ponúka chladenú a mrazenú hydinu. Chovajú hydinu v systéme welfare, bez pridaných antibiotík či rastových hormónov. Chovajú husokačky plemena Mulard a nosnice v podstieľkovom chove s možnosťou voľného výbehu.
Slovenské farmy ponúkajú aj ďalšie kvalitné produkty ako jahňacie, kozľacie, králičie a hovädzie mäso.
