Pestovanie uhoriek: Od výsevu po zber a prevenciu problémov

Uhorka je jednoročná rastlina pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny našich záhrad. Pre svoje osviežujúce účinky sú jej plody veľmi obľúbené. Pestovanie uhoriek je viac-menej nenáročné a zvládne to prakticky každý záhradkár. Vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. V tomto čase budú potrebovať najviac pozornosti.

Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch.

Výber odrody a umiestnenie

Uhorky rozlišujeme aj podľa plodov, ktoré rastlina vytvára, ich veľkosti a použitia. Hlavné skupiny tvoria šalátové uhorky a nakladačky. Šalátové uhorky známe aj ako hadovky sú obľúbenou zeleninou do čerstvých šalátov. Vďaka vysokému podielu vody vhodné aj na mixovanie a prípravu rôznych nápojov či smoothies. Mini šalátové uhorky prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou. Hodia sa do šalátov deti ich milujú, pretože nebývajú horké. Dĺžka plodov dosahuje veľkosť približne 8 až 10 centimetrov. Nakladačky sú ideálne uhorky na zaváranie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Ak sú trochu prerastené, môžeme ich použiť aj na šalát.

Poloha má byť slnečná, chránená pred silnými vetrami. Úspešné je pestovanie uhoriek medzi kulisami vyšších rastlín, napr. kukurice, rajčiakov, kelu ružičkového. Neznášajú prudké zmeny teploty. Chladné a daždivé počasie po sadení brzdí rast uhoriek.

Uhorky patria medzi zeleninu prvej trate a sú pomerne náročné na živiny. Vysaďte ich preto na záhony, ktoré ste v predošlom roku na jeseň vyhnojili maštaľným hnojom alebo vyzretým kompostom. Dôležité je tiež teplo a slnko. Uhorky potrebujú slnečné stanovisko s aspoň 8 hodinami slnečného svetla denne.

Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Na pestovanie uhoriek myslíme už na jeseň, záhon hlboko zrýľujeme a zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost. Na 10 m2 je dávka 40 až 60 kg. Zároveň zapracujeme fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4 - síran draselný, lebo uhorka neznáša prípravky na báze chlóru). Na jar pôdu jemne spracujeme a zapravíme zvyšok draselného hnojiva.

Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.

Pri nakladačkách môžu byť riadky užšie a to 0,6-0,8 m. Po dĺžke záhona vyhĺbime brázdu asi 0,30 m širokú a 0,20 m hlbokú, ktorú naplníme odležaným maštaľným hnojom alebo dobrým kompostom. Brázdu potom zasypeme.

Spon výsevu i výsadby priesad sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Uhorky na poli pestujeme buď samostatne alebo s medziplodinou, ktorou môže byť napríklad kukurica alebo slnečnica. Pre vysoké nároky na svetlo uhorky vysádzame na výslnie, nikdy nie pod stromy či do tieňa vysokého plota.

Na balkóne môžeme pestovať uhorky nakladačky, mini uhorky aj šalátové uhorky. Dodržať by sme mali všetky zásady pestovania na záhone - dostatok slnka, pôda bohatá na živiny a primeraná závlaha. Balkón je pre pestovanie ideálne miesto, pretože poskytuje dostatok slnečného svitu a zároveň aj ochranu pred vetrom.

Výsev a predpestovanie

Uhorky pestujeme buď z priameho výsevu, alebo z predpestovaných priesad. Z priamej sejby sú rastliny odolnejšie proti menej priaznivým klimatickým podmienkam, ale za chladného a daždivého počasia slabšie schádzajú.

Do voľnej pôdy vysievame uhorky v druhej polovici mája, najlepšie do riadkov vzdialených od seba 0,8-1m.

Ak chceme predpestovať priesady, sejeme ich v druhej polovici apríla, najlepšie priamo do malých črepníkov, ktoré ponecháme v skleníkoch alebo parenisku, aby boli v teple. Rýchliť uhorky v teplom parenisku môžeme od polovice apríla. Rýchlenie uhoriek bude úspešné, ak v parenisku dosiahneme teplotu aspoň 18°C.

Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač.

Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní.

Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky.

Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Ak počasie nepraje priamemu výsevu na záhon, môžeme si predpestovať sadenice uhoriek v interiéri alebo vyhrievanom skleníku. Robíme tak koncom marca.

Kvalitnú sadenicu s 2 - 3 pravými listami možno dopestovať za približne 30 dní. Predpestujeme ich najmä v chladnom či nepriaznivom období. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame vo vnútri (skleník, okno bytu či domu) koncom marca, začiatkom apríla do debničky na vzdialenosť 5 x 3 cm alebo priamo po 1 semienku do téglikov alebo zakoreňovačov. Udržiavame teplotu 20 °C. Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme.

Pri skupinovej výsadbe v črepníkoch neodporúčame, nakoľko sú mladé rastlinky uhoriek veľmi krehké a pri rozsádzaní by sa mohli poškodiť.

Uhorky si vyžadujú pôdu, ktorá má neutrálne až zásadité pH. Práve pre tie, aby dobre klíčili, sa odporúča použiť hnojivo Rokoaktív. Správna pôda by mala byť tiež odvodnená a mäkká. To dosiahnete práve použitím kompostu.

Výsadba

Pod jedno pareniskové okno vysádzame asi 3 priesady. Pri sadení majú mať priesady aspoň 5 pravých lístkov a vrchol im zaštípneme. Sadíme ich plytko, aby sa rastlinky mohli lepšie zakoreniť.

Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon.

Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac.

Pri vertikálnom vedení na opore (sieť, motúzy) sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm.

Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C.

V prípade uhoriek na zaváranie je to cca 8 rastlín na 1 meter štvorcový, a to vo vzdialenosti 10 - 20 cm.

Presadzované rastliny musia mať 1 -2 sýtozelené listy nato, aby ste ich mohli z kvetináčov presádzať do pôdy. V prípade, že ich chcete mať od začiatku v skleníku, posaďte ich najprv do väčších kvetináčov a až neskôr po niekoľkých týždňoch ich môžete presadiť rovno do pôdy.

Starostlivosť počas vegetácie

Rastliny z priamej sejby po vzídení jednotíme na vzdialenosť 20-50 cm podľa pestovanej odrody. Kým porast pokryje pôdu, plečkujeme a opatrne plytko okopávame.

Uhorky si vyžadujú množstvo vody, preto je nutné ich často polievať. Avšak nemali by sa zbytočne kropiť listy, pretože vlhkosť na listoch podporuje plesne a ďalšie choroby. Lenže keď rastliny zhustnú, je prakticky nemožné zaliať ich tak, aby sa listy nenamočili.

Uhorky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a horúcich dní. Zalejte ich 1-2 krát týždenne hlboko, aby voda prenikla ku koreňom.

Pri zalievaní je dôležité, aby ste sa vyhli zmáčaniu listov, pretože vlhkosť na listoch môže viesť k plesňovým ochoreniam, ako je múčnatka alebo pleseň uhorková.

Pri pestovaní uhoriek je nevyhnutné vedieť ako často, kedy a hlavne ako, ich zalievať. Nepravidelné polievanie spôsobí to, že vám uhorky zhorknú. S uhorkami je to rovnaké, ako s paradajkami - potrebujú veľké množstvo vody keďže práve tieto dva druhy zeleniny ju potrebujú k tomu, aby boli chutné šťavnaté.

Tie potrebujú denne aspoň liter a pol vody na jednu rastlinku. Ale pokojne im môžete dopriať aj dvojnásobnú dávku a hlavne ak je suché obdobie. Ak si na uhorkách všimnete spľasnuté listy, je to pre vás znamenie toho, že sú uhorky nedostatočne poliate.

Polievať by ste ich mali skoro ráno, a ak je priveľké sucho, polievajte ich aj večer, ale až počas západu slnka, keď už nie je tak horúco. Kontrolujte si aj teplotu vody, tá by mala byť vlažná. Pri použití studenej vody by vám uhorky zhorkli.

Taktiež zalievanie listov by uhorkám neprospelo, pretože to spôsobuje vznik baktérii a plesní. Vhodnou voľbou na polievanie je priesaková hadica, pri ktorej nehrozí, že budú poliate aj listy.

Uhorky majú koreňový systém rozložený v pomerne plytkej vrstve pôdy. Pri pravidelnej okopávke je dôležitá zvýšená opatrnosť, aby sme nepoškodili vlásočnicové korene, ktoré zásobujú rastliny vlahou. Len veľmi ťažko sa regenerujú a rastlina pri nedostatku vlahy a živín nie je schopná tvorby plodov.

Dôležité je udržiavať prevlhčenú celú vrstvu pôdy, v ktorej sú korene. Teplota zálievkovej vody by nemala byť nižšia, ako je teplota pôdy. Preto najvhodnejší čas na zavlažovanie je ráno, keď je teplota pôdy a rastlín približne rovnaká. Rastliny treba zavlažiť aj hneď po zbere plodov.

Medzi najvhodnejšie spôsoby závlahy patrí brázdový podmok alebo kvapková závlaha. Pri nich sa listy rastlín nezmáčajú a znižuje sa tak riziko napadnutia plesňou.

Dodržaním závlahovej dávky, pravidelnosti a správnej aplikácie závlahy sa vyvarujeme vädnutia rastlín, plodov a vzniku chorôb.

Prihnojovanie je pre uhorky dôležité. Môže sa zdať, že po ich vysadení, nič také nepotrebujú, ale nie je to pravda. Aj uhorky potrebujú z niečoho príjmať potrebné živiny, ktoré im práve hnojenie poskytuje.

Prevažne organickými hnojivami, minerálne môžu spôsobiť spálu. Použijeme 100g/m2 viaczložkového hnojiva v troch dávkach.

Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza.

Na správny rast, kvalitu a výšku úrody má výrazný vplyv hnojenie dusíkatými hnojivami, ktoré rozdelíme do troch dávok. Prvú, napríklad síranom amónnym, aplikujeme pri príprave pôdy. Druhú (vo forme liadku amónneho) tri až štyri týždne po výsadbe, alebo keď sa na rastlinách objavia základy kvetov. Poslednú dávku dusíka vo forme liadku vápenatého aplikujeme vo fáze rastu plodov.

Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva.

Na výslednú kvalitu sadby má vplyv vyváženosť všetkých faktorov na optimálnej úrovni.

Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Rastú medzi hlavnou a listovou stonkou. Ak ich na rastline ponecháme, bude tvoriť viac listov a úroda plodov môže byť menšia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami.

Každú rastlinu postupne vyväzujeme pomocou špagátu na koštrukciu z latiek alebo na vodorovne natiahnutý drôt vo výške 1,8m nad úrovňou záhona. Špagát na stonky uväzujeme veľmi opatrne, najlepšie v mieste nad klíčnymi lístkami. Úväzok musí byť dostatočne voľný, aby sa pri raste stonky nezarezával, voľný necháme aj špagát, po ktorom rastliny vedieme k nosnému drôtu.

Keď hlavné výhonky prerastú nosný drôt, skrátime ich za druhým listom nad drôtom. Asi do výšky 0,6m odstránime všetky bočné výhonky na hlavnej stonke, až potom necháme za každým listom jeden plod. Nad nosnými drôtmi medzitým z pazúch dvoch listov vyrastú aspoň 2 výhonky, ktoré nechávame splývať postupne až na zem, potom ich znova skrátime asi 0,6m nad povrchom pôdy. Na týchto vysiacich výhonkoch ponechávame neskoršie znova za každým listom 1 plod. Táto dáždniková metóda môže mať celý rad modifikácií, podobne aj spôsoby rezu.

Uhorky pestujeme v chránenom a vlhkom prostredí foliovníkov.

Pri pestovaní na vedení rastliny namotávame na oporu.

Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.

Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče.

Nazýva sa aj vertikálne pestovanie a je vhodné pre menšie záhrady, prípadne v miestach, kde je prístup k plodom náročnejší. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nenecháme ležať na zemi, ale smerujeme na rast po sieti alebo drôte.

Viete, že uhorky obsahujú až 92 - 96 % vody? V lete osviežia tiež rýchlo kvasené, takzvané „kvašáky“.

Zber

Uhorky z voľnej pôdy zberáme asi od polovice júla do polovice septembra postupne tak, ako dozrievajú. Najmä uhorky nakladačky nesmieme nechať prezrievať. Prerastané plody vyčerpávajú rastliny, ktoré prestanú zakladať nové plody.

Zbierajte uhorky, keď dosiahnu optimálnu veľkosť, v závislosti od odrody. Poľné uhorky sa najlepšie zbierajú, keď dosiahnu dĺžku 15-20 cm, pričom nakladačky môžete zbierať už pri menšej dĺžke 7-10 cm.

Nevhodným a nešetrným spôsobom zberu plodov môže dôjsť k poškodeniu až odumretiu výhonkov. Plody preto zberáme odlomením, rezom alebo odstrihnutím. Nikdy ich netrháme, aby sme nepoškodili stonky.

Uhorky v zberovej zrelosti pozberáme čo najskôr, aby sa rýchlejšie vyvíjali ďalšie. Ak necháme plody na rastline príliš dlho, môže sa stať, že rastlina ďalšie plody v mladom štádiu rastu odvrhne a nevyvinú sa.

Ak necháte plody príliš dlho na rastline, môžu byť horké alebo príliš veľké a vláknité. Pravidelný zber zabezpečí, že plody budú šťavnaté a chutné.

Problémy pri pestovaní a prevencia

Pri pestovaní uhoriek sa stretávame s viacerými problémami. Okrem vädnutia rastlín alebo plodov to môžu byť aj malé, deformované a inak nekvalitné plody. Toto všetko sa viac alebo menej odzrkadlí na množstve a kvalite dopestovanej úrody.

Choroby a škodcovia

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám.

Múčnatka sa prejavuje belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Pleseň vytvára drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny.

Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu.

Najčastejšie uhorky napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie.

Spomedzi chorôb sa najčastejšie stretávame s múčnatkou uhorkovou a plesňou uhorkovou.

Uhorky sú náchylné na napadnutie plesňou uhorkovou, múčnatkou a roztočmi. Všetkým trom škodcom sa dá do veľkej miery predchádzať spomínaným vertikálnym pestovaním a polievaním ku koreňom alebo podmokom.

Ďalším krokom, ktorý môžete v rámci prevencie urobiť, je aplikovanie prírodných postrekov na listy. Tie na nich vytvoria ochrannú vrstvu, ktorá bráni chorobe v rozvoji, a zároveň necháva list dýchať. S ich použitím neváhajte, najmä pokiaľ je daždivé počasie. Je jednoduchšie napadnutiu predísť, ako sa ho následne snažiť zvrátiť, čo sa nie vždy končí úspechom.

Proti nim sa dá použiť tekutý prípravok Bros ale vhodný je aj prírodný insekticíd zo žihľavy či cesnaku.

Choroby, ktoré uhorky najčastejšie postihujú sú hubové ochorenia. Miesta, ktoré sú zasiahnuté chorobou treba odrezať a aplikovať fungicíd. S potrebnou liečbou nikdy nečakajte, ale riešte ju hneď, aby sa stav ešte viac nezhoršil.

Na to, aby ste mohli bojovať proti škodcom na rastlinách, musíte vedieť škodcu i chorobu správne identifikovať a podľa toho zvoliť účinné nástroje. Vždy uprednostnite pesticídy šetrné k životnému prostrediu.

Vírusové ochorenia

Jednou z hlavných príčin padania uhoriek môže byť vírus žltej mozaiky. Tento vírus napáda tekvicovité rastliny, vrátane uhoriek.

Príznaky vírusu žltej mozaiky: Listy sú škvrnité so žltými, bielymi a svetlými a tmavozelenými škvrnami, ktoré sa zdajú byť vyvýšené. To dáva listom blistrovitý vzhľad. Rastliny sú často zakrpatené alebo rastú slabo. Rastliny môžu mať iné deformácie a ich listy môžu byť zvlnené.

Vírus mozaiky uhorky: Infikované rastliny sú zakrpatené a často vykazujú „sydróm topánkových šnúrok“, čo je charakteristická deformácia, pri ktorej sa okraje listov nevyvíjajú a listové žily sa vyvíjajú ako dlhé úzke prúžky.

Po infikovaní rastlín už nie je možné vyliečiť vírusy mozaiky. Z tohto dôvodu je prevencia kľúčová!

Ak však rastliny vo vašej záhrade prejavujú príznaky vírusov mozaiky, minimalizujte poškodenie takto: Odstráňte všetky napadnuté rastliny a zničte ich. Nedávajte ich do kompostu, pretože vírus môže pretrvávať v infikovanej rastlinnej hmote. Spaľujte napadnuté rastliny. Dôsledne sledujte ostatné rastliny, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti infikovaných rastlín. Záhradnícke náradie po každom použití dezinfikujte.

Deformácia plodov

Deformácia plodov je ďalšou bežnou poruchou, ktorú zapríčiňujú rôzne faktory. Pri klasických odrodách je spôsobená nedostatočným opelením. To môže spôsobiť nedostatok opeľovačov alebo samčích kvetov, zasychanie blizien vplyvom teplého počasia alebo hrudkovitosť peľu vplyvom chladného počasia.

Horkosť plodov spôsobujú tri-terpénové zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. Staršie pestované odrody obsahovali horké látky počas celého obdobia vývoja rastliny. Horkosť tých dnešných spôsobujú najmä stresujúce faktory počas pestovania, napríklad neharmonická výživa, nedostatok či nadbytok vody, vysoké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Aj prerastené plody bývajú horké, no niekedy iba z jednej strany. Zistíme to ochutnaním. Horkú časť odrežeme a vyhodíme.

Istou možnosťou, ako menej intenzívnu horkosť odstrániť, je uhorku postrúhať a dobre nasoliť. Necháme postáť jednu či dve hodiny a následne v rukách dobre vyžmýkame.

Kvalita priesad

Nekvalitnú priesadu najčastejšie záhradkári dopestujú na parapetoch okien, pod ktorým je umiestnený radiátor. Pri slabom osvetlení sa rastliny vyťahujú do výšky.

Pri pestovaní priesad musíme zabezpečiť také pestovateľské podmienky, ktoré podporia rýchly priebeh klíčenia a vzchádzania a v ďalšom období nerušenú tvorbu listovej plochy a koreňového systému.

Priesada má mať silnú, ale pružnú stonku, husté olistenie a dobre vyvinuté korene. Klíčne listy majú byť na stonke čo najnižšie, to znamená, že priesada má mať čo najkratší hypokotyl. Listy majú mať dobre vyvinuté čepele.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu priesad: Teplota: Medzi základní faktory bezpochyby patrí teplota vzduchu. Tento faktor má veľký vplyv na celkovú kvalitu sadby. Osvetlenie: Základná úroveň osvetlenia pri väčšine druhov priesad sa začína na 3 000 lx a vyšších. Závlaha: Základným predpokladom vhodnej závlahy je využitie mäkkej vody (do 10 °DH) s primeranou teplotou. Nemenej dôležitá je aj rovnomerná distribúcia závlahových dávok k všetkým rastlinám, kvôli vyrovnanosti sadby. Výživa: Na prihnojovanie priesad volíme zriedené hnojivové roztoky z povolených organických hnojív. Pri prihnojovaní sa riadime pravidlom častejšieho prihnojovanie nižšími koncentráciami hnojivého roztoku.

Pri sadení môže nastať chyba vtedy, ak aj napriek tomu, že prízemné mrazy stále panujú, uhorky posadíte. Taktiež uhorky neznesú extrémne zmeny v počasí.

Zlý vývin plodov môže spôsobiť aj pestovanie uhoriek na tom istom stanovišti viac rokov po sebe. Znova ich pestujeme až po štyroch či piatich rokoch.

Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.

tags: #uhorky #pestovanie #padanie