Tento článok sa zaoberá úplným znením ako prílohou a definuje vykonávacie predpisy k Občianskemu zákonníku Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie na vykonanie viacerých paragrafov Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú rôzne aspekty právnych vzťahov.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
Najvyššia prípustná výška odplaty
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom vere alebo pôžičke ročne.
Zodpovednosť za škodu a omeškanie s plnením peňažného dlhu
Nariadenie vlády sa tiež dotýka zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach a omeškania s plnením peňažného dlhu.
Drobné opravy v byte a náklady spojené s bežnou údržbou
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura.
Ak niet inej dohody, uhrádzajú nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú.
Prechodné ustanovenia
Nariadenie obsahuje aj prechodné ustanovenia, ktoré upravujú situácie, keď došlo k omeškaniu pred určitými dátumami, a určujú, aké predpisy sa majú uplatňovať v takýchto prípadoch.
Ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
Ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 4.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014 alebo vznikne pred 1. januárom 2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
Zrušenie predchádzajúcich predpisov
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 159/1982 Zb., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č.
Preberanie právnych aktov Európskej únie
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1995.
Prílohy
Nariadenie obsahuje dve prílohy, ktoré sú dôležité pre jeho interpretáciu a aplikáciu:
- Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
- Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 87/1995 Z.
Príloha č. 2 obsahuje Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1) a ďalšie relevantné zákony.
Zmluvné podmienky a pracovnoprávne vzťahy
Ďalšie časti textu sa venujú zmluvným podmienkam, konkrétne vylučovacím doložkám, a tiež pracovnoprávnym vzťahom. Tieto sekcie pokrývajú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, vrátane ochrany zdravia pri práci, pracovného času, miezd, ako aj pravidlá pre vyslaných zamestnancov zo štátov Európskej únie.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť rovnaké pracovné podmienky pre vyslaných zamestnancov zo štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky. Pre práce uvedené v prílohe č.10 sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. b).
Na vyplatenie mzdy vyslanému zamestnancovi pri vyslaní podľa odseku 6 písm. b) sa vzťahuje § 130a. Pri vyslaní podľa odseku 6 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 3.
Pracovný čas a mzda
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine, patrí mzda. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas.
Mzda je peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Minimálne mzdové nároky podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Mzda sa vypláca v peniazoch. Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu.
Priemerný zárobok a prekážky v práci
Na zistenie priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 1), patrí mu minimálny mzdový nárok.
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na odbere krvi ako darca krvi. Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dopravné značenie
Na upozornenie účastníkov cestnej premávky a na organizovanie, regulovanie a usmerňovanie cestnej premávky sa používajú zvislé dopravné značky, vodorovné dopravné značky, dopravné zariadenia, svetelné signály a pokyny.
Zvislé značky sa členia na výstražné značky, regulačné značky, informačné značky. Vodorovná značka je bielej farby, ak nie je ustanovené inak. Dočasná vodorovná značka je žltej farby.
Dopravné zariadenia sa členia na svetelné signalizačné zariadenia, vodiace zariadenia, výstražné zariadenia, parkovacie zariadenia, záchytné zariadenia, ostatné zariadenia.
Sociálne poistenie a právne predpisy
Text tiež podrobne rozoberá zákon o sociálnom poistení, jeho definície, rozsah pôsobnosti, ako aj špecifické ustanovenia týkajúce sa jednotlivých druhov poistenia (nemocenské, dôchodkové, v nezamestnanosti). Vymedzuje sa pojem poistenec, zamestnanec a zamestnávateľ, ako aj definícia pracovného úrazu.
Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku sociálnych udalostí dlhodobého charakteru, ktorými sú staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie, pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.
Nemocenské poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo.
Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu tak, ako bola obsiahnutá v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z., ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov.
Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa takýto úraz nebude považovať na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Obchodný register a jeho prílohy
Časť textu sa venuje aj otázkam súvisiacim s obchodným registrom a listinami, ktoré je potrebné predložiť pri návrhu na zápis. Vysvetľuje sa, ktoré listiny sa považujú za prílohy návrhu na zápis a ktoré nie, ako aj postup registrového súdu pri skúmaní.
V zmysle právnej úpravy registrový súd skúma predovšetkým to, či boli spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy požadované osobitným predpisom (vyhláška č. 25/2004 Z. z.), či boli tieto prílohy predložené vo forme požadovanej osobitným zákonom (najmä Obchodným zákonníkom) a či sa údaje uvedené v návrhu na zápis zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených listín.
V prípade listín, ktoré neosvedčujú zapísané skutočnosti/či ich zmeny, ani skutočnosti, ktoré sa majú podľa zákona preveriť, platí zásada, že sa k návrhu na zápis neprikladajú a nemožno ich teda považovať za prílohy návrhu na zápis.
Zmena zakladateľského dokumentu zapísanej osoby sa podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z. dokladá rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby o zmene zakladateľského dokumentu (osvedčuje zmenu v zapísaných údajoch) a v tomto zmysle tvorí povinnú prílohu návrhu na zápis.
Iná je situácia v prípade úplného znenia zakladateľského dokumentu. Zmyslom ukladania takejto listiny do zbierky listín je uľahčiť prístup tretím osobám, ktoré majú záujem na zistení určitých aktuálnych informácií (ktoré zrejme idú nad rámec údajov zapísaných v obchodnom registri), k aktuálnemu a úplnému zneniu základného dokumentu o zapísanej osobe - teda zakladateľského dokumentu, a to v čo najprehľadnejšej forme (t. j. po zapracovaní všetkých prípadných zmien).
