Detský domov, známy aj ako domov detí alebo centrum pre deti a rodiny, predstavuje špecifické prostredie, ktoré je zriadené a prispôsobené na poskytovanie náhradnej starostlivosti deťom, ktoré boli umiestnené na základe rozhodnutia súdu.
Tieto zariadenia dočasne nahrádzajú prirodzené rodinné prostredie dieťaťa alebo náhradné rodinné prostredie. Dieťaťu je v detskom domove poskytovaná komplexná starostlivosť až do času, kým sa nevráti do rodiny, alebo do dovŕšenia dospelosti, maximálne však do 25 rokov. Týka sa to detí, ktoré stratili rodičov, alebo sa o ne rodičia nemôžu alebo nedokážu postarať.
Asi 15-tisíc detí na Slovensku žije bez svojej rodiny. Z toho takmer tretina je umiestnená v detských domovoch. Detské domovy na Slovensku: Štatistika a poslanie. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2012 na Slovensku 89 detských domovov, v ktorých žilo 4791 detí. Počet detí umiestnených do detských domovov má, žiaľ, stúpajúcu tendenciu.
Ako uviedol predseda mimovládnej organizácie Úsmev ako dar Jozef Mikloško, ktorá sa už desaťročia venuje práve pomoci deťom z detských domovov, v detských domovoch žije v súčasnosti asi 4 500 detí. V centrách pre deti a rodiny na Slovensku je aktuálne asi 3 500 detí, pričom program je určený pre „domovákov“ od 12 do 16 rokov.
Detský domov zabezpečuje širokú škálu služieb, ktoré sú zamerané na komplexný rozvoj a zabezpečenie potrieb dieťaťa. Medzi tieto služby patrí: výchova, ubytovanie, stravovanie, odborná diagnostika, pomoc pri zvládaní krízových situácií, špeciálne sociálne poradenstvo, sociálna práca, psychoterapia, zdravotná starostlivosť, liečebno-výchovná starostlivosť, psychologická starostlivosť, špeciálno-pedagogická starostlivosť, resocializácia, rekreačná činnosť, rehabilitačná činnosť, pomoc pri obslužných činnostiach, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, pomoc pri vzdelávaní a príprava na povolanie.
V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie v profesionálnej rodine, v diagnostických skupinách, samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách. O deti sa stará profesionálny personál, ktorý zahŕňa lekárov, zdravotné sestry, psychológov, vychovávateľov, sociálnych pracovníkov a obslužný personál. Významnú úlohu zohrávajú aj externí zamestnanci, ako sú profesionálni rodičia a dobrovoľníci.
Stravovanie v detských domovoch: Aspekty a výzvy
Stravovanie v detských domovoch je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o deti. Zabezpečuje sa pravidelná a vyvážená strava, ktorá zodpovedá veku a potrebám detí. Jedálniček je zostavovaný tak, aby spĺňal všetky výživové požiadavky a bol pestrý. Detské domovy sa snažia používať kvalitné a čerstvé suroviny. Strava je pripravovaná s ohľadom na vek a zdravotný stav detí. Pri príprave a podávaní stravy sa prísne dodržiavajú hygienické normy.
Výzvy v oblasti stravovania
Napriek snahám o zabezpečenie kvalitnej stravy, detské domovy čelia aj určitým výzvam. Finančné obmedzenia: Finančné prostriedky na stravovanie sú často obmedzené, čo môže ovplyvňovať kvalitu a pestrosť stravy. Nedostatok personálu: Nedostatok personálu v kuchyni môže sťažovať prípravu stravy. Individuálne potreby detí: Je náročné zabezpečiť stravu, ktorá by vyhovovala individuálnym potrebám všetkých detí (napr. alergie, intolerancie, špeciálne diéty).
Psychologické aspekty stravovania v detskom domove
Stravovanie v detskom domove nie je len o zabezpečení fyzických potrieb, ale má aj dôležitý psychologický rozmer. Spoločné stolovanie môže byť pre deti príležitosťou na socializáciu, budovanie vzťahov a vytváranie pocitu spolupatričnosti. Dôležité je, aby strava bola podávaná v príjemnom a priateľskom prostredí.
Trauma a stravovanie
Deti v detských domovoch často prežili traumatické skúsenosti, ktoré môžu ovplyvňovať ich vzťah k jedlu. Niektoré deti môžu mať problémy s jedením, nechutenstvo, alebo naopak, prejedanie sa. Dôležité je, aby personál detského domova bol citlivý k týmto problémom a poskytoval deťom potrebnú podporu.
Program BUDDY: Podpora a priateľstvo
Program BUDDY predstavuje cennú iniciatívu, ktorá deťom z detských domovov prináša dlhodobé a stabilné priateľstvo s dobrovoľníkom. Vyškolený BUDDY pravidelne trávi s dieťaťom voľný čas mimo inštitúcie, čím mu poskytuje individuálnu pozornosť, podporu a pocit bezpečia. Tento program má pozitívny vplyv na sebavedomie dieťaťa, jeho sociálne zručnosti a celkovú pohodu.
Barbora, dobrovoľníčka v programe BUDDY, zdôrazňuje dôležitosť úprimného priateľstva a ponúknutia pocitu dôvery a bezpečia.
Príbeh priateľstva Milana a Adama je prepletený s históriou programu BUDDY, projektu, ktorý hľadá pre deti z detských domovov dobrovoľníkov na dlhodobé nezištné priateľstvo. Milan, ako zamestnanec korporátu, dostal ponuku dobrovoľníctva na výučbu počítačových zručností v detskom domove a nezaváhal. V rámci projektu stretol tínedžera Adama, s ktorým sa dal do reči. Prelomila ich téma tanca, ktorá bavila oboch. Adam v domove vyrastal od svojich troch rokov. Dodáva, že od začiatku videl, že Milan mu môže rozšíriť obzory. Adam sa postupne stal súčasťou Milanovho života aj rodiny.
Podľa údajov organizácie PRO VIDA sa o seba deti v programe BUDDY po odchode z centier vedia postarať, všetci majú bývanie, 90 percent z nich si našlo prácu alebo študuje. Väčšina vzťahov detí a ich „kamošov“ pokračuje aj po tom, ako mladí ľudia opustia centrá pre deti a rodiny.
Podľa pravidelných spätných väzieb, ktoré dávajú deti, dobrovoľníci aj vychovávatelia, sa tínedžerom v programe BUDDY zlepšil život vo viacerých ohľadoch. Sú zrelší, majú lepšie vzťahy s druhými aj výsledky v škole, viac si veria, lepšie komunikujú a mnohým sa mení aj celkový pohľad na svet.
Riaditeľka Centra pre deti a rodiny v Malackách Zdenka Klasová uvádza, že dobrovoľníci sú pre deti okrem emočnej podpory aj oknom do reálneho sveta. Zapojením do bežných činností sa učia spolu variť, chodia do reštaurácie, cestujú vlakom alebo si idú založiť účet do banky. Teda zakúsia činnosti, ktoré bežne zažívajú deti vo svojich rodinách.
Tínedžeri z centier nie sú pritom jediní, kto zo vzťahu profituje. Dobrovoľníci uvádzajú, že vzťah s dieťaťom ich učí pokore, dáva im nový pohľad na život či kontakty mimo svojej bubliny.
Odchod z detského domova: Príprava na samostatný život
Ústavná starostlivosť v centre pre deti a rodiny sa pre dieťa končí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku. Centrum pre deti a rodiny poskytuje mladému dospelému pri odchode jednorazový finančný príspevok na uľahčenie osamostatňovania sa. Tento príspevok má pomôcť mladému človeku zvládnuť prechod do samostatného života.
Podmienky zotrvania a finančná pomoc. Pri odchode mladého dospelého z centra pre deti a rodiny, poskytne centrum pre deti a rodiny mladému dospelému jednorazový finančný príspevok na uľahčenie jeho osamostatňovania sa v sume desaťnásobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, toho času v sume 980,80 Eur. O finančný príspevok musí mladý dospelý požiadať centrum pre deti a rodiny písomne najneskôr v deň jeho odchodu z centra pre deti a rodiny. V žiadosti mladý dospelý uvedie spôsob vyplatenia finančného príspevku buď v peňažnej, vecnej alebo v kombinovanej forme.
Centrum pre deti a rodiny poskytne vecnú formu príspevku na uľahčenie osamostatňovania sa mladého dospelého alebo vecnú časť kombinovanej formy tohto príspevku právoplatným rozhodnutím.
Postavenie sa na vlastné nohy po odchode z centra nie je jednoduché. Aj keď pri odchode z centra pre deti a rodiny dostanú na štart do života sumu okolo tisíc eur, nájsť si vo veľkom meste bývanie a všetko vládať pokryť zo dňa na deň nie je ľahká úloha. Aj pri tomto životnom zlome je na nezaplatenie mať niekoho, kto pri mladom človeku stojí, podobne ako to zažívajú tí, ktorí majú podporu rodiny.
Šport ako cesta k lepšiemu životu
Chlapci z Centra pre deti a rodiny v Ružomberku sa „prekopali“ do futbalového klubu MFK Ružomberok. Osemročný Patrik a 11-ročný Miroslav sú chlapci, ktorí vyrastajú v detskom domove (od roku 2019 sa detské domovy premenovali na Centrá pre deti a rodiny - pozn. red.) v Ružomberku. Chlapci pochádzajú z viacdetných rodín, kde rodičom chýbali rodičovské zručnosti potrebné na to, aby dokázali deťom zabezpečiť základné potreby. Taktiež im neboli schopní vytvoriť bezpečné a podnetné rodinné zázemie.
Paťko aj Mirko v roku 2021 dostali športovú šancu hrať za futbalový klub TJ Máj Černová. Obaja chlapci na sebe od začiatku tvrdo pracovali a vďaka svojmu úsiliu sa prebojovali do jednej z najlepších mládežníckych akadémií na Slovensku - MFK Ružomberok. ,,Deti sú veľmi spokojné a vďačné, že môžu chodiť na šport, ktorý im dáva bezpečnú socializáciu v detských kolektívoch. Sme veľmi radi, že často pomáhajú týmto chlapcom materiálne aj rodičia a ľudia, ktorí sledujú napredovanie chlapcov.
Mirko nedávno získal 2. miesto za najlepšieho strelca v zápase o majstra Liptova v kategórii do 13 rokov (U13). Súperom strelil tri góly. Paťko zas ovládol prvé miesto vo svojej kategórii v Poprade na akcii „Hrám fér Poprad 2023“ a v rámci tímu skončili vo futbalovom turnaji v Prešove na 2. mieste a v Martine na 3. Mirko so svojím tímom vyhrali prvé miesto na futbalovom turnaji v Poprade.
Chlapci sa zúčastňujú pravidelných futbalových tréningov, sústredení aj zápasov. Po príchode zo školy si deti najskôr urobia úlohy na nasledujúci deň a potom odchádzajú na tréning. ,,Zvládame to aj vďaka osobnej pomoci trénerov, ktorí taktiež pomáhajú s dopravou chlapcov na tréningy či zápasy.
Budúcnosť detí v náhradnej starostlivosti
Cieľom deinštitucionalizácie (prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť - pozn. red.) náhradnej starostlivosti je sprostredkovať deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou možnosť žiť život čo najviac podobný tomu v bežnej rodine. Detské domovy na Slovensku sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý razil teóriu neosobnej výchovy vo veľkých skupinách, kde bola potláčaná akákoľvek individualita.
Idea kolektívnej výchovy detí v náhradnej starostlivosti sa prehlbovala najmä za socializmu. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa do popredia dostala téza, ktorú na Západe rozvíjali už dávnejšie - že v domovoch nežijú „štátne deti“, ale „naše“. Napriek tomu, že sa podľa Mareka Roháčka z občianskeho združenia Návrat podarilo posunúť sa, stále je kam ísť. V detských domovoch, ktoré sa dnes volajú Centrá pre deti a rodinu, stále žije takmer štyritisíc detí. Viac ako 1400 je v profesionálnych rodinách.
V rámci výchovy v súlade so socialistickou ideológiou vznikali po vzore Sovietskeho zväzu veľké zariadenia, kde žili desiatky detí i celé svoje detstvo. Boli v nich školy, jedálne, internáty a určené boli pre školopovinné deti. Dovtedy boli v iných zariadeniach - notoricky známe sú napríklad dojčenské ústavy pre deti do troch rokov. Kým u nás sa hojne inštitucionalizovalo, na Západe sa postupne od tejto formy výchovy detí upúšťalo a prednosť dostávali rodiny.
V Československu bola cieľom detských domovov výchova v duchu socialistických ideálov, v mnohých prípadoch ďaleko od „patologických“ rodičov, za ktorých vtedajšia doba považovala aj veriacich, intelektuálov či prívržencov Demokratickej strany.
Výsledkom tejto hromadnej výchovy bolo neustále prispôsobovanie sa a počúvanie príkazov a zákazov. Ako uvádzajú autori štúdie združenia Úsmev ako dar, všetko bolo pod verejnou kontrolou. Priestorové usporiadanie domovov neponúkalo chovancom žiadne súkromie - všetci mohli všade vstúpiť. Deťom sa zdôrazňoval význam kolektívu, potreba vytvoriť silnú skupinu a na individuálne prežívanie sa vôbec nebral ohľad. Zamestnanci zariadení sa menili, chýbal priestor vytvoriť si hlbšie vzťahy.
Štúdia organizácie Úsmev ako dar z roku 2022 analyzovala viaceré oblasti náhradnej starostlivosti a identifikovala kľúčové problémy. Podľa výskumu sú najohrozenejšou skupinou deti do troch rokov a deti od 10 do 15 rokov. V prípade starších detí je totiž pre vyšší vek problémom napríklad osvojenie, ktoré by natrvalo vyriešilo ich situáciu. I preto žije v domovoch v kolektívoch najviac týchto detí - okolo 1600.
Strata bývania je dôvodom odňatia dieťaťa až v 42 percentách prípadov napriek tomu, že v zákone o rodine je uvedené, že nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa. Okrem toho, boli deti na Slovensku odnímané pre zanedbanie starostlivosti, závislosti či zdravotný stav rodičov. Rizikom bola napríklad aj neúplná rodina. Spomedzi všetkých odobratých detí má až 56 percent šancu vrátiť sa späť do rodiny. Asi 60 percent zo všetkých odňatých detí patrilo k rómskej komunite, kde je tento podiel dlhodobo vysoký.
Prevencia a podpora rodín
Cestou je prevencia. V roku 2000, keď sa začalo s transformáciou domovov, ich bolo na Slovensku 87 a žilo v nich 95 percent detí. Profesionálnych rodičov bolo 57, dnes ich na Slovensku pôsobí asi 1500. „Krivka dlho rástla a teraz sa posledné roky udržiava. Zišlo by sa, keby to ešte trochu narástlo,“ vysvetlil Roháček. Výzvou sú podľa neho stále najmä staršie deti, ktorých je v centrách najviac, alebo deti s rôznymi hendikepmi. To, v čom podľa Mareka Roháčka zaostávame, je prevencia. Veľké množstvo detí by podľa neho nemuselo byť odobratých, keby sa včas pomohlo rodinám v núdzi. Svoju úlohu by v tejto oblasti mali mať samosprávy aj širšie okolie rodiny. Problematický je aj proces návratu dieťaťa do biologickej rodiny.
Podľa dokumentu, ktorý vypracovalo združenie Úsmev ako dar, je jednou z dôležitých súčasťou transformácie prehlbovanie vzťahov s biologickou rodinou. Či už snaha o navrátenie dieťaťa, alebo udržiavanie kontaktu v čase, keď je v náhradnej starostlivosti.
Rodine podľa Jozefa Mikloška treba pomôcť ešte skôr, než sa rozpadne. Ak svoju úlohu v starostlivosti nepreberú rodičia, je pre deti najlepšie, ak ich dokážu nahradiť starí rodičia. „Seniori sú najväčšou a najvzácnejšou skupinou náhradných rodičov. Pomocou pre deti sú potom náhradní rodičia, a to buď adoptívni alebo v profesionálnej rodine. Vzhľadom na traumu, ktoré deti vyrastajúce bez svojich rodičov zažívali, je pre náhradných rodičov starostlivosť o nich náročná. Musia byť trpezlivejší znášať ich stresové reakcie. Ako však pripomínajú odborníci, každá podpora, ktorá sa dieťaťu dostane, hoci i v neskoršom veku, môže prispieť k ich zdravému vývoju a napraviť traumy z detstva bez rodiny.
Program BUDDY očami dobrovoľníka
Deti v detských domovoch na Slovensku majú často ťažký osud, no vďaka rôznym programom a iniciatívam majú šancu na lepší život. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť detských domovov, ako aj na príbehy ľudí, ktorí sa snažia deťom pomôcť.